Top Fashion Bar
Kúpiť predplatné Search
Kúpiť predplatné

archive / 24. február 2020

Valéria “Fralaa“ Frázová: Budúcnosť si aktívne vytvárame každý deň

Autenticita, humor a záujem o dôležité spoločenské témy, ktoré svojim followerom podáva originálnym spôsobom. To je Fralaa, o ktorej budeme ešte veľa počuť.

Valéria “Fralaa“ Frázová: Budúcnosť si aktívne vytvárame každý deň

Autenticita, humor a záujem o dôležité spoločenské témy, ktoré svojim followerom podáva originálnym spôsobom. To je Fralaa, o ktorej budeme ešte veľa počuť. Rozprávali sme sa o kreativite, živote na sociálnych sieťach, ženskom svete, politike ale aj citlivých témach, ktoré sa chystá otvoriť prostredníctvom nového projektu.

 

Pracuješ v reklamnej agentúre ako copywriterka, no väčšina ľudí ťa pozná najmä vďaka Instagramu. Kedy si v sebe objavila talent na písanie, ktorý si sa neskôr rozhodla uplatniť aj profesijne?

V škole ma najviac bavili recitačné súťaže, diktáty a slohy. Slovenčina bol jeden z predmetov, ktorý ma bavil. Pamätám si, ako sme spoločne s tatom po večeroch upravovali slohy do školy po štylistickej stránke, takže sme asi rokmi vypilovali môj písomný prejav. Keďže som veľa čítala a milujem krížovky (hashtag srdcom babina), mám pomerne kvetnatú slovnú zásobu.

Moje písanie neskôr vyústilo v blog, kde som veľmi sporadicky niečo „zavesila“ a vždy to zožalo úspech. Na margo toho ma kamarát oslovil s ponukou písať pre známy portál, čo bol asi pomyselný začiatok, odkedy ma živí písanie.

 

V reklamnej agentúre sa musíš držať v medziach mantinelov, ktoré vám zadáva klient. Si autor, ale vlastne nie si. Ako sa s týmto tvoja kreatívna duša vyrovnáva?

Snažím sa od toho odosobniť. Spätná väzba na vypracované zadanie odzrkadľuje niekoho osobné preferencie či predstavy a do tých sa nedá vždy trafiť na prvý pokus.

Často premýšľam nad technikou, prostredníctvom ktorej dokážu vznikať originálne reklamné texty. Neviem si predstaviť, ako sa dá na povel vo vymedzenom čase z hlavy vydolovať nejaký super nápad...

U mňa často záleží od nálady a celkového rozpoloženia. Sú dni, kedy mám zadanie vyriešené za hodinu a niekedy mi nestačia ani dva dni. Pri vymýšľaní headlinov je to často kombinatorika. Snažím sa zachytiť voľný tok myšlienok na papier a napísať si čo najviac slov, ktoré by mohli čo i len okrajovo súvisieť s danou témou. K výsledku sa potom snažím dostať slovnými hračkami alebo variáciami slov. Ak riešime kampaň, lepšie sa mi brainstormuje v skupine. Väčšinou z diskusie vyplynú super nápady, ktoré potom vieme rozpracovať.

1.foto
 

Je tvoj čoraz populárnejší Instagram jedným z tvojich „projektov“, ktorý považuješ tiež za jeden z kanálov, kde sa realizuješ alebo sa to takto prirodzene vyvinulo pod vplyvom okolností?

Môj profil si žije vlastným životom. (smiech) Rozhodne by som ho nenazvala projektom, pretože je to pre mňa skôr forma spontánneho sebavyjdrenia. Snažím sa držať dvoch pravidiel, a tými sú autenticita a humor. Tieto dve veci mi na sociálnych sieťach chýbajú, preto sa snažím pridávať obsah, ktorý pobaví a zároveň reflektuje každodenné situácie.
Nemám vopred vymyslené príbehy ani témy a všetko vzniká tak nejak spontánne. Dokonca si z toho robím srandu, že sa mi občas dejú veci, aby som mala kontent. K môjmu profilu som vždy pristupovala s názorom, že ak moje príbehy pobavia, alebo pomôžu čo i len jedinému človeku, splnili účel. A hlavne by som rada pripomenula, že sa netreba brať príliš vážne, je to stále len Instagram.

