„Cieľom nie je žiadny štýl, dogma ani móda! Bauhaus bude živý, len pokiaľ nebude lipnúť na forme, ale práve naopak - za premenlivou formou musí hľadať fluidum života samotného,“ povedal Walter Gropius, zakladateľ výtvarnej školy, ktorá vyformovala umenie do dnešnej podoby, módu nevynímajúc.

 

bauhaus

 

Všetko sa začalo presne pred sto rokmi v nemeckom Weimare, ktorý je spojený s dôležitými historickými a kultúrnymi udalosťami. Pôsobili tu mnohí významní filozofi a spisovatelia ako Johann Wolfgang von Goethe, Friedrich Schiller, Johann George Herder, Johann Gottlieb Fichte. Navyše, po prvej svetovej vojne v tomto mestečku panoval relatívny pokoj (na rozdiel od Berlína), a tak sa vytvorili ideálne podmienky na budovanie základne nového umeleckého myslenia inšpirovaného funkcionalizmom. Napriek tomu, že mnohí Bauhaus vnímajú ako „školu architektúry“, jeho záber je omnoho širší. Nejde len o známe architektonické skvosty alebo ikonický produktový dizajn ako „rúrkové“ kreslo Wassily Chair od Marcela Breuera, lampu Williama Wagenfelda a Carla Jakoba Juckera, alebo farebné stoly Josefa Albersa. Išlo o reformu dovtedajších prístupov v tvorbe, kde sa kládol dôraz na individuálny prístup a modernu. V praxi to znamenalo absolútnu slobodu pre študentov školy Bauhaus, ktorá bola alternatívou ku všetkým známym pedagogickým prístupom. Išlo doslova o protiakademickú reformu umeleckých škôl, ktorá bola otvorená novým poznatkom a názorom. Výsledkom bolo individualistické a rôznorodé prostredie, ktoré prinieslo množstvo hodnotných vedomostí v mnohých umeleckých disciplínach. Medzi najvýznamnejšie osobnosti tejto školy patrí jej zakladateľ Walter Gropius, pokračovateľ Hannes Meyer pôsobiaci v Dessau a Ludwig Mies van der Rohe z Berlína. Napriek tomu, že každý z nich zastával odlišné názory, jedno ich spájalo: snaha o spojenie umenia, remesiel a technológie. Bauhaus, ktorý sa dnes vníma ako symbol racionalizácie a modernizácie životného štýlu, bol však v tom čase pre nacistov neprijateľný a inštitúcia bola ich nástupom uzavretá. Tretia ríša Bauhaus zavrhla a takmer všetci jeho poprední členovia emigrovali alebo boli zavraždení. Jeho myšlienky však pretrvali dodnes...

 

ANNE GORKE z Weimaru

ak sa nepouzila k tej vystave bauhaus  ANNE GORKE z Weimaru3 

 

