Dlho si žila v zahraničí, čo ťa priviedlo späť na Slovensko?
Áno, žila som vo viacerých krajinách. Istý čas som žila na striedačku v Barcelone. Vždy som tam išla na pár mesiacov a potom som sa vrátila naspäť na Slovensko. To bolo ešte počas štúdia na univerzite. Potom som žila v Austrálii. Barcelona a Austrália sú jedny z mojich najobľúbenejších miest, spolu s Londýnom. S priateľom sme sa rozhodli odísť spolu na Slovensko, obom nám už v Austrálii končili víza a ja som si potrebovala dokončiť magisterské štúdium v Prahe. To bolo asi pol roka pred začatím pandémie. Ja som zatiaľ dokončila univerzitu a robila modeling v rámci Európskej únie. Keď prišla pandémia, boli sme viac-menej nútení tu zostať.
Plánuješ tu zostať?
Návrat do zahraničia dosť intenzívne zvažujeme. Austrália bola celé leto zatvorená a aj preto stále čakáme. Opatrení a chaosu je momentálne veľmi veľa, zvažujeme či sa vrátiť, alebo nie. Je však veľmi pravdepodobné, že zo Slovenska odídeme. Neviem ešte kam, Austrália je jedna z top krajín, kam by sme chceli ísť, ale ak by sa to náhodou nepodarilo, pôjdeme niekam inam.
Ako si si na Slovensku zvykla?
Vždy som sa sem vracala kvôli škole. Bakalárske štúdium som absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave a počas toho obdobia som bola so Slovenskom stále v kontakte. Magisterský titul som si robila v Prahe, ale bola som veľmi rozcestovaná. Dalo by sa povedať, že síce som vtedy nežila permanentne v zahraničí, no bola som stále niekde preč. Bude to znieť asi zvláštne, ale nikdy som sa necítila veľmi spätá so Slovenskom. Už od detstva. Celá moja rodina je zo Slovenska, dokonca časť zo stredného Slovenska, kde sú veľmi proslovensky cítiaci ľudia. Príbuzní síce cestovali do zahraničia, ale nikdy veľmi nerozmýšľali nad odsťahovaním. Napriek tomu je vo mne akási prirodzená potreba dostať sa odtiaľto preč. Mám to nejakým spôsobom v sebe. Rada sa na Slovensko vraciam, ale nakrátko. Zvyknúť si na to,že tu mám byť dlhšie, bol pre mňa problém.
To asi ovplyvnil aj čas pandémie, ako si toto obdobie prežila?
Áno, zostali sme tu v čase, keď sa nedalo nikam cestovať, dokonca ani medzi mestami na Slovensku. Zo začiatku som si ešte držala eufóriu z predošlých ciest do zahraničia, ale postupne, keď už bolo jasné, že sa najbližší polrok alebo dokonca rok nikam nedostaneme, ma pochytila úzkosť, miestami až ľahká depresia. Bolo to pre mňa náročné aj z toho dôvodu, že tu nemám až toľko kamarátov. Poznám tu veľa ľudí, ale s nikým nie som tak do hĺbky prepojená, okrem mojich dvoch-troch najlepších kamarátov. Chýbalo mi veľa pozitívnych vecí, ktoré som v zahraničí zažila. Je to čisto moja osobná subjektívna skúsenosť. Chápem, že mnohým ľuďom sa tu páči. Ja som však momentálne nastavená tak, že potrebujem veľké mesto, kde sa (odhliadnuc od pandémie) deje veľa vecí, kde je veľa umenia. Rada nadobúdam istú anonymitu. Mám pocit, že v Bratislave sa človek ľahko stane stredobodom pozornosti. Ja radšej splývam s davom. Stále trošku bojujem s návratom. Veľa ľudí mi vyčíta kritiku Slovenska. Vnímajú to ako pesimizmus. Ja mám názor, že síce je dnes vo svete a na internete negativity dosť, no voči Slovensku je v spoločnosti stále príliš veľa optimizmu. Keď neexistuje konštruktívna kritika, nedá sa posunúť vpred. To sa však týka len spoločensko-politického diania, milujem slovenskú prírodu. (Smiech.)
Máš ešte nejaký nesplnený cestovateľský sen?
Južná Amerika. Nikdy som tam nebola a celý život ma priťahuje. Jej krajiny sa mi zdajú byť spirituálne orientované a má neuveriteľnú prírodu, či už pláže alebo rôzne pralesy a divočinu. Najviac ma priťahuje životný štýl prírodných oblastí Južnej Ameriky. Dúfam, že raz naberiem odvahu tam ísť, môže to byť pomerne nebezpečné. Nie na pláž do Tulumu na dva týždne oddychovať, ale spraviť si road trip po viacerých krajinách. Mojím ďalším snom je Antarktída. Na tomto sne však neviem, či budem momentálne pracovať tak aktívne.
Založila si vlastnú značku udržateľnej spodnej bielizne Softies, ako projekt vznikol?
