Travel stories s Andreou Zahurancovou

„Cestovanie ma zbavilo pohodlia a tiež naučilo vážiť si slobodu - to je pre mňa jednou z top priorít môjho života.“

Po čase vám opäť prinášame rubriku Travel stories so známymi osobnosťami, ktoré vás v rozhovore inšpirujú svojim pohľadom na život. V našom výbere tentokrát nesmela chýbať cestovateľka, influencerka a biznis žena, Andrea Zahurancová, ktorá má takpovediac život v kufri či backpacku, jej domovom sú letiská a desiatky krajín, ktoré vášnivo objavuje. V rozhovore pre top-fashion.sk prezradila momenty, ktoré sa jej navždy vryli do pamäti, najunikátnejšie miesto, ktoré navštívila a aké najvzácnejšie veci jej cestovanie prinieslo.

Ako si strávila posledné 2 roky? Zasiahla ťa ako vášnivú cestovateľku aktuálna situácia alebo sa ti počas pandémie podarilo skĺbiť aj travel tripy?

Rok som žila v Indonézii a už tretí mesiac som aktuálne v južnej Amerike. Predtým som bola prevažne na Slovensku. Až pred Vianocami v 2020 som sa rozhodla odísť do Indonézie - kde som chcela ostať iba mesiac, ale pandémia to akosi zariadila tak, že som ostala rok.

Pamätáš si na moment, kedy v tebe vznikla láska k cestovaniu?

Rodičia s nami vždy v lete cestovali po Európe ci Ázii a cestovali aj sami - pamätám si napríklad, ako boli v Brazílii, keď som mala tri roky. Prvýkrát som sama vycestovala, keď som mala 18 - do Malajzie a Indonézie, čo bol môj prvýkrát v juhovýchodnej Ázii, veľký kultúrny rozdiel - a tam som si povedala, že chcem spoznávať svet a zažívať takéto momenty viac a viac - lebo sú veľmi obohacujúce, vzdelávajú a rozširujú obzory. Tento výlet bol určite zlomovým momentom.

Čo ti dáva cestovanie?

Najdôležitejšou hodnotou, ktorú ma cestovanie naučilo, je vďačnosť - to, že máme tečúcu vodu a teplú posteľ je ozaj vzácnosť pre veľkú časť populácie našej planéty. Hnevať sa, že mi mešká električka, sa pre mňa najmä vďaka cestovaniu stalo absurdnosťou. Tiež mi určite cestovanie obrovsky zbúralo predsudky - práve odlišnosť v akýchkoľvek smeroch ma začala oveľa viac fascinovať. A asi ma aj zbavilo pohodlia a tiež naučilo vážiť si slobodu - to je pre mňa jednou z top priorít môjho života.

Tvoja obľúbená dovolenková destinácia a prečo?

Je ťažké vybrať jednu - no ja mam napríklad veľmi rada Maroko - lebo sa tam zlieva oceán, púšť, hory, pekné zelené doliny, kanóny, rušné mestá, kľudné dedinky.. A zároveň ma obrovsky fascinuje miestna kultúra. V Európe zbožňujem Barcelonu, Istanbul, celý Balkán alebo i Maltu. Mimo Európy si moje srdce získalo Japonsko, Mjanmarsko, Namíbia ci Bolívia.

More alebo hory?

Oboje! Ja som fanúšik všetkého - a ideálne to rada obmieňam - potom si človek váži všetko oveľa viac.

Ako vyzerá tvoja ideálna dovolenka?

Mix všetkého - rada pracujem, cvičím, pár hodín ležím na pláži, no zároveň potrebujem aktivitu a nové podnety. Tiež mám rada kultúru, zaujíma ma história a súčasný lifestyle kade-tade po svete ako aj zvyky a tradície. Aký typ cestovateľa si? Plánuješ vopred alebo robíš spontánne rozhodnutia? Aj aj, i keď sa viac prikláňam k spontánnosti - to, že z mesiaca v Indonézii bol rok o tom dosť vypovedá. Aktuálne som v južnej Amerike s minimom plánov - takže idem úplne “za nosom” a spontánne. Sú však miesta, kde musí mať človek fixný itinerár.

Uprednostňuješ pri cestovaní Európu alebo vyhľadávaš skôr exotiku prípadne nezvyčajné destinácie?

Mám rada málo komerčné destinácie - napríklad cestovanie Iránom hneď po tom, ako zaviedli prvýkrát víza pre mnoho krajín, bol pre mňa jedným z najsilnejších zážitkov - veľmi autentické cestovanie. Európa ma však tiež moje srdce a cestovanie Európou je vždy skvelé.

Máš nejakú vysnívanú destináciu?

Oooh, ja by som sa najradšej pozrela všade! Ale aktuálne ma veľmi láka Nikaragua, Guatemala a Togo. A Nový Zéland!

Je nejaká destinácia, ktorá ťa vyslovene sklamala?

Nie. Očakávania mám málokedy, nechcem si nikdy vopred pokaziť reálny pocit z krajiny.

Aké miesto, ktoré si navštívila považuješ za najunikátnejšie?

Irán či Bolívia sú veľmi málo turistické a tak obrovsky autentické. Island a Faerské ostrovy majú najunikátnejšiu prírodu, akú som zažila. Namíbia taktiež - oceán, púšť, národné parky plné stoviek druhov zvierat v ich prirodzenom prostredí - veľmi krásna krajina!

Ocitla si sa niekedy počas tvojich ciest v nebezpečenstve, kedy ti nebolo všetko jedno?

Odkedy som v južnej Amerike, tak veru skoro každý deň. Cestovanie nie je jednoduché, človek musí byt vždy na pozore a riadiť sa určitý pravidlami.

Spomenieš si na situáciu, ktorá sa ti vryla do pamäti a zahriala pri srdci?

Áno, je ich mnoho. V Iráne sa ma neustále domáci pýtali, ako svet vníma Irán, či máme pozitívny vzťah k tejto krajine a či máme Peržanov radi - väčšina domácich sa nikdy cez hranice nedostane a dlho tam bola prísna cenzúra a tak mali dosť obmedzený prístup k info mimo krajiny. Veľmi im všetkým záležalo, nech nie sme ovplyvnení médiami a nech máme ozaj pozitívny názor na Irán. Tiež si pamätám jedného chlapca v Indonézii, na ostrove Lombok, s ktorým som zbierala odpadky po pláži a hodinu odo mňa vyzvedal info o rôznych krajinách. Tak som sa ho po hodine spýtala, že aký je jeho cestovateľský sen - ak by mohol ísť kdekoľvek na svete, kam by šiel - povedal, že do mesta, ktoré je 60 km na sever od jeho rodnej dediny, lebo tam je mešita, ktorú by chcel vidieť. Úplne iné ciele a životné ašpirácie, skromnejšie. To ma veľmi uzemnilo.

Vieš spočítať, koľko krajín si už navštívila?

Nerátam ich.

Sólo trip alebo vo dvojici/ s priateľmi?

Väčšinu mojich výletov robím v dvojici - vo veľkej skupine sa ťažko cestuje spontánne a zároveň sama by som v mnohých krajinách nevidela a nezažila toľko vecí, ktoré môžem v dvojici, keď je to ozaj bezpečnejšie.