Nový človek

Bauhaus sníval o tom, že umenie bude môcť slúžiť „novému človeku“, a táto myšlienka je pozorovateľná aj odevnom priemysle vtedajšej doby. „Po prehranej prvej svetovej vojne sa dostáva Nemecko do hospodárskej krízy a vznikajú spoločenské problémy. S riešením prišiel práve Bauhaus, ktorý sa zaoberá otázkami životného štýlu a predstavuje myšlienky, ktoré vo svete dizajnu spôsobili revolúciu. Spoločnosť je však po prežitej vojne nedôverčivá voči technológii. Myšlienky Bauhausu hovoria o dizajne, ktorý má len jedinú funkciu – slúžiť všetkým ľuďom a zohľadňovať výlučne ľudské potreby. Predmety sú navrhované masám a ich výroba je taká lacná, že sú dostupné pre všetkých. Na vzhľad predmetu sa nebral takmer žiaden ohľad, o jeho forme rozhodovala jedine jeho funkcia – iba funkčný predmet môže byť „pekný“ a „pravdivý“. Cítiť to aj v textilnej výrobe. Namiesto gobelínov, ktoré boli začiatkom storočia v obľube, sa v dielňach Bauhausu navrhujú koberce s abstraktnými vzormi. Neskôr však Bauhaus považuje za zbytočný luxus aj tie a nahrádza ich linoleom. Toto obdobie vyjadruje aj heslo „pokrok“. Čokoľvek, čo by len naznačovalo ohliadnutie sa do minulosti, sa odmietalo ako spiatočnícke. Každý ďalší ľudský krok musel smerovať dopredu. „Nový človek“ bol predsa stvorený pre budúcnosť! V týchto utopických víziách sa vyskytuje predstava, že prostredníctvom racionálneho dizajnu možno ovplyvňovať ľudské vedomie. V zmysle hesla „forma nasleduje funkciu“ sa odstraňujú všetky prvky dekoratívnosti, modelácie či perspektívy aj z výtvarného umenia. Funkcia nadväzuje na pokrok. Bolo sa treba pohnúť vpred, tvoriť moderne – Modern Movement. Po vynájdení šijacieho stroja a zjednodušení veľkostí strihov sa v odevnom priemysle začína éra konfekcie. Odevy sa zhotovujú neporovnateľne rýchlejšie, práca sa organizuje a výroba zdokonaľuje. Priemysel začal konkurovať cenovo dostupnejšími výrobkami malovýrobe,“ opisuje textilný dizajnér Tomáš Šettafy vplyv novej umeleckej filozofie na priemysel.

 

IMG 20190109 165122

 

Tomáš Šettaffy

Študent textilného dizajnu na VŠVU sa vo svojich prácach často zámerne pohybuje na hrane dizajnu a voľného umenia. Tvorí najmä „print design“ so zameraním na koncept. Jeho posledné dve kolekcie pokrývok hlavy sú doplnkom outfitov dizajnérky Márie Štvrteckej. Počas leta absolvoval pracovnú stáž v ateliéri dizajnéra interiérového textilu Eugéna van Veldhovena v Haagu. Niekoľko dezénov a vzoriek materiálov, ktoré navrhol v priebehu tejto stáže, sa dostali do výberu, ktorý bude odprezentovaný na textilnom veľtrhu v USA.

 

 

 

 

Rovnocennosť a spolupráca

Tento umeleckých smer je známy aj úzkym prepojením rozličných umeleckých a remeselných disciplín. Cieľom bolo, aby navrhované objekty aj používateľské produkty boli prispôsobené potrebám ľudí a mohli sa jednoducho masovo vyrábať. Tak by sa stali cenovo dostupnejšími, čo by pre Nemecko vyčerpané prvou svetovou vojnou znamenalo obrovskú pomoc v podobe cenovo dostupnejšieho dizajnu. V praxi to znamenalo, že na jednej pôde koexistovali umelci a odborníci z rôznych odvetví, aby vyvinuli riešenia pre lepšiu spoločnosť. „Myšlienka rovnocennosti všetkých odvetví umenia (vysoké umenie, úžitkové umenie, dekoratívne umenie, dizajn) mala spoločne pracovať na vytvorení totálneho umenia (Gesamtkunstwerk). Je to pozorovateľné napríklad na vývoji poťahových materiálov pre nábytok, kde spolupracovalo niekoľko dielní. Medziodborovú spoluprácu rýchlo po umení, architektúre a dizajne prevzala aj móda. Z územia Československa je známe družstvo Artěl, ktoré sa zaslúžilo o produkciu a zrod moderného dizajnu v našich končinách. Jeho činnosť bola tiež založená na spolupráci odborov,“ hovorí textilný dizajnér, ktorý tento trend pozoruje aj v súčasnosti: „Dizajnérska spolupráca je dodnes nevyhnutná na vznik kvalitných produktov, ktoré sa dostanú k ľuďom. Už len návrhová časť dizajnu často vyžaduje rozdielne prístupy k materiálom, technické zariadenia, prepojenie skúseností z niekoľkých odborov, čas a financie. Každý dizajnér si praxou vytvoril nejaký pracovný stereotyp, svoj tradičný a overený pracovný postup. Rôzne formy spolupráce prinášajú zmeny myslenia a pracovných návykov, a s nimi aj množstvo nových nápadov a skúseností do budúcna. Revolučné myšlienky a spolupráca viacerých disciplín tak vytvorili priestor na vznik nových štýlov a inovácií materiálov. Napríklad spojením umenia a technológií sa do módy dostáva futurizmus.“