Na svojom profile reaguješ na aktuálne témy, ku ktorým sa aj vyjadruješ. Ktoré tvoje reakcie vyvolali najväčší ohlas?

Najväčší počet reakcií vyvolalo moje komentovanie diskusie prvovoličov s Michalom Sabom, kedy som sa snažila poukázať na dezinformácie a absurdnosť názorov jednej z diskutujúcich. Dalo mi to nádej, že nás je viac racionálne uvažujúcich, s triezvym pohľadom na situáciu.

Páči sa mi, ako vieš poňať aj tie najvážnejšie témy. A nebojíš sa povedať veci na rovinu. Napríklad stories ohľadom návrhov zákonov SNS, ktoré mali sprísniť interrupcie a zakázať voľný predaj „tapletky po“.

Myslím si, že je dôležité diskutovať. Je však veľa ľudí, ktorí sa boja odsúdenia za svoj názor, prípadne nemajú záujem sa k veciam vyjadrovať, lebo sa ich netýkajú. Mne to príde prirodzené „poslať“ do sveta svoj názor. A to aj keď sa naň nikto nepýtal. Pretože možno niekomu pomôže, niekomu otvorí oči a niekoho nahnevá. To spôsobí, že začnú o danej problematike diskutovať, zaujímať sa, začnú si o nej čítať a možno nakoniec zmenia svoj postoj. Alebo to len ofrflú. To k tomu tiež patrí. Každopádne si myslím, že je veľa tém, ktoré sú stále tabu a ako spoločnosť sa o nich málo rozprávame, čo je škoda.

Špeciálna kategória sú aj voľby, ktoré sa nezadržateľne blížia. Svoje príspevky končíš takmer vždy vetou „a choďte voliť!“ a v posledné dni si zaradila aj sériu fotiek s odkazmi na kartónoch, ktoré majú veľký ohlas. Snažíš sa ľudí mobilizovať. Vnímaš nejakú zmenu v ich záujme o politiku?

Po udalostiach posledných dvoch rokov sa pohli ľady. Na hladinu vyplávalo veľa špiny, ktorá už sa nedá utopiť v mori klamstiev a korupcie. Ľudia chcú zmenu. A ja vnímam naozaj pozitívne aktuálny záujem o politiku. Myslím si, že si uvedomujeme silu, ktorá je v našich rukách. Nie je nám jedno budúcnosť krajiny, v ktorej raz chceme vychovávať deti a žiť dôstojný život. Najviac sa však bojím toho, že sa k moci dostanú extrémisti, bez programu, bez odborníkov a bez rozumu, ktorí len šíria fašistické ideológie a strach.

IMG 3839 01

Témou sú aj voliči extrémistickej politickej strany. Asi nie si sama, koho takáto voľba mnohých mladých ľudí šokuje...

Pre mňa je to nepochopiteľné. Často rozmýšľam nad tým, či je to u mladých voličov výsledkom nedostatočného vzdelania, vplyvom výchovy alebo len snahou ísť „proti prúdu“.

Kedy sa v tebe začala rodiť zodpovednosť voči našej spoločnosti, liberálne nastavenie a potreba ľudí mobilizovať?

Odmalička som bola rodičmi vedená, pristupovať zodpovedne ku všetkým voľbám. Ako malé dievčatko som za nich hádzala obálky do urny. Myslím, že to bol dobrý základ výchovy budúceho voliča. Zároveň sa však priznám, že som v minulosti politike nevenovala veľa pozornosti. Čiastočne to bolo asi vekom, z ktorého vyplýval nezáujem. Myslím, že to sa u mňa zmenilo práve po kauzách, ktoré odkryla práca Jána Kuciaka. Bol to dôležitý moment, kedy sa naša spoločnosť začala mobilizovať a ukázala, že nám to nie je jedno a nenecháme si „skákať“ po hlavu. Ja som práve v tomto období začala na dennej báze čítať správy. Prečítala som si knihu Sviňa a poctivo si googlila všetky kauzy, o ktorých som dovtedy ani netušila. Moja aktuálna angažovanosť do volieb potom nejak prirodzene vyplynula z toho, že ľudia počúvali. Zastávam názor, že ak má niekto hlas, ktorý je počuť, mal by ho rozumne využiť. Aj keď je to pre malé publikum. ☺ Každá zmena sa počíta.

