Kedy ste si vybudovali vzťah k vintage móde?
V tínedžerskom veku, keď človek začína prvýkrát sám nakupovať. Nebola to vtedy vášeň pre príbeh a históriu, ale z núdze cnosť. Ako študentka som sa chcela realizovať v móde a móda z bežných high-street reťazcov bola pre mňa v tej dobe nedostupná. Zistila som, že z druhej ruky si dokážem za pár korún nakúpiť úžasné veci a zároveň sa odlíšiť. Až oveľa neskôr som pochopila a dokázala oceniť skutočnú hodnotu vintage, som zaň teraz ochotná zaplatiť oveľa vyššiu cenu.
Ako vznikol projekt vlastného second handu?
Roky som milovala second hand nákupy doma aj pri cestovaní. Dodnes hľadám pri cestách do metropol vintage obchody a blšie trhy. Pomerne dlhú dobu som pracovala ako módna redaktorka a vtedy najviac vidíte, že trendy sa neustále opakujú. Vždy som milovala komponovať trendy do svojho štýlu a myslím, že mám oko nájsť veci z druhej ruky. Pri jednej z ciest do Los Angeles som navštívila obchod, ktorý sa stal predlohou pre Lulu. Páčilo sa mi, že prezentoval oblečenie v minimalistickom, čistom a voňavom prostredí. Uvedomila som si, že mnoho ľudí ako ja miluje pátranie po blšákoch, ale sú aj takí, ktorých to odpudzuje. Koncept Luly je skôr pre nich. Chcem aby si k tovaru našli cestu a uvedomili si, že často ho prehliadajú len kvôli tomu, že je prezentovaný nevábne. Mojím zámerom je prinášať súčasné veci pre zákazníkov, ktorí pred vintage a udržateľnosťou samou osebe dávajú na prvé miesto módu.
Nedávno ste s Lula vintage oslávili 3 roky. Čo ste sa za ten čas naučili o zákazníkoch?
Príjemne ma prekvapilo, že začínajú mať oveľa väčšiu odvahu. Nosia oversized saká a neriadia sa podľa konfekčných veľkostí, s čím sme na začiatku dosť bojovali. Predovšetkým mladá cieľová skupina už uvažuje nad stylingom, a nielen nad veľkosťou alebo primárne určeným pohlavím. Predávame množstvo vecí z pôvodne pánskeho šatníka a naučili sme zákazníčky ich zaradiť medzi svoje veci. Mám však pocit, že koncept lepšie prijímajú a oceňujú cudzinci. Sú ochotní za oblečenie minúť oveľa viac a ceny považujú v kontexte za nízke.
Podľa čoho vyhľadávate jednotlivé kúsky, či už do obchodu, alebo pre seba?
V prvom rade sa pozerám na seba a zamýšľam sa, či by som to nosila ja. Celý koncept je vybudovaný veľmi osobne, možno nie čisto biznisovo. Je tam kritérium veľmi kvalitných materiálov a nadčasových minimalistických kúskov alebo trendov v súčasnom kontexte módy.
V akom pomere vintage a nového oblečenia je zložený váš vlastný šatník?
Myslím, že 40 % vintage a 60 % nové oblečenie alebo oblečenie z druhej ruky, ale od novej značky. Nie som orientovaná len na vintage, rada sa s oblečením hrám a kombinujem ho.
Nakupujete niekedy aj fast fashion?
Čiastočne áno, netajím sa tým. Ťažko povedať, čo definuje fast fashion. Dnes aj drahšie značky s premyslenou estetikou môžu procesom a spôsobom výroby byť považované za fast fashion. Sledujem skôr strihy a kvalitu jednotlivých vecí. Už si nekupujem veci, ktoré by som si obliekla len párkrát. Vždy však hodnotím, či môžem vec ďalej predať. Aj predlžovanie životnosti oblečenia predajom považujem za udržateľné uvažovanie. Robím to pomerne často, len pred chvíľou som fotila veci, ktoré predávam na Instagrame. Neviem si už predstaviť, že by som niečo vyhodila. Na oblečenie pomerne dosť míňam a viem, že týmto spôsobom sa mi časť investície vráti.
Pracujete s oblečením, ktoré ma históriu, ale je vo výbornom stave. Máte nejaké tipy na udržiavanie vzácnych kúskov v dobrom stave? Dávate naozaj všetky veci, čo sa nemajú prať, do čistiarne?
Je fakt, že kašmír a hodváb si už netrúfam udržiavať sama. Čistiarne sa mi osvedčili a vždy ocením, keď sa oblečenie vráti na ramienku krásne vyžehlené a voňavé. Dva-trikrát za rok posielam veci do čistiarne a považujem to za očistu. Vrátia sa ako nové. Zároveň som viac v kontakte s krajčírkou. Nájsť nohavice, ktoré mi sadnú, je vzácne, a keď už ich mám, nechcem sa s nimi rozlúčiť. Vždy ich opravujem.
Máte predmet, na ktorého získanie alebo predaj ste najviac hrdá?
Mala som vysnívanú kabelku Clasp od Celine, jednu z posledných navrhnutých Phoebe Philo. Zohnala som ju na Vestiaire a mala som z nej radosť, ale nenosila som ju moc často a v záchvate som ju raz predala. Potom som to ohromne oľutovala a trvalo mi rok a pol, kým som našla rovnakú. Teraz už som si povedala, že ju nikdy neposuniem.
Aký je váš obľúbený zahraničný vintage obchod?
Asi Reformation Vintage v Kalifornii, ktorý bol inšpiráciou pre Lulu. Inak mám najradšej blšáky. Potom online, napríklad francúzsky Mon Vintage, ale príliš veľa v nich nenakupujem.
3 must haves
