Spoločnosť Mary Kay spustila celosvetový grantový program, aby pomohla povzbudiť mladé ženy v rozvíjaní záujmu o vzdelávanie v oblasti vedy a techniky. Kedy si sa dozvedela o Young Women in STEM?
O grantovom programe spoločnosti Mary Kay som sa dozvedela v momente, keď mi prišiel mail od pani generálnej riaditeľky Edity Szabóovej v apríli tohto roka. Celý grantový program mi predstavila a následne oznámila, že som bola vybraná ako jedna z 6 mladých vedkýň z celého sveta, ktoré tento grant získajú. Bolo to naozaj veľké prekvapenie.
Ako vnímaš príležitosť na vzdelávanie a objavovanie kariérnych možností v oblasti STEM?
Keďže som študentkou strednej školy, rada by som sa zamerala primárne na príležitosti pre stredoškolákov. Na Slovensku máme naozaj množstvo kvalitných inštitúcií, organizácií a asociácií, ktoré sa snažia študentom priblížiť oblasti vedy a techniky rôznymi aktivitami. Patria tu prednášky, semináre, súťaže, festivaly alebo dokonca aj stáže vo výskumných centrách. Problém vnímam skôr v miere informovanosti o takýchto možnostiach na stredných školách, s čím som sa stretla u veľa rovesníkov.
Podľa UNESCO sú ženy vo vedeckých odboroch stále nedostatočne zastúpené. Veríš, že by si mohla so svojím výskumom inšpirovať mladé ženy, aby sa uberali podobným smerom?
Ja osobne som sa často inšpirovala mladými vedkyňami zo Slovenska aj zahraničia a posúvalo ma to vopred. Preto dúfam, že aj ja môžem svojou prácou inšpirovať a povzbudiť ďalšie nádejné vedkyne. Veda patrí všetkým, bez ohľadu na pohlaví.
V aktuálnom grantovom programe si získala štipendium ku svojmu výskumu. Aké boli tvoje prvotné pocity, keď si sa dozvedela o získaní finančného štipendia?
Pocity boli samozrejme veľmi pozitívne. Bolo naozaj príjemné vidieť, že moja práca bola ohodnotená aj spôsobom štipendia, čo mi zároveň pomôže v mojej ďalšej vedeckej činnosti.
Zaoberáš sa výskumom lipozómov a ich schopnosti dosiahnuť efektívnu liečbu rakoviny prsníka. Prezraď čitateľom Top Fashion viac o tomto výskume.
V mojom výskume som sa zaoberala inovatívnou liečbou rakoviny prsníka, ktorá je založená na lipozómoch. Lipozómy sú tukové nanočastice, ktoré môžu byť použité ako „nosiče“ liečiva v organizme. Takáto forma liečby je cielená, čo znamená, že na rozdiel od konvenčne používanej chemoterapie ničí len rakovinové tkanivo. Lipozómy, ktoré som vytvorila, navyše disponujú teranostickými vlastnosťami - kombináciou terapie a diagnostiky, čo vedie k cielenej a efektívnejšej liečbe. Výsledkom je neinvazívna metóda liečby rakoviny prsníka, ktorá má veľký potenciál pre široké uplatnenie v zdravotníctve.
Čo je hlavným cieľom tvojho výskumu?
Zamerala som sa na konkrétny problém docetaxelu. Docetaxel je veľmi účinné a často používané liečivo pri liečbe rakoviny prsníka, ale jeho použitie vo výskume lipozomálnej liečby je obmedzené pre jeho problematické zapuzdrenie (vloženie) do lipozómov. Mojím cieľom bolo vytvoriť lipozómy s docetaxelom, ktoré by boli dlhodobo stabilné a zároveň biokompatibilné, teda stabilné v ľudskom tele.
V 18-tich rokoch objavuješ možnosti liečby rakoviny prsníka bez chemoterapie. Kedy si začala pracovať na svojom projekte?
Prvýkrát som sa s témou zoznámila minulý rok na letnej škole CEITEC Student Talent v Brne. Tematika z letnej školy ma veľmi zaujala a po dohode s mojou mentorkou Michaelou Vojníkovou som začala s vlastným výskumným projektom. Miška mi pomáhala s prípravou na krajské, celoštátne aj celosvetové finále a dokonca so mnou cestovala aj na ISEF do USA.
Aká bola tvoja skúsenosť letnej školy vo výskumnom centre Stredoeurópskeho technologického inštitútu CEITEC v Brne?
Letnú školu CEITEC vnímam ako naozaj skvelú príležitosť pre všetkých stredoškolákov, ktorí sa zajímajú o vedu a technológie. Mala som možnosť pracovať priamo v laboratóriách pod dozorom mentorov a vyskúšať si laboratórne metódy a prístroje, ku ktorým by som sa v školskom laboratóriu len tak nedostala. Navyše som spoznala množstvo zanietených mladých vedcov.
Ako a kedy vznikla tvoja vášeň k vede?
Pravdepodobne to bolo niekedy na začiatku strednej školy, aj keď moja babička ma v bielom plášti videla už odmalička. Ja som to tvrdohlavo vždy odmietala, ale nakoniec si neviem predstaviť nič iné. Okrem toho mám skvelú profesorku chémie, Evu Körmendyovú, ktorá ma vždy inšpirovala zúčastňovať sa súťaží, letných škôl a vždy bola mojou veľkou motivátorkou, za čo som jej veľmi vďačná.