P1 k otazkam o politikeDalibor Bača: Doc. JUDr. Robert Fico, CSc., 2010, socha, 155 x 98 x 128 cm

Ak by si mala povedať, čo podľa teba táto krajina potrebuje, aby sa tu zmenila atmosféra nedôvery, nenávisti a rozdelených táborov, čo by to bolo?

Toleranciu a úctu, diskusie na úrovni, menej ega a viac kvalitných odborníkov, ktorí prídu s konkrétnymi riešeniami a začnú postupne „opravovať“ všetko, čo nefunguje. Samozrejme takéto zmeny sa nedajú urobiť za štyri roky, ale je to začiatok pre našu lepšiu budúcnosť.

Aké informačné zdroje sleduješ?

Pravidelne čítam SME a Denník N. Dokonca aj čas na IG sa snažím využívať efektívne, preto sledujem našich šikovných novinárov. Vymenujem konkrétne profily, ktoré sú pre mňa skvelou vizitkou novinárskej práce, zásobou informácií a spôsobom, ako si rozširovať obzory nielen o politickej situácii. Followujem: Zuzku Kovačič Hanzelovú, Michala Kovačiča, Adama Valčeka a Martinu Raabovú, Moniku Tódovú, Gabrielu Kajtárovú či moderátora Michala Saba, ktorý sa v politických témach tiež aktívne angažuje.

P2 k otazkam o politike 2Marcel Malíš: La Rivoluzione Siamo Noi (Revolúcia sme my), 2010, bilbord, zbierka Slovenskej národnej galérie

Máš skvelý spôsob komunikácie, ktorá je aj pri vážnych témach veľmi energická a často aj vtipná. Dokážem si predstaviť, že týmto spôsobom môžeš osloviť aj mladých ľudí, ktorých bežne tieto témy nezaujímajú. Ako to vnímaš ty na základe svojich skúseností?

Vo svojich príbehoch sa snažím zložitejšie témy priblížiť tak, že im porozumie aj mladší divák. Teda zjednodušiť ich, vysvetliť či odporučiť zdroje, vďaka ktorým sa o téme dozvedia viac. Mám pocit, že žijeme v informačnom oceáne a prečítať si o všetkom ani nie je v našich silách. Preto sa aj ja snažím vybrať to, čo je za mňa dôležité a sprostredkovane to poslať ďalej.

Málokto vie, že sa veľmi zaujímaš aj o tematiku duševného zdravia. Čo ťa k tomu priviedlo? Máš s touto tematikou do budúcna nejaké plány?

Je to už určite 10 rokov, čo sa mentálne zdravie, teda skôr choroba, stala súčasťou môjho každodenného života. Jeden z mojich najbližších ľudí, ktorých mám, statočne bojuje s depresiou. Rovnako mávam sama obdobia, kedy sa necítim úplne šťastne a spokojne. Avšak racionálne si to uvedomujem a väčšinou to viem vedome „stopnúť“, prípadne vyriešiť. Veľa ľudí to však nevie. A rozhodne o tom dostatočne nehovoríme. Možno aj preto mi v hlave už dlhšie leží nápad na podcast, v ktorom by som sa venovala aj takýmto témam.

k otazkam o depresii

Vyzeráš ako veľmi pozitívny a veselý človek. Ale každý má svoje. Ak môžeš spomenúť, ktorá životná skúsenosť ťa najviac rozhodila a ako si na sebe pracovala, aby si to prekonala?

Bola to konkrétna situácia, ktorá je pre mňa stále citlivou témou a verejne som o nej zatiaľ nehovorila, pretože rešpektujem súkromie svojich blízkych. Avšak na pravidelnej báze ma dokáže stále rozhodiť projektovanie si negatívnych scenárov. Kedykoľvek sa zamotám do myšlienok typu „čo bude“. Preto sa snažím racionálne svojmu ja prízvukovať, že všetko je tak, ako má byť. Že som vďačná, za to čo mám, kde som a že bude dobre. ☺ Budúcnosť si aktívne vytvárame každý deň.

