Pojem fashion intern vyvoláva v ľuďoch rôzne pocity, často ovplyvnené jedným populárnym filmom a (ne)presnými stereotypmi. Aké je stážovať u najväčších francúzskych módnych domov? Ako sa do Paríža dostala a čo vlastne robila opisuje bývalá stážistka Adéla Šponerová.
• Kde a na akej pozícii si v Paríži stážovala?
Bola som vo veľkej high-end módnej značke na pozícii Stagiaire Presse. Išlo o stáž v tlačovom oddelení, ktorú som ale mohla absolvovať ako prax v rámci štúdia žurnalistiky na Karlovej univerzite. Možnosť prepojenia štúdia a praxe považujem za obrovský highlight, odporúčam to každému.
• Bolo náročné sa k miestu dostať?
Na začiatku je vždy ťažké sa zorientovať a dostať sa k informáciám, ktoré potrebujete. Ja som hľadala pozíciu, ktorá mala spĺňať niekoľko na prvý pohľad nesúrodých kritérií. Chcela som byť stále študentkou, zároveň si priala vyskúšať dlhodobo žiť v zahraničí a mať full-time prácu na PR pozícii, ideálne v móde. V živote sa mi vždy osvedčilo sa priamo pýtať (a možno byť občas viac urputný – alebo otravný, ak chcete). Vlani v lete som odišla do Paríža s víziou, že si nájdem stáž alebo prácu. Behom môjho mesačného pobytu som na diaľku pracovala, pokúšala sa hovoriť po francúzsky a medzitým sa pýtala každého, koho som stretla, na ponuky práce. Na pozíciu som sa prihlásila a následne som, samozrejme, musela prejsť klasickým výberovým konaním. Po mojom prijatí, ktoré nebolo vôbec samozrejmé, som musela vybaviť mnoho administratívnych záležitostí, nájsť si bývanie a vykomunikovať všetko so školou. Obecne si dúfam tvrdiť, že ak viete, kde hľadať, v Paríži sú podobných pozícií desiatky až stovky. Predsa len je to mesto módy a módny biznis zamestnáva naozaj veľké množstvo Francúzov.
• Ako by si zhrnula svoj bežný deň v práci?
Pozícia stážistu je dosť špecifická, v rámci niekoľkomesačného pôsobenia sa vám firma snaží odovzdať čo najviac know-how, v čo najkratšom čase. Často na vás samozrejme padne tá najmenej zábavná rutinná práca. V Paríži hierarchiu pozícií nepreskočíte, na pozíciu musíte dozrieť. Pracovné tempo v módnej firme je veľmi rýchle, ale rytmické a predvídateľné. Môj pracovný deň by som zhrnula ako dlhý, ale svižný. Za tých šesť mesiacov som nezažila moment, kedy by som sa nudila a hypnotizovala ručičky na hodinkách. Mimoriadne rýchle tempo má, samozrejme, dlhodobo negatívny vplyv. Nakoniec som ale bola rada, že dni, týždne a mesiace pekne odsýpajú. Denná agenda je rôznorodá, zjednodušene môžem povedať, že môj deň mal základné piliere v podobe mediálneho monitoringu a komunikácie s novinármi.
• Ako hodnotíš život v Paríži?
Paríž je ťažké mesto na život, aspoň pre mňa rozhodne bolo. Cez moje sociálne siete som sa snažila rozbíjať romantickú a nereálnu predstavu o perfektnom meste. Nie nadarmo vznikol pojem parížsky syndróm. Paríž má neuveriteľný drive, každý deň v uliciach cítite, ako silno tlčie a nikdy nespomaľuje. Metropola tohto typu ponúka more možností, nudiť sa určite nebudete. Skôr hrozí, že vás budú tie všadeprítomné rozmanité podnety vyčerpávať. To sa stalo aj mne. Ako budete túto dynamiku vnímať, samozrejme, záleží na vašej osobnosti a momentálnom životnom nastavení. Ako mnoho z mojich kamarátov mám s Parížom zložitý, ambivalentný vzťah, plný lásky a nenávisti. Pravidelne som pri prechádzkach pozdĺž Seiny dojato slzila nad krásou mesta. Tá jeho dokonalosť a veľkoleposť je naozaj ohromujúca, nočný pohľad na Eiffelovku ma odzbrojoval aj po šiestich mesiacoch. Verím, že Paríž je geniálne miesto pre študentské roky a kariérny rast, momentálne sa tam však plánujem vracať predovšetkým ako poučený turista. Hemingway napísal: „Keď ste mali to šťastie, že ste žili ako mladí v Paríži, potom kamkoľvek po zvyšok svojho života pôjdete, zostane s vami, pretože Paríž je pohyblivý sviatok.“ Myslím, že čím ďalej budem od môjho života v Paríži, tým viac budem týmto slovám rozumieť.
• Čo ťa po príchode najviac prekvapilo?
Neuveriteľná, s Prahou neporovnateľná, fluktuácia ľudí. Paríž je farebná metropola, veľkomesto, kde v malých bytoch žije natrieskaných viac ako 2 milióny Parížanov a v uliciach sa za rok prejdú desiatky miliónov turistov. Ani po pol roku som si nezvykla na fronty. V supermarkete, v papiernictve, v lekárni, pred kinom aj pred reštauráciami. Autentický neplánovaný program plný kultúry a dobrého jedla, čo je moja predstava o ideálnom a naplno prežitom dni voľna, nie je možné zažiť. Rezerváciu si buď urobíte týždeň dopredu alebo sa nenajete, cez týždeň ani cez víkend.
• Dala ti skúsenosť väčšiu chuť pracovať v móde alebo ťa odradila?
Módu milujem, vždy som si želala v tejto brandži pôsobiť, ale vedela som, že kreatívne nemám dosť talentu, takže som už pomerne mladá začala pozerať na módu z druhej strany. PR a marketing je v krásny odbor, ktorý ma na pomerne dlhú dobu pohltil a fascinoval. Momentálne ale cítim, že je čas skúsiť niečo nové, ďaleko od módy. Nepovedala by som ale, že je to zásluhou tejto konkrétnej skúsenosti, skôr celkovým vývojom mojej osobnosti. Akokoľvek sú nám ľuďom – vrátane mňa - väčšie a menšie zmeny nepríjemné, verím, že budú na konci dňa vždy prínosom. Ja plánujem využiť svojich posledných pár študentských rokov k objavovaniu ďalších ciest a budem dúfať, že niekde zakotvím.
• Tip na secret spot v Paríži?
Nie je to vôbec tajné miesto, tých som v Paríži objavila málo. Jardin des Tuileries sú medzi 7 a 9 hodinou ráno tým najkrajším a najprázdnejším miestom v samom srdci mesta.