 

BAUHAUS SCHOOL DESSAU

david bowie INSPIRATION Bauhaus ballet costumes from 1921 David Bowie s Ziggy Stardust jumpsuit 1973

 

Moderna zo Slovenska

Nielen v Nemecku sa formovali skupiny filozofov a umelcov, ktorí volali po zmene. Desať rokov po Bauhause vznikla v Bratislave Škola umeleckých remesiel, ktorá bola pokračovateľom myšlienok z Weimaru a právom patrí ku kľúčovým témam našich dejín. ŠUR-ka, ako sa jej ľudovo hovorí, bola uznávaná nielen v našich končinách, ale považovala sa za jednu z najpokrokovejších umeleckých škôl v Európe. Pôsobili tu veľké mená ako Karol Plicka, Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda, František Tröster, Zdeněk Rossmann, Julie Horová a ďalší. Škola umeleckých remesiel zásadne ovplyvnila modernizáciu kultúry na Slovensku, vznikla predovšetkým pre schopnosť konkurencie veľkým podnikom z Česka a zo zahraničia. Zároveň bola predchodkyňu dnešnej Školy úžitkového výtvarníctva (ŠÚV) Jozefa Vydru v Bratislave, ktorá dodnes vychováva študentov v duchu bauhausovských ideálov. „Koncepcia ŠUR bola založená na tradícii domácej „rukodielnej“ práce, dedičstve reformných umelecko-priemyselných škôl a inšpirácii Bauhausom. Jej cieľom bolo vychovávať študentov k chápaniu súčasných potrieb a prepojiť remeslo s priemyselnou výrobou. Výučba textilnej dielne, ktorú viedol František Malý, bola zameraná na prepojenie moderného racionalizmu s tradičnými postupmi blízkymi ľudovému umeniu. V rámci výučby študenti voľne improvizovali s rôznorodými vláknami, pričom vynikali ich prirodzené vlastnosti ako boli napríklad lesk, mat, jemnosť, hrubosť alebo hladkosť a drsnosť. Dôležitú úlohu pri tvorbe mala utilitárna estetika, to znamená, že forma vychádzala predovšetkým z poznania materiálu a funkcie predmetu. Takto vytvorené produkty, ktoré boli konštrukčne a tvarovo jednoduché, museli v prvom rade spĺňať účelnosť. Tieto funkcionalistické tendencie (forma nasleduje funkciu), ako sú tvarová jednoduchosť, poznanie materiálu a účelnosť, môžeme nájsť aj v neskoršom období alebo v súčasnosti,“ opisuje odevná dizajnérka Mária Štvrtecká.

 

20190807 181820

 

Mária Štvrtecká

Študentka odevného dizajnu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave sa vo svojej tvorbe zameriava najmä na prácu s textilom, prostredníctvom ktorého sa snaží hľadať nové formy a inovatívne postupy v tvorbe. Má za sebou výstavy a módne prehliadky na Slovensku aj v zahraničí. Približne pred rokom absolvovala výmenný študijný pobyt na Sapienza Università di Roma. Momentálne pôsobí na stáži v ateliéri slovenskej dizajnérky Lenky Sršňovej.

