S nádychom histórie – 5.časť

23. 1. 2012

Vážení čitatelia, dnes vám prinášame piatu a zároveň poslednú časť o najvýznamnejších svetových dizajnéroch. Ako posledný - Ludwig Mies van der Rohe.

Ludwig Mies van der Rohe (1886 – 1969) sa narodil v nemeckom Aachene. Pôvodné meno Maria Ludwig Michael Mies si zmenil po rozvode v roku 1921 pridaním holandského „van der" a rodného priezviska matky „Rohe". Nadanie a základy pre svoje budúce povolanie získal od otca, ktorý vlastnil kamenársku dielňu. Architektúre sa venoval od roku 1905, keď sa presťahoval do Berlína a zamestnal sa u architekta a nábytkového dizajnéra Bruna Paula. Vlastný ateliér si založil už v roku 1912. Vo svojich prvých dielach sa snažil o radikálne spojenie architektúry s technikou. V roku 1921 sa zapojil do súťaže, ktorej cieľom bolo navrhnúť mrakodrap v Berlíne. Hoci v tom čase o Miesov návrh, ktorý sa vyznačoval jednoduchosťou a sklenenou fasádou, nebol záujem, určoval vývoj architektúry mrakodrapov v 40. a 50. rokoch minulého storočia. Ako riaditeľ nemeckej sekcie výstavy v Barcelone v roku 1928 mal navrhnúť Nemecký pavilón. Budova slúžila ako informačné centrum a nocľaháreň. Stavba bola v roku 1930 zničená a v 80. rokoch 20. storočia znovu postavená, aby slúžila ako vzor modernej architektúry s dôrazom na použité materiály a otvorenú dispozíciu. Súčasne s týmto projektom navrhol aj svetoznámu vilu Tugendhat v Brne. V roku 1938 vzhľadom na politickú situáciu v Nemecku emigroval do Spojených štátov amerických. Ešte v tom istom roku sa stal riaditeľom oddelenia pre architektúru na Armour Institute, neskôr Illinois Institute of Technology v Chicagu. Hlavným znakom jeho prác bol v USA oceľový skelet v pravidelnom pôdorysnom module. Národná galéria v Berlíne bola jeho poslednou stavbou. Okrem architektúry sa venoval aj interiérovému dizajnu. Zomrel v Chicagu. 

Ukážky z tvorby:


Menej znamená viac: veľkolepé zasklené plochy a čisté, plynúce priestory sú pre tvorbu Ludviga Mies van der Rohe charakteristické. Jeho filozofiu „Menej znamená viac." charakterizujú aj materiály, s ktorými pracoval (travertín, ónyx, makarský eben, oceľ a sklo) a nábytok, ktorý vo svojich stavbách rád umiestňoval. 



Brno chair, 1930: toličku Brno navrhol van der Rohe pre brnenskú vilu Tugendhat. Autor chcel aby jeho nábytok, bol vždy na svojom mieste podľa jeho návrhu zariadenia priestoru. Preto boli jeho produkty pomerne ťažké. Sériová výroba začala v roku 1931 a vyrába sa dodnes. 



Barcelona detské: kreslo zapísané v dejinách dizajnu je aj v detskej verzii, ktorá je 85 % zmenšeninou originálu. 






Barcelona posteľ a Barcelona posteľ 2, 1930: táto posteľ bola prvýkrát použitá ako súčasť interiéru newyorského bytu amerického architekta Philipa Johnsona. Verejnosť ju mohla vidieť na Berlískej stavebnej výstave v roku 1931 vo vzorovom byte. Detaily čalúnenia sú zhodné s čalúnením kresla Barcelona. 

pripravila: Ivona Partmanová a Sláva Štefancová