Vo svete reprezentuješ Slovensko a mladú generáciu vedkýň. Aké ohlasy dostávaš zo svojho okolia?
Veľmi pozitívne. Mám veľkú podporu nielen zo strany rodiny a príbuzných, ale aj kamarátov a spolužiakov. Veľmi si to vážim a som rada, že im môžem robiť radosť.
Je v tvojom okolí niekto, ku komu si v tomto smere vzhliadala a kto ťa inšpiroval a posunul týmto smerom?
Určite áno. Najväčšia zásluha patrí mojej pani chemikárke, ktorú som už spomínala vyššie. Okrem toho sú to osoby, s ktorými som mala možnosť pracovať alebo spolupracovať. Či už mentori zo stáží alebo organizátori vedeckých podujatí.
Po kom si zdedila ambicióznosť a motiváciu?
Ambicióznosť a vytrvalosť som zdedila po rodičoch, motiváciu mám od súrodencov. Všetci sú veľmi šikovní v ich oblastiach a vždy sa navzájom podporujeme.
Aké sú tvoje celoštátne a medzinárodné úspechy v oblasti vedy?
Mojím prvým veľkým úspechom bola výhra na Festivale vedy a techniky AMAVET 2022 a následná nominácia na Regeneron ISEF (International Science and Engineering Fair) v Dallase, kde sa mi v kategórii Materiálne vedy podarilo získať štvrté miesto. V apríli tohto roku som na celoštátnom kole Stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ) získala 1. miesto v kategórii Zdravotníctvo a farmakológia. Samozrejme nemôžem zabudnúť na výhru grantu Young Women in STEM od Mary Kay a najnovšie sa mi opäť podarilo uspieť na Festivale vedy a techniky AMAVET. Tentokrát som získala nomináciu na medzinárodnú súťaž EUCYS (European Union Contest for Young Scientists) a Cenu dekana Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.
Uspela si na celosvetovej vedeckej súťaži v USA. Ako taká súťaž prebieha?
Súťaž ISEF prebiehala od 13. do 19. mája v Dallase, a program bol celý týždeň naozaj bohatý. Prvé dni boli určené na prípravu posterovej prezentácie a schválenie stánku kontrolnou komisiou. Ďalšie dni nasledoval otvárací ceremoniál a množstvo aktivít pre všetkých súťažiacich, ako napríklad networking alebo pin exchange, počas ktorej sme si vymieňali odznaky z jednotlivých krajín. Vrcholom súťaže bola streda, kedy celý deň prebiehali obhajoby prác pred odbornou hodnotiacou komisiou v 15-minútových intervaloch. Musím sa priznať, spočiatku som bola nervózna, ale porotcovia boli veľmi milí, práce mali vopred preštudované a pýtali sa skvelé otázky. Po obhajobách nasledovalo už len vyhodnotenie tých najlepších projektov.
Ako dlho si sa na túto súťaž pripravovala?
Celá príprava trvala dohromady približne šesť mesiacov. Pri príprave mi veľmi pomáhala mentorka a asociácia AMAVET. Celá príprava zahŕňala podpisovanie dokumentov a žiadostí o granty, prípravu plagátu alebo aj zlepšovanie prezentačných zručností. Taktiež som cestovala do Brna a v laborátoriach pracovala na ďalších experimentoch. Príprava bola intenzívna, ale ako sa hovorí, „ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku“.
Strednú školu si študovala na gymnázium, kam smerujú tvoje kroky ďalej?
Tento školský rok sa budem uchádzať o štúdium medicíny a popri štúdiu by som veľmi rada pokračovala s vedeckou činnosťou. Niektoré lekárske fakulty, primárne v zahraničí, ponúkajú študentom medicíny programy zamerané na pre-klinický a klinický výskum. Práve niečo takéto by som preferovala.
Stíhaš popri štúdiu, vede a výskume aj iné aktivity?
Áno, snažím sa vždy balansovať prácu aj s inými aktivitami. Venujem sa napríklad Medzinárodnej cene vojvodu z Edinburghu (DofE). Momentálne dokončujem zlatú úroveň, v rámci ktorej sa venujem štúdiu nemčiny, gymnastike a dobrovoľníctve v lokálnom tanečnom klube. Rada si oddýchnem aj pri umení alebo dobrej knihe.
Čo ťa v najbližšej dobe aktuálne čaká?
Momentálne sa venujem príprave na prijímačky na lekársku fakultu a zároveň sa snažím vylepšovať svoj projekt zameraný na efektívnejšiu detekciu chronického zápalu u starších ľudí na súťaž EUCYS, ktorá sa bude konať budúci rok v Poľsku.
Čo by si odporučila mladým dievčatám, ktoré by sa chceli uberať podobným smerom, ale nevedia, kde začať?
Určite odporúčam obrátiť sa na učiteľov a učiteľky na škole, ktorí častokrát majú informácie o rôznych možnostiach a vedia pomôcť. A hlavne, ak vás veda baví, nenechajte sa odradiť. Veci nemusia ísť vždy podľa plánu, niektoré experimenty sa nepodaria a nie každá súťaž musí byť úspešná. Najdôležitejší je pozitívny vzťah k vede. Rovnako ako v reklame na kofolu, „Keď ju miluješ, nie je čo riešiť“.
Akým životným mottom sa riadiš?
Neriadim sa nijakým špecifickým mottom, ale veľmi sa mi páči myšlienka „Hard work beats talent“. Snažím sa na sebe pracovať, dotiahnuť veci do konca a vždy hľadať miesta, kde sa môžem zlepšovať.
