Top Fashion Bar
Kúpiť predplatné Search
Kúpiť predplatné

Gastro / 6. december 2021

Udržateľné stravovanie: Ako si zostaviť jedálniček na celý život

Ak sa povie slovo udržateľnosť, málokomu napadne, že by to mohlo mať niečo spoločné s jedlom. Opak je však pravdou a práve udržateľné stravovanie je jedinou cestou, kedy môže človek dlhodobo dosahovať svoje diétne ciele, byť spokojný a zároveň mať čo najmenší negatívny dopad na životné prostredie. Skúste sa nad svojim jedálničkom zamyslieť na základe týchto troch bodov a ak na všetky tri odpoviete áno, môžete si byť istí, že je vaše stravovanie nastavené správne.

Udržateľné stravovanie: Ako si zostaviť jedálniček na celý život

1. Udržateľnosť a zdravie

Máločo ovplyvňuje zdravie človeka viac ako jedlo, ktoré denne skonzumuje. Preto je na mieste si na úvod položiť otázku, či je náš aktuálny jedálniček dostatočne nutrične hodnotný, či jeme dostatočné, a zároveň nie prebytočné množstvo kalórii, či máme dostatočný príjem všetkých troch makroživín, ale tiež vitamínov, minerálov a vlákniny.

Najčastejším problémom súčasnosti sú totiž dva extrémy, ktoré spája jedna spoločná vlastnosť – nedostatočná nutričná hodnota zjedených potravín. Na jednej strane sú ľudia, ktorí prijímajú príliš veľa kalórii v nekvalitných, spracovaných, no najmä nutrične málo hodnotných jedlách. Na strane druhej je o niečo menšia, no stále veľká skupina ľudí, ktorí tých kalórii prijímajú z rôznych dôvodov až príliš málo, a teda je pre nich takmer nemožné dostať do seba to, čo telo pre zdravie potrebuje. Ani jeden z týchto extrémov nie je pre telo dobrý a teda ani dlhodobo udržateľný.

Vy viete aspoň približne povedať, koľko ste dnes zjedli bielkovín? Či ste mali dostatok potravín bohatých na vlákninu? A dostali ste do seba aspoň nejaké kvalitné, omega-3 mastné kyseliny z rýb alebo semienok? Prvým krokom k udržateľnému jedálničku je práve zamyslenie sa nad týmito otázkami, respektíve nad zdrojmi potravín, ktoré zjeme.

2. Udržateľnosť a psychická pohoda

Druhou otázkou, ktorú by sme si pri nastavovaní udržateľného stravovacieho plánu mali položiť, je, či nás jedlo robí šťastnými. Ani ten nutrične najhodnotnejší a najúčinnejší stravovací plán totiž nebude dlhodobý, pokiaľ nám jedlo nerobí radosť. Jednotvárna nízkokalorická diéta postavená na zelených smoothies, kuracích prsiach a šalátoch nám totiž možno pomôže urobiť kocky na bruchu, no tie nás endorfínmi a šťastím nenadopujú.

V tomto bode ale nie je reč len o krátkodobom pocite šťastia, keď si dáme svoj obľúbený koláčik, pizzu či burger, po ktorých môžu nasledovať hodiny výčitiek a trestanie sa extrémnou diétou a ešte prísnejším tréningom. Reč je o dlhodobom pocite spokojnosti, ktorú by nám mal stravovací režim prinášať. Žiadne prejedanie sa, žiadna striktná diéta, žiadne trestanie sa.

Ako tento pocit dosiahnuť? Základom je, prestať rozdeľovať jedlo na dobré a zlé, a začať nad ním rozmýšľať ako nad nutrične menej a viac hodnotným. Ak si uvedomíme, že žiadne jedlo vašu diétu nepokazí a naopak, neexistuje jedlo, ktoré by vám zaručilo úspech, máme sčasti vyhrané. V takomto nastavení si človek uvedomí, že za každým jedlom stoja čísla a ponuka potravín zapadajúcich do nášho režimu je omnoho širšia ako len tie smoothies, kuracie prsia a šalát. Zároveň si budeme vedieť dať raz za čas aj tie „zakázané jedlá“ ako burger, pizza či koláč, len s jedným rozdielom. Budeme ich jesť s radosťou a s rozumnou mierou, bez zbytočného frustrovaného prejedania sa a pocitu, že sme nimi celú diétu pokazili, že sme mentálne slabí a nevieme sa udržať na uzde.

Netreba zabúdať na to, že negatívny vzťah k jedlu vedie k hladovaniu, záchvatovému prejedaniu sa a nenápadnými krokmi aj k iným vážnym poruchám príjmu potravy (PPP), ktoré už neovplyvňujú len psychické zdravie, ale aj to fyzické.

3. Udržateľnosť a životné prostredie

Podľa štatistík z roku 2019 sa potravinársky priemysel podieľa až na 26% všetkých vyprodukovaných skleníkových plynov. Nadmerná produkcia jedla, najmä živočíšnych produktov, tiež prestáva byť únosnou z hľadiska spotreby vody (napríklad na vyprodukovanie 1 kg hovädzieho mäsa je potrebných až 15 000 litrov vody) a hospodárska plocha, ktorá je potrebná na vypestovanie plodín a chov zvierat sa tiež blíži k svojim limitom. Naše stravovanie má teda na životné prostredie omnoho väčší dopad, ako by sa mohlo zdať a preto je potrebné, aby sme si pri nastavovaní jedálnička položili aj otázku, či náš individuálny jedálniček nie je súčasťou tohto klimatického problému.

Dobrá správa je, že ak chceme jesť udržateľne, nemusíme všetci prejsť na zero-waste vegánsku stravu. Tiež nemusíme celú náš jedálniček postaviť na ekologickejších alternatívach, ako sú jedlé červy. Tie sú síce veľmi výživné a chutné, no nemusia byť pre každého.

Takéto stravovanie by totiž nemuselo spĺňať prvé dva body udržateľnosti – našu fyzickú a psychickú pohodu. Základným predpokladom udržateľného jedálnička z pohľadu životného prostredia je, že budeme všetci postupne obmedzovať mäso a živočíšne produkty v našej strave na minimum a budeme si ho vyberať len z kvalitných zdrojov, ideálne z ekologických hospodárstiev. Pri výbere ostatných potravín sa zameriame na produkty, ktoré sú čo najviac lokálne. Nemusia byť samozrejme len zo Slovenska, v Európe je kvalitných a poctivých výrobcov dostatok. No a ak už si vyberieme produkt, ktorý musel precestovať celý svet, posvietime si na jeho chuť, výživovú hodnotu a zabezpečíme, aby sme si ho vychutnali naplno. Bola by totiž škoda, keby sme si kúpili niečo, čo nemá dostatočný význam pre naše psychické a fyzické zdravie, a ani pre zdravie životného prostredia.
    866

    Súvisiace články