Kedy sa cítiš jednoducho dobre?
Keď idem so sebou a nie proti sebe. Keď sa počúvam. Vieš, ja si často píšem na papier, ako chcem, aby moje dni vyzerali, ako chcem žiť a čo by som chcela alebo nechcela robiť, ale otvorene priznávam, že veľakrát idem proti tomu. Keď však žijem v súlade s tým, čo je pre mňa najlepšie, tak vtedy mi je jednoducho dobre.
Na sociálnych sieťach si zavrhla dokonalosť a priniesla autenticitu. Bolo pre teba od začiatku prirodzené ísť týmto smerom?
Nerozmýšľala som nad tým. Vždy som robila tie storky (a doteraz aj robím) veľmi spontánne, za čo sčasti môže aj moja bublina, ktorú som si v Paríži vytvorila. Mám priateľa, ktorý ma vidí a ľúbi takú, aká som, čím mi veľmi dodáva odvahu vyjsť so svojou surovou kožou na trh.
Bol teda kľúčom na tvojej ceste k sebadôvere?
Keď som ho spoznala, mala som jedno z mojich najťažších období. Aj mu veľakrát hovorím, že sa divím, že sa do mňa vtedy zamiloval a stále to nechápem.
Okrem toho, že si sama sebou, vieš byť aj sama so sebou?
Žijem v meste, kde posledné 3 roky pracujem z domu, takže ja som sama so sebou stále. Nedávno som sa jednej ženy opýtala, čo robí v momentoch, keď sa neľúbi. Odpovedala mi, že keď jej chýba láska, dodá jej ju rodina, ktorú má stále vo svojej blízkosti. Ja žijem ďaleko od rodiny už 11 rokov a preto, keď mne chýba láska, hľadám ju v samej sebe.
Čo pre teba znamená pojem „som bohyňa“ ?
V momentoch, keď mi bolo ťažko, som si asi potrebovala povedať niečo vznešené, aby mi bolo ľahšie. Pojem „som bohyňa“ pre mňa znamená absolútnu slobodu byť sama sebou, držať svoj život vo vlastných rukách a uveriť tomu, že dokážem všetko, čo dokázať chcem. A aj preto som k pojmu „som bohyňa“ veľmi rýchlo dodala „všetky sme“, pretože verím v to, že každá na to máme.
Tvoj postoj pomohol mnohým ženám a dievčatám, ktorým dodávaš odvahu. Aké správy od nich dostávaš?
Jedna mi napísala: „Neviem či je to kompliment, ale vďaka tvojmu Instagramu nechcem byť tebou, ale chcem byť sebou.“ A to bol pre mňa najväčší kompliment zo všetkých.
Tušila si na začiatku, aký pozitívny smer tým spustíš?
Keď som bola mladšia, mala som pocit, že si musím vybrať, kým budem. Buď krásnym dievčaťom v minisukni alebo tichou intelektuálkou v poslednej lavici. Myslela som si, že si musím vybrať, či budem pracovať na svojom vonkajšku alebo vnútri. A je veľmi oslobodzujúce si uvedomiť, že sa nemusíme pasovať do nejakých škatuliek a je úplne okey, keď sme také, aké sme. So všetkým všudy. A to sa snažím povedať aj mojim babám, že byť sebou funguje.
Dokáže ti ovplyvniť deň a náladu aj banalita, akou je výzor?
Jasnačka. Túto vyrážku nenávidím (smiech). Veľakrát si hovorím, že: „Ema, nerieš sa až tak a sústreď sa na iné veci.“ Myslím si, že každú z nás do istej miery ten výzor ovplyvňuje. Často dostávam otázku, že kedy som sa začala ľúbiť. Ja si ale nemyslím, že sa to stane a už to zostane..
Takže sebaláska nie je konečný stav?
Myslím, že ľúbiť sa je práca na celý život.
Aké máš teraz obdobie?
Opustila som práce, ktorých som sa zo zvyku ozlomkrky držala, aj keď ma už prestali baviť. Priznám sa ti, potrebovala som na to veľa odvahy a doteraz ani sama neviem, kde som ju našla. Momentálne robím všetko preto, aby som sa mohla naplno venovať veciam, v ktorých vidím zmysel a ktoré ma naozaj napĺňajú.
Bojíš sa ísť do neznáma?
Teraz sa cítim, ako by sa mi roztvorili krídla a som nastavená tak, že všetko do čoho sa pustím, bude fungovať. A keď nebude, nejako už bude.
Po ktorom z rodičov si podľa teba zdedila svoje vlastnosti?
Podľa mňa som absolútny mix. Môj otec je veľmi kreatívny, po ňom mám tú umeleckú stránku. Po mame mám tiež kúsok jej kreativity a kusisko jej nekonečnej energie. Tatino je veľmi senzitívny a myslím, že to som od neho zdedila naplno. Mám s ním od detstva takú vec, že keď sa jeden z nás rozplače, tak plače aj ten druhý.
Aký máš názor na terapie?
Myslím, že by sme mali vyskúšať a robiť všetko, čo nám pohladí dušu a upokojí myseľ. Hlavne v tomto svete, kedy je všetko také rýchle.
Kam ideš, keď si chceš zlepšiť deň?
Keď si chcem urobiť radosť, tak idem do môjho obľúbeného kníhkupectva a niečo si v ňom kúpim. Potom sa prechádzam, sadnem si na niečo dobré, čítam novú knihu, píšem do môjho zápisníka a vypisujem sa zo svojich pocitov, čím mi vždy veľmi odľahne. Alebo len robím to, na čo mám v tej chvíli chuť.
Kedy u teba začala láska k písaniu?
Odmalička som písala, keď som niečo cítila a chcela to zo seba dostať von. Minule som našla svoje zápisníky spred desiatich rokov a keď som si spätne čítala svoje myšlienky, uvedomila som si, že som na seba bola strašne prísna. Až ma to zarazilo. Nadhodila si mi na ďalšiu otázku.
Čo by si odkázala o desať rokov mladšej Eme?
Nech nie je na seba taká zlá a nech nejde proti sebe, ale so sebou. Povedala by som jej, že to že sa konštantne mení, stráca, hľadá a nachádza je prirodzený proces. A to, že sa chvíľami necíti so sebou komfortne je úplne okey, pretože ľúbiť samú seba je práca na celý život.
Nepremýšľala si nad vlastnou knihou?
(úsmev)