Čo je podľa teba znamením, že treba vyhľadať odbornú pomoc psychológa/psychiatra?

Z vlastnej skúsenosti viem, že to môže byť čokoľvek. U mňa sa akékoľvek vnútorné nepokoje zrkadlia na koži v podobe ekzému. Vtedy viem, že už je zle. Rovnako to však môže byť problém so spánkom, nechuť do jedla či nechuť ráno vstať z postele. Všetci sme úplne odlišní, preto si treba všímať akékoľvek zmeny vo svojom fungovaní a nepodceňovať ich.

Zároveň sa viem vžiť aj do kože ľudí, ktorí do seba nechcú tlačiť lieky a odmietajú pomoc doktorov. Avšak treba si uvedomiť, že niekedy sme v stave, kedy si už nedokážeme pomôcť sami a potrebujeme pomoc niekoho iného. A takéto priznanie rozhodne nie je hanba. Aj kvôli chrípke predsa ideme za odborníkom, ktorý nám navrhne liečbu. Ak to nejde inak, super začiatok je aspoň zdôveriť sa niekomu blízkemu a neniesť svoje trápenie osamote. Ale ja samozrejme nie som žiadny odborník, preto vychádzam len z vlastných skúseností, ktoré pomáhajú mne.

Hovorí sa, že mnohokrát ani netušíme, v našom okolí niekto náš blízky môže veľmi psychicky trpieť. Čo je podľa teba taký „barometer“ smútku?

Môže to byť čokoľvek z toho, čo som vymenovala v predchádzajúcej odpovedi. Zároveň však nejaký problém môže zrkadliť aj zvýšená konzumácia alkoholu či drog. Ľudia zvyknú svoje pocity potláčať a radšej ich „riešia“ takto. A hlavne vtedy im treba dať najavo, že nám na nich záleží, chceme im pomôcť, a to čo práve prežívajú, nebude trvať navždy, akokoľvek zle to v tomto momente vyzerá.

IMG 3386 2 2

Si známa svojím hashtagom #tupahus, ktorý rada a často používaš. Ja osobne milujem príspevky „tupejhusi“, s ktorou sa iste mnohé z nás - v mnohých situáciách, ktoré opisuješ, stotožňujú. Niečo ako slovenská Bridget Jones. Neplánuješ #tupahus posunúť niekam ďalej?

Hahaha, myslím, že všetky videá s hashtagom #tupahus vznikli veľmi spontánne ako výsledok nejakého môjho „blond“ momentu. Je to taký ten situačný humor a neviem si asi predstaviť iný formát, v akom by mohla fungovať.

Nedávno si zverejnila fotografiu spred XY rokov, kde si vyzerala celkom inak. Mala si tmavšie vlasy, bola si výrazne nalíčená a mala iný štýl obliekania. Ako by si zhodnotila svoj posun vo vizuálnej stránke?

Bez výčitiek a s čistým svedomím obviňujem pubertu. Podliehala som trendom a názorom ostatných, ako všetci v istom veku. Orámované čierne oči v štýle Avril Lavigne boli IN, rovnako ako tenké obočie či značka Ed Hardy. Všetky sme túžili vyzerať staršie, takže pred odchodom do mesta bolo „must have“ nalepiť si riasy, nahodiť šaty a „štekláče“. Dnes si nič z toho neviem predstaviť, pretože sa cítim dobre aj jemne nalíčená a v teniskách. Plus nejdem do mesta s úmyslom ohurovať, ale zabaviť sa. (smiech) Rovnako mám pocit, že čím som staršia, tým menej make-upu používam. (Uvidíme dokedy.) Viac času venujem starostlivosti o pleť, ako líčeniu sa. A práve mám obdobie, kedy sa mi páči, že som upravená prirodzene. Kedysi by som bez liniek ani nevyšla z domu, dnes si takéto líčenie šetrím na špeciálne príležitosti.

IMG 3330 01Rudolf Síkora - Výkričník (1974-2018) IMG 3340 01

Ako si vyberáš svoje outfity a kde ich nakupuješ?

Snažím sa nepodporovať fast-fashion obchody, preto mám prevažnú väčšinu oblečenia zo sekáčov. Dajú sa v nich nájsť naozaj super unikátne kúsky, len sa treba hrabať. S babami si dokonca zvykneme organizovať swapy, pri ktorých si povymieňame kúsky a osviežime šatník.

