V októbri 2015 šokoval módnu scénu izraelský návrhár Alber Elbaz, ktorý odišiel z pozície kreatívneho riaditeľa značky Lanvin. Oficiálnou príčinu bolo rozhodnutie majoritného akcionára spoločnosti. Po belgickom návrhárovi Rafovi Simonsovi, ktorý odišiel od Diora, tak v priebehu dvoch týždňov nastalo menšie zemetrasenie v dvoch veľkých módnych domoch. Objavili sa dokonca špekulácie o tom, či ich odchody nemali spojitosť.
Ako kreatívny riaditeľ Lanvinu pôsobil Alber Elbaz od roku 2001. Počas 14 rokov sa zaslúžil o transformáciu chorľavejúceho francúzskeho módneho domu na jednu za najžiadanejších luxusných značiek na svete. Lanvin sa pod jeho vedením stal víziou luxusu a ženskosti. Ako povedala Suzy Menkes z Vogue International: „Elbaz je zlatíčkom každej ženy.“ Zatiaľ čo jeho práca pre Lanvin bola tradičnou a ženskou v súlade s pozíciou najstaršieho fungujúceho módneho domu, Elbaz sa vedel prispôsobiť aj meniacej sa dobe. Ako jeden z prvých spolupracoval s reťazcom H&M a produkoval elegantnú a dostupnú kolekciu. V tomto duchu vznikla aj limitovaná edícia kozmetiky Lancôme. Za zmienku stojí, že ako prvý high-end návrhár obliekal Kim Kardashian. „Maroko je krajina, ktorú milujem. Ľudia nemajú v domácnostiach vodu, ale majú satelity, aby mohli sledovať Kardashianovcov. Po práci som si ich pustil tiež a objednal si k tomu pizzu,“ povedal pre magazín WWD. O Kim sa pritom vyjadril ako o milej a rozumnej žene, ktorá sa do značky Lanvin obliekla na svoje prvé fotenie na titulku Vogue. Pozornosť svojho času Alber vzbudil aj športovými teniskami. Do dejín parížskeho módneho domu sa zapísal ako intuitívny a oduševnený návrhár, ktorý vytvára vzrušujúcu mestskú módu. Jeho šaty zvýrazňujú jemnú ženskosť, vďaka čomu sa stal miláčikom obyčajných žien aj hollywoodskych hviezd. V jeho zlatom modeli napríklad Meryl Streep preberala v roku 2012 svojho tretieho Oscara za najlepší herecký výkon roka – stvárnenie političky Margaret Thatcher vo filme Železná lady.
Z Afriky cez Izrael až do mekky módy
Alber Elbaz sa narodil v roku 1961 v marockej Casablance. Keď mal 10 rokov, jeho rodina odišla do Izraela. Študoval tam na odevnej škole, aj keď rodičia z neho chceli mať lekára. Potom nasledovala trojročná služba v izraelskej armáde, ktorá je povinná pre každého (vzťahuje sa dokonca aj na ženy s obmedzením na dva roky). Do New Yorku sa presťahoval v roku 1986 s 800 dolármi vo vrecku – darčekom od matky – a dvoma kuframi. Svoju kariéru začal v obchode malého krajčíra v Garment District. O tri roky neskôr sa stretol s Dawn Mello, výkonnou viceprezidentkou a kreatívnou riaditeľkou Gucci. Dawn ho nepovažovala za človeka vhodného pre ich značku, preto ho zoznámila s couture návrhárom Geoffreym Beeneom a najala si do Gucci Toma Forda. Alber však získal vysnívaný job – pôsobil ako pravá ruka Geoffreyho až do roku 1996, kým sa nerozhodol presťahovať do Paríža. Tam zúročil získané skúsenosti u Guy Laroche. Po niečo vyše roku prebral kormidlo v YSL Rive Gauche, prêt-à-porter línii značky YSL. Po troch sezónach bol však nahradený Tomom Fordom v rámci akvizície Gucci Group. „Cítil som sa ako vdova. Myslel som si, že už nechcem robiť módu,“ okomentoval toto obdobie. Osemnásť mesiacov strávil na cestách a počas tohto krátkeho voľna fungoval ako hlavný dizajnér talianskeho domu Krizia. Po návrate do mekky módy mu zavolala sama majiteľka Lanvinu Shaw-Lan Wang. „V tom čase som povedal, že budem pracovať len s ľuďmi, ktorých mám rád. Mám rád ženy, ktoré preberajú zodpovednosť za svoj život. Majú to ťažšie, lebo sú ženami.“ Hlavnou ženou jeho života bola jeho matka. Hovoril s ňou každý deň až do jej smrti v roku 2008. „Nebola dokonalá, ale bola moja,“ povedal o nej. Po tom, ako podpísal zmluvu s YSL a mal úžasnú prácu s výborným platom, vyslovila jediné prianie, aby sa oženil. Alber tak spravil, ale spôsobom jemu vlastným. So svojím priateľom Alexom Koo sú spolu viac ako 22 rokov.
Vlastnú značku by mu dopriali viacerí
Alber prebudil najstarší módny dom na svete zo spánku ako spiacu krásku. Na počesť svojho desaťročného výročia na poste kreatívneho riaditeľa v Lanvine vydal knihu s viac ako tromi tisíckami obrázkov, okorenenými krátkymi príbehmi a úvahami. Jeho náhly odchod šokoval o to viacej. Nezhody mali nastať medzi charizmatickým Alberom, majiteľkou Shaw-Lan Wang a generálnym riaditeľom Michèlom Huibanom. Vynorili sa aj špekulácie, že návrhár si chcel jednoducho oddýchnuť od agresívneho tempa módneho priemyslu. „My dizajnéri začíname ako couturisti so snami, ilúziami, intuíciou a pocitmi. Potom sa staneme kreatívnymi riaditeľmi, takže musíme byť kreatívci, ale väčšinou riaditelia. Nakoniec sa musíme stať tvorcami imidžu a uisťovať sa, že na obrázkoch to vyzerá dobre. Hlasitosť je teraz cool, a nielen v móde. Ja však uprednostňujem šepkanie,“ povedal na evente FGI. Ralph Toledano, prezident Fédération Française de la Couture, o Alberovi povedal: „Mal vždy vlastné vízie. V Lanvin robil veci ako Alber Elbaz pre Lanvin. V Guy Laroche to bol Alber Elbaz pre Guy Laroche. Teraz by mal byť jednoducho Alberom Elbazom.“ Podobne sa vyjadrila Kim Hastreiter, redaktorka časopisu Paper magazine a jeho stará priateľka: „Možno by chcel svoj vlastný módny dom.“ Ten by mu doprial aj Renzo Rosso, prezident Only the Brave, ktorý kontroluje Diesel, Maison Margiela, Marni a Viktor & Rolf. Alber však v tejto záležitosti stále mlčí a postuje svoje šťastné fotky na Instagram. Vo svete módneho priemyslu totiž platí, že pre dizajnéra, ktorý sa stal známym a uctievaným, je ťažké začať znova v malom.
Značka Lanvin
Založila ju v roku 1889 Jeanne Lanvin, ktorá sa najskôr preslávila svojimi klobúkmi. Ako mladá módna návrhárka túžila po novinkách a vytvorila jeden z najelegantnejších módnych domov v Paríži. Po narodení dcéry Marie rozšírila podnikanie o detské oblečenie. Venovala sa však aj parfumom, dámskej a pánskej móde a dekoráciám. Po jej smrti prebrala spoločnosť dcéra Marie-Blanche, neskôr sa dostala do rúk viacerým majiteľom. Od roku 2001 vedia značku súkromná investičná spoločnosť Harmonie S. A. na čele so Shaw-Lan Wang. Od marca tohto roku je novou kreatívnou riaditeľkou domu francúzska návrhárka Bouchra Jarrar.
Text: Sláva Štefancová
Foto: Getty, Yahoo Style, Alessandro Garofalo / Indigitalimages.com