Značka vznikla počas pandémie. Aj keď som nikdy neštudovala módu, vždy som sa chcela tomuto odvetviu venovať. Popri modelingu som začala robiť aj styling, ktorý ma priviedol aj k opačnej stránke kreatívneho procesu. Veľa som sa z toho naučila. Keďže som mala počas pandémie veľmi veľa voľného času, najväčší zmysel mi dávalo splniť si malý sen – založiť vlastnú značku. Chcela som to však spraviť inak ako ostatní. Teraz je veľmi moderné mať ekologickú alebo udržateľnú značku a, samozrejme, aj ja som chcela ísť tým smerom, ale spraviť to naozaj poriadne, aby to nebol ďalší brand, čo spadá do „green-washingu“. Napadol mi biznis model, kde produkty nebudú vyrobené vopred, ale na objednávku. To mi uľahčilo celú logistiku. Produkty nevyrábam v zahraničí alebo vo veľkej fabrike a nemusím ich uskladňovať. Ušetrilo mi to samozrejme veľa peňazí, nemusela som dopredu vyrobiť tisíce kusov a čakať, kým sa predajú, prípadne nepredajú. Je to zatiaľ najudržateľnejší spôsob, z výroby nevzniká odpad a vyrábam len z prírodných materiálov.
Aké máš so Softies plány do budúcna?
Mám nachystané ďalšie veci. Budeme sa zameriavať, tak ako doteraz, na spodnú bielizeň, oblečenie na doma a na športové oblečenie, ale v zmysle, aby boli nositeľné aj v bežnom živote. Unisex, jednoduché veci, ktoré nemusia byť určené len na doma, ale dajú sa kombinovať s bežne nositeľnými kúskami. Teraz máme pripravený rad farebnejšieho oblečenia, ktoré by sme radi uviedli začiatkom budúceho roka. Uvidíme, či sa to stihne nafotiť a pripraviť. Mám vysoké štandardy v tom, ako sa značka prezentuje, a proces je pomalší ako pri iných brandoch. V budúcnosti by som teda chcela pokračovať so sortimentom, ktorý máme, a obmieňať strihy a farby.
Prenášaš udržateľnosť aj do starostlivosti o seba?
Som „self-care freak“. Je pre mňa veľmi dôležité udržateľnosť pretavovať do toho, čo si obliekam, čo jem a akú používam kozmetiku.
Máš tipy na ekologickú kozmetiku?
Asi žiadnou novinkou nebude, keď spomeniem značku MALINNA, ktorá je na Slovensku veľmi populárna. V podstate odporúčam akékoľvek oleje. Ja používam na tvár okrem Malinny výhrande oleje. Ďalšia obľúbená značka je Tata Harper. Z lokálnejších obľubujem Modrú púpavu a Havlíkovu apotéku. Zo zahraničných mám rada austrálsku značku Aesop, aj keď neviem, či by som ju nazvala udržateľnou. Zaraďujú sa medzi prírodnú kozmetiku, ale bolo zopár káuz, ktoré tvrdenie vyvracali. Potrpím si však aj na branding, a preto je u mňa Aesop populárny. Mám veľmi rada aj francúzsku značku Typology, táto kozmetika je udržateľná, prírodná a cruelty-free. Spĺňa všetky štandardy vrátane pekného obalu. To sú moje hlavné tipy, ktoré denne používam.
Veľa cestuješ, máš vytvorený režim? Ako sa o seba pri cestách staráš?
Potrpím si na stravu. To je pre mňa priorita. Často sa mi stáva, že som z cestovania opuchnutá. Keď je človek dlho v lietadle alebo vlaku, zadržiava sa mu v tele voda. Ja vtedy potrebujem jesť zeleninové jedlá, ideálne aj surovú zeleninu, a piť veľa vody. Samozrejme, nie je cestovanie ako cestovanie. Keď cestujem pár hodín, rutina nie je taká prepracovaná, ako keď cestujem napríklad do Austrálie. V takom prípade si beriem na palubu vždy aj kozmetiku a celú svoju pleťovú starostlivosť. Čo robím doma, robím aj tam. Často si počas letu sprejujem tvár pleťovým tonerom MALINNA. Je pre mňa základ si zobrať jedlo, na letiskách a v lietadlách často nenachádzam to, čo mám rada. Ideálne je si ho zabaliť do ekologických boxov. Veľmi mi pri cestovaní pomáha aj čierny čaj s citrónom a zázvorom. Posledným krokom je kefa na tzv. dry-brushing, ktorú nosím so sebou, aby som po dlhých letoch naštartovala lymfatický systém. Venuješ sa modelingu aj stylingu.
Čo preferuješ a čomu by si sa v budúcnosti chcela venovať viac?
Ťažká otázka. Modeling mi momentálne dáva finančnú istotu. Ako stylistka pôsobím ako freelancer a modeling je zatiaľ pre mňa osobne ohodnocovaný oveľa lepšie. Obidve profesie sú pre mňa na rovnakej úrovni, ale v modelingu nemám takú moc, nemôžem natoľko veci meniť a vytvárať podľa seba. Mám stále možnosť modeling vykonávať naplno, ale čo sa týka budúcej kariéry, chcela by som venovať čoraz viac času stylingu alebo celkovému brandingu. Vedela by som si predstaviť aj pozíciu art direktora alebo inej kreatívnej funkcie v rámci sféry oblečenia. To by som chcela robiť do konca života.