Spomínala si, že si od chlapov a randenia dávaš pauzu. Prečo?

Túto pauzu som mala od marca minulého roka až do decembra. (Ale aby som nebola pokrytec, v prvej polovici som ju nedodržala na 100 %.) Dôvodom bol môj pocit, že sa mi neustále dookola opakoval jeden scenár, asi aby som niečo pochopila. Preto som sa zamerala na seba a snažila sa zistiť, prečo sa mi to deje.

Na tvoj profil ti iste píše aj veľa mužov. Aké typy sú to väčšinou a ako komunikujú?

Toto je prosím jeden veľký omyl, ktorý by som rada vyvrátila. (smiech) Muži mi nepíšu a vo veľkej väčšine prípadov som ja iniciátorom konverzácie. Navyše ma mrzí, že muži sa nevedia prihovárať ani osobne. A ak sa aj odhodlajú, tak väčšinou až keď si vypijú. Párkrát sa mi dokonca stalo, že ma dotyčný niekde videl a radšej mi až neskôr napísal, než by sa mal prísť predstaviť osobne.

IMG 3344 01

Stalo sa ti niekedy, že ťa niekedy niekto vyslovene obťažoval alebo ťa niečím zaskočil?

Milo ma prekvapil chlapec, ktorý ku mne slušne prišiel v kaviarni a povedal mi, že ho bavia moje príbehy na Instagrame. To ma naozaj potešilo. Nepríjemné situácie boli tiež, vrátané neprimeraných a nevhodných návrhov či zbytočných komentárov. Ale „obťažovačov“ väčšinou hneď blokujem, lebo sa mi nechce venovať im energiu.

Ako chlapi zvládajú tvoju silnú osobnosť?

To sa asi treba spýtať ich. (smiech) Ale určite ako kto. Verím, že to čo môže byť pre niekoho priveľa, môže byť pre iného zasa tak akurát. To určite záleží od vkusu. Ja to volám prirodzená selekcia. ☺

Ako si predstavuješ ideálne fungovanie vzťahu. Zásadné momenty, ktoré si si počas svojho života uvedomila, že v ňom musia byť aj keď sa často podceňujú a naopak, iné preceňujú?

Ideálne fungovanie vzťahu je pre mňa o tom, že by malo byť dvom ľudom spoločne lepšie ako každému zvlášť. Najdôležitejšia je pre mňa úprimnosť a pocit, že sa môžem partnerovi zdôveriť s čímkoľvek bez obavy, že by ma odsúdil. Pre mňa osobne je dôležitým pilierom aj dôvera a rešpekt, ktorý by mali mať partneri jeden voči druhému. A určite, aby nás spájali podobné hodnoty a zmysel pre humor. Nech sa vieme zasmiať, aj keď nebude najlepšie.

IMG 3426 01

Kto ťa sleduje, je mu jasné, že si žena, ktorá si váži svoje práva a nebojí sa ich obhajovať. Ako vnímaš to, že feminizmus akoby čoraz viac ľudí dráždi? Paradoxne aj mnoho žien.

Ja si naopak myslím, že aj každý správny muž by mal byť feminista a chcieť, aby boli práva, príležitosti a možnosti oboch pohlaví rovnaké. Najmä v dobe, kedy je stále aktuálnou témou platová nerovnosť a na najvyšších pozíciách, nielen v top firmách, ale aj v politike, prevažujú muži. V časoch kedy muži rozhodujú o zákaze interrupcií a v dobe, kedy sme každodenne vystavované sexizmu, je pre mňa úplne samozrejmé, že by sme mali chcieť docieliť rovnováhu. Myslím, že niektorí ľudia si s výrazom feminizmus mylne spájajú to, že ide o nenávisť voči mužom. Možno sa boja, že ich budeme vnímať ako menejcenných a že chceme nadvládu nad celým svetom. Ale o tom feminizmus nikdy nebol.

Občas mávaš obdobia, kedy z Instagramu na chvíľu odídeš. Robíš to ako nejaký cielený detox alebo sú to spontánne záchvaty, že musíš sa na