Písať rozhovor s autorom básní, ktoré sú plné osobných pocitov a skúseností, no zároveň nepoznať jeho vlastnú identitu. Aj to sa môže stať v prípade ak vyspovedáte básnika, ktorý zatiaľ neplánuje odhaliť svoje skutočné meno či tvár a tak si jeho tvorbu môžete spájať s pojmom Bozk lásky, ktorý si na sociálnych sieťach našiel svojich priaznivcov.
V tomto článku sa síce nedozviete, kto sa skrýva za touto záhadou, zistíte však akým človekom je autor zmyselných básní o láske, ktorá nemusí končiť vždy šťastne.
Tvoje láskavé básne o živote, predstavách a najmä láske si za pomerne krátku dobu našli verných sledovateľov, ktorí na tvojom instagramovom účte @bozklasky stále pribúdajú. Kedy vznikla myšlienka podeliť sa o tvoje autorizované básne aj s vonkajším svetom?
Píšem si odnepamäti. Ani neviem či si spomínam na moment tohto začiatku. Vždy to bolo pre mňa niečo prirodzené nosiť si so sebou zápisník a zapisovať čo sa okolo mňa deje, čo prežívam a ako sa cítim. Už dlhšie ma moje okolie nabádalo dať to niekam von. A potom prišiel jeden marcový deň v roku 2019, kedy toho bolo už príliš veľa a aj mne bolo ľúto, že všetky tie úprimné verše začínajú aj končia v mojich notesoch. A instagram sa zdal vizuálne ako ideálna voľba dostať všetky tie myšlienky zo seba von.
Pri čítaní tvojich básní sa mnohým ľuďom stáva akoby sa v tých pár riadkoch doslova našli. Či už sú to spomienky na bývalé lásky alebo zasnený pocit zamilovania, po ktorom vždy túžili. Stretávaš sa často s touto reakciou na tvoje „myšlienky na papieri“ ?
Áno. A veľa z nich mi dáva práve motiváciu neprestať písať. Dostávam krásne správy od ľudí, ktorí hovoria ako každý deň čakajú na moju báseň, ktorá im spríjemní deň. Chodia mi aj také, kde mi ďakujú, plačú a zdieľajú so mnou svoje príbehy. Niekedy sa cítim ako psychológ, kedy si píšem s neznámym človekom a riešime spolu jeho či jej pocity a vzťahy. Vždy upozorňujem každého, že nie som vyštudovaný expert a radím len to ako by som ako človek konal v danej situácii. Ale niekedy ľuďom stačí len keď ich vypočujete. Dáte im najavo, že v tom nie sú sami. Keď vedia, že je niekto kto sa cíti podobne. A skutočnosť, že sa život nekončí hádkou alebo rozchodom.
Kto pozná tvoju tvorbu tak určite spozoroval, že verše majú často krát nostalgický podtón a niekedy vzbudzujú dojem, že sú tvorené zo skúseností nešťastnej lásky. Vraví sa, že ak chce básnik napísať niečo silné, musí si tým sám prejsť. Ako to bolo v tvojom prípade?
Možno sa to na prvý pohľad nezdá a aj keď milujem ľudí a spoločnosť, som takým prototypom introvertnej osoby, ktorej len ťažko porozumieť. Moje básne sú tak istou terapiou pre mňa. Ich písaním vylievam moje srdce, riešim svoje depky a bojujem s mojimi úzkosťami. Je to ako liek, pre ostatných, ale v prvom rade pre mňa.
Bozk lásky je zároveň spoveďou, ktorá môže pomôcť čitateľovi bližšie nazrieť do autorových myšlienok a pocitov a hlbšie pochopiť jeho vnímanie. Zároveň však ako autor ostávaš v tajnej identite a nechávaš svoje ja pod rúškom tajomstva. Plánuješ niekedy odhaliť svoje meno a tvár alebo má tvoja neviditeľnosť konkrétny význam.
Momentálne to nepokladám za dôležité. Meno ani tvár nie sú podstatné. Podstatné sú emócie, ktoré my ľudia cítime. A zároveň ma to baví. Ľudia majú radi tajomnosť. Je v tom istá dávka záhady, ktorá ľudí láka a ak by bola odhalená, nebolo by to ono. Potom by sa začalo riešiť kto som a ako vyzerám. A mne viac záleží na vnútre ako vonkajšku. Ale nehovorím, že k tomu nikdy v živote nedôjde. Len ešte neprišiel ten správny čas.
Zaujímalo by ma, či je niekto v tvojom okolí, kto si tvoju osobu spája s tajným autorom alebo svoju identitu tajíš aj pred blízkymi či rodinou.
Rodina, pár blízkych kamarátov aj známych o mne vie. Nie je to teraz tak striktné, som taký anonym amatér. Niektorí aj vedeli a zabudli. Ale o to tu nejde. Drvivá väčšina mojich sledovateľov, ktorí čítajú moje texty nevie. A tak je to dobré.
Čo ťa najviac inšpiruje pri tvorení a písaní a ako to celé vzniká?
Inšpirácia je všade okolo nás, len my ju často nechceme nájsť. Niekedy mi len tak napadnú slová, chytím pero, zápisník alebo mobil a píšem čo mi beží hlavou. Moje verše sú zväčša nepredstieraná realita mojich pocitov a niekedy aj generátor náhodných slov. Ale musím priznať, že si viem aj vymýšľať. Niekedy fantazírujem, čo by sa mohlo aj nemuselo stať a ako by to mohlo byť. Vždy aj tak nakoniec skončím pri tých skutočných a úprimných strofách o tom ako to reálne cítim. Ľudia poznajú keď nie ste real, ale fake.
Sú tvoje básne venované aj konkrétnym osobám či človeku alebo je to skôr súhrn všeobecných skúseností, ktoré ťa v živote postretli?
Nehanbím sa za to, čo píšem a stotožňujem sa so svojimi myšlienkami. Skutočnosť, aby si ľudia básne nespájali s konkrétnymi situáciami a osobami nebol hlavný dôvod byť inkognito. Skôr je to tak, že ma anonymita baví. Byť nikto a zároveň ktokoľvek. A myslím, že sa ľudia oveľa jednoduchšie stotožnia so slovami, koho identitu vlastne nepoznajú.
Venuješ sa aj inej forme umenia okrem písania?
Vždy to budú verše či vety, ktorými najprirodzenejšie dostanem von všetky moje zamotané myšlienkové pochody, ale umenie akéhokoľvek typu je mi veľmi blízke. Občas si maľujem, niekedy zahrám na klavíry, sem tam zaspievam. Jednoducho ma baví robiť, čo sa mi žiada a hľadám si cestu ako vyjadriť, čo cítim.
Plánuješ v budúcnosti rozšíriť povedomie tvojich básní napríklad v podobe knihy alebo iných projektov?
Nechcem prezrádzať, ale nápadov aj budúcich projektov mám viacej a pomaly ich začínam realizovať. Prvý by mal byť ako vianočný darček. Pre mňa, ale hlavne pre druhých. A otázky, či sa dá moja kniha niekde kúpiť dostávam. Priznám sa, je to aj môj malý-veľký sen avšak nechcem vydávať knihu len tak aby zapadla do poličky medzi ďalšie knihy. Veď väčšina ľudí ani nevie, kde sa sekcia poézie nachádza(smiech). Som maximalista a keď niečo robím, tak chcem aby to bolo čo najlepšie. A keď hovorím najlepšie tak myslím tým v kníhkupectvách tie vystavené publikácie bestsellerov alebo rebríčky obľúbených kníh a tak.
Ako vznikol námet na tvoje logo. Je to takisto tvoja práca?
Už dlhšie v mojej hlave existoval názov. Aj v tom ako budú básne vizuálne vyzerať som ako minimalista mal jasno. Len to logo, poznávacie znamenie, podľa čoho by ľudia vedeli, kto to je mi nejako chýbalo. A raz nad tisíckami metrami nad zemou v lietadle skrsol ten nápad. Je to spojenie viacerých obrazov a môžeme tam vidieť bozk, lásku, srdce, pery, aj písmeno. A tiež si v ňom každý nájde niečo ďalšie - to svoje.
Myslíš si, že je v dnešnej dobe náročné preraziť s poéziou na Slovensku či vo svete alebo naopak sa v tomto trh alebo záujem mladých ľudí mení k lepšiemu?
Priveľmi tvorbu ostatných nesledujem, skôr registrujem. Ale mám taký pocit, že sa s instagramovou poéziou akoby vrece roztrhlo. Nepokladám sa za spisovateľa ani nepotrebujem, aby ma niekto nazýval básnikom. Ja sa len snažím slobodne vyjadrovať svoje myšlienky a zdieľam ich s ostatnými. Prostredníctvom rýmov tak možno pomôcť ľuďom a dať im najavo, že v tom nie sú sami. A to, že ľudí veršovníctvo či slovné hračky moje či druhých zaujímajú je len dobré. Aspoň tým rozvíjame naše kreatívne myslenie. Poézia je krásna. Vie človeka nielen na veci upozorniť, ale aj doviesť ďalej ako sa vie človek doviesť sám.
A na záver jedna dôležitá otázka. Akú chuť má podľa teba bozk lásky?
Najláskavejšiu!