 

 

 

 

 

Minimalizmus verzus extravagancia

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Bauhaus, ktorý sa vyznačuje strohosťou až purizmom, je upäto vážny. Opak je pravdou. Na výtvarnej škole panovala umelecká sloboda, kde sa často nikto s nikým nezhodol v zásadných otázkach. Energické výmeny názorov pedagógov aj študentov, neexistujúce hranice, neobmedzená fantázia a kontrasty sa prejavovali vo všetkých oblastiach. Najlepšie ho vyjadrovalo vtedajšie divadlo. Jednoduchý a revolučný dizajn išiel ruka v ruke s extravagantnými divadelnými kostýmami, ktoré sa stali inšpiráciou aj pre súčasných dizajnérov. „Bauhaus sa pokúša tvoriť tzv. totálne divadlo – všetky divadelné zložky použité súčasne. Vznikajú aj dadaistické divadielka či futuristické predstavenia. Divadlo Bauhasu sa spája so skúmaním tela, jeho historickým určením, pohybom a experimentom s vnímaním tanca, foriem a farieb. Kostýmy boli navrhované podľa detských drevených a kovových mechanických hračiek, herci imitujú ich pohyby. Najznámejším predstavením je triadický balet Oskara Schlemmera (1922), ktorý predstavuje tanec budúcnosti – zobrazenie zblíženia človeka a stroja. Schlemmerov balet používa ľudské telo ako médium na experiment s pantomímou a baletom, pričom telo redukuje na jednoduché geometrické tvary. Kostým úmyselne obmedzoval slobodu pohybu. Boli to bizarné futuristické chodiace architektonické štruktúry meniace telo na geometrické sochy, použité masky odkazovali na starovekú tradíciu Orientu. Bola to jeho vízia života moderného človeka. Jeho vízia sa stala skutočnosťou. David Bowie v roku 1974 pózuje v kostýme Kansaia Yamamota, ktorý je podobný originálnemu kostýmu od Schlemmera. Tento kostým ovplyvnil aj tvorbu Alexandra McQueena (moderné robotické technológie na prehliadke Givenchy Fall/Winter 1999 evokujú mechanické divadlo) či Rafa Simonsa. Priamo Schlemmerovým baletom sa inšpiroval aj Hussein Chalayan pri „transformer dresses“ s mikromotormi v roku 2007. V tom istom roku použitím 15 000 LED žiaroviek vytvoril aj „video dress“,“ opisuje vplyv divadla Bauhausu na módu Tomáš Šettafy.

 

Mary Katrantzou fall 2018 KAT0013Mary Katrantzou FW 2018  roksandaRoksanda  Mary Katrantzou fall 2018 KAT0041Mary Katrantzou FW 2018 

 

 

Farby a formy

Napriek tomu, že zakladateľ Bauhausu Walter Gropius tvrdil, že Bauhaus nie je žiaden štýl, dogmu ani módu nediktuje, má tento umelecký smer svoje výrazné znaky. Počiatok moderny sa vyznačoval nielen funkcionalizmom, ale aj reduktívnou estetikou, jasne definovanými tvarmi a základnými farbami, ktoré cítiť vo všetkých umeleckých smeroch. „Pojmy ako základné farby, geometrické tvary, čisté línie či krédo – forma nasleduje funkciu (L. H. Sullivan, 1896) – sa objavujú aj v móde. Za prijateľný sa považoval odev zbavený výstredných detailov a dekorácií. Uprednostňovali sa jednoduché strihové riešenia, vďaka ktorým mohol odev lepšie plniť svoju funkciu. V roku 1928 vytvorila Lis Beyer-Volger v dielňach Bauhausu šaty, ktoré by sa vďaka svojej jednoduchosti, rovnému strihu a elegantnému vzhľadu mohli považovať za radikálne odmietnutie obrazu ženy ako obyčajnej dekorácie muža. Dizajn šiat Beyer-Volger zredukovala na puristické funkčné minimum. Vďaka svojmu vzhľadu, najmä kvôli krátkej dĺžke a hlbokému výstrihu, museli byť v tom čase pre ľudí šokujúce, pričom pre členov Bauhausu sa javili ako logická implementácia ich moderných myšlienok. Výrazové prvky, ktoré boli typické pre Bauhaus, môžeme nájsť aj v súčasnej tvorbe srbskej módnej dizajnérky Roksandy Ilinčić. Ohraničené farebné plochy sú súčasťou jej kolekcií už od prvej módnej prehliadky. Veľkú inšpiráciu vidí v umelcovi Josefovi Albersovi a v jeho spôsobe narábania s farbou. Predstaviteľka minimalistickej módy, ikona Jil Sander, ktorá je známa rafinovanými tvarmi a neutrálnou paletou farieb, sa v kolekcii jeseň/zima 2016 inšpirovala vizuálnymi experimentmi s pohybom a svetlom Lászlóa Moholya-Nagya, ktoré do svojich návrhov pretavila v podobe narábania s tieňom a svetlom. Príkladom súčasných dizajnérov, ktorí sa vo svojej tvorbe inšpirujú prvkami tohto výtvarného smeru, je Mary Katrantzou, ktorá priamo odkazovala na Bauhaus. Snažila sa prepojiť estetiku Bauhausu v podobe potlačí, ktoré odkazovali na grafiku už zmienenej školy s dekoratívnymi prácami hnutia Arts and Crafts, ako aj britského dizajnéra 19.storočia Williama Morrisa. Podľa jej názoru sú obe tieto hnutia začiatkom modernizmu, aj keď to na prvý pohľad nie je viditeľné. Korene modernizmu sú podľa Katrantzou už vo viktoriánskej ére, keď sa začalo pristupovať k estetike, rovnako ako aj u Williama Morrisa všestrannou ideológiou, ktorú by Bauhaus nazval Gesamtkunstwerk,“ dodáva Mária.

