Exhibícia fotografií od Tomáša Thurza vo Five Points Bistro je oslavou sebavyjadrenia a individuality. A toho, ako to všetko dokážeme premietnuť do nášho štýlu. Tak, ako lokálni tvorcovia, ktorí so ZALANDOM vytvorili looky inšpirované svojím príbehom. #FINDYOURANGLE je výpoveďou o unikátnosti našej identity, a preto sme ich vyspovedali o tom, čo to znamená v dnešnom prostredí.
Móda nám okrem iného pomáha aj dotvoriť obraz o sebe a svojej identite. Akú rolu zohráva v sebavyjadrení u teba?
Sebavyjadrenie je celkovo niečo, čomu sa v poslednej dobe venujem intenzívne, keďže som od svojich 16 rokov bola vo vzťahu. V podstate som bola stále s človekom, ktorému som sa aj prispôsobovala, tak teraz po dlhých rokoch prichádzam na to, kto vlastne som a čo sa mi v skutočnosti páči. Odzrkadľuje sa to aj v oblečení. Mám rada ženskosť, farby, rada to striedam a nelipnem na jednom štýle, ale naopak chcem byť rôznorodá a dopriať si podľa nálady, čo sa mi páči.
Aké tvoje kúsky hovoria jednoznačne “toto som ja”?
Priznám sa, že sa úplne najlepšie cítim v športových veciach, keď idem cvičiť, na túru, niekde pri mori na surfe... To znamená, keď mám na sebe legíny, ktoré mi zakryjú bruško a ženské partie a cítim sa fit :) Vtedy viem, že idem von, idem sa hýbať a som plná endorfínov, čo sa mi s tým tiež spája.
Čo u teba vytvára prvý dojem, keď niekoho stretneš?
Energia. To srší z očí, úsmevu, pohybov, z pozdravu... Hneď vidím, čo z človeka cítim a to na mne zanechá dojem. Niekto povie, že to môžu byť zuby alebo outfit, u mňa ma môže hocikto očariť tým, aký má životný príbeh a ako rozpráva.
So sociálnymi sieťami robíš profesionálne. Aký máš názor na to, že aj na týchto platformách dnes vykresľujeme dôležitú súčasť obrazu o sebe pre ostatných? Nemôže sa to stať klamlivým?
Je to určite mienkotvorná vec, pretože sa tam prezentujeme určitým spôsobom, podľa ktorého si vždy urobíme nejakú mienku. Bohužiaľ sa dnes často nestretávame po prvýkrát naživo, ale práve cez internet a bez toho, aby sme sa videli, si spravíme názor. Ale ja vždy hovorím, že najprv treba ľudí spoznať. Dávam ľuďom šancu predtým, ako ich stretnem osobne.
Stáva sa ti aj to, že najskôr niekoho registruješ online a potom zistíš, že jeho osobnosť naživo je úplne odlišná?
Musím zaklopať, že sa mi stáva väčšinou iba v dobrom a ľudia ma milo prekvapia. Niekedy sa s niekým online nestotožňujem alebo s jeho štýlom a vkusom, a potom ho spoznám ľudsky, a veľmi mi sadne. Stalo sa mi to už viackrát.
Alebo naopak, veľa ľudí vníma na sociálnych sieťach teba. Stretávaš sa s tým, že keď niekoho spoznáš, už dopredu má o tebe vytvorenú nejakú predstavu, akoby ťa poznal naozaj?
Asi áno. Tých stretnutí mám kvôli profesií veľa, a vždy je to rôzne. Nemôžem povedať, že teraz by mi každý hovoril, ako ma súdil podľa prezentácie na Instagrame a že som naživo super! Určite sa stal aj prípad, kedy napríklad sa so mnou chcel niekto odfotiť, keď som obedovala alebo mala stretnutie a musela som ich odmietnuť s tým, že sa niečomu venujem. Tam ten dojem môže byť zas opačný, že som im podľa Instagramu bola sympatická a podľa tohto si môžu myslieť, že to bola len pretvárka. Ale niekedy jednoducho musím uprednostniť to súkromie.
Máš pocit, že tých zásahov do súkromia je už niekedy priveľa?
Pociťujem to hlavne na vzťahoch s mužmi, pretože mám pocit, že je to už taká deformácia alebo daň za to, že zverejňujem svoj život na Instagrame. Pozná ma dosť ľudí a samozrejme aj muži, a to pre mňa nie je atraktívne. Mám už možno takú paranoju, keď ma niekto sleduje, že ten kontakt potom možno nie je z čistých úmyslov.