 

Walter Wassily by NeubauWalter Wassily by Neubau

 

Voľný chod myšlienok

Vplyv nemeckej umelecko-remeselnej školy cítiť napriek aktuálnej „storočnici“ a mnohí dizajnéri sa odkazu minulosti venujú čoraz viac. Trvácnosť tohto odkazu tkvie v usporiadanom chaose myšlienok a nebojácnom inovátorstve. Zdanlivo nemysliteľné prepojenia a spolupráce, ktoré idú ruka v ruke s tradíciami. To sú kontrasty, ktoré čoraz viac cítiť aj v odevnom priemysle. Odvracia pozornosť od luxusu a zameriava sa na „nového človeka“. Nového človeka, ktorému má umenie slúžiť a ktorý nehľadí vzad.

 

Foto: archív značiek, Pinterest

 

Najnovšie zo sekcie lifestyle



Dizajn | 28.okt 2020

Voda nad zlato

V dnešnej dobe všetci myslíme na dostatočný prísun vitamínov, živín a pravidelný pohyb. No často zabúdame na to najdôležitejšie, pitný...


Voľný čas | 26.okt 2020

Upratovanie ako terapia

V dnešnom svete sa mnohí z nás musia popasovať s nadmerným stresom, úzkosťou či v horších prípadoch depresiami. Pandémia a karanténa tejto situácii nepomáha a preto...


Voľný čas | 23.okt 2020

Podporte imunitu týmito vitamínmi a mine...

Nachádzame sa v druhej vlne pandémie, ktorá je sprevádzaná vysokým prírastkom ľudí nakazených koronavírom. Okrem toho sú pre jesenné obdobie typické...


Dizajn | 21.okt 2020

Kreatívna riaditeľka Dedoles Kristína Se...

Kreatívna riaditeľka spoločnosti Dedoles, Kristína Sekerová, sa venuje výtvarným činnostiam už od detstva. Umenie a dizajn sú jej vášňou. Ako...

 
 predplatné new

 
 predplatné new

 

Naše tipy

Akné a modeling

Problémy s pletí se nevyhýbají ani modelkám a modelům. Zeptali jsme se modelky a modela z agentury E...

Priehľadná manikúra na jeseň

Ak máte radi v manikúre jednoduchosť a preferujete prirodzenosť, no zároveň hľadáte niečo ...

Outfitová inšpirácia na október

Výrazne nižšie teploty, no stále dostatok slnka a do toho občasné prehánky. Aj tak by sa dalo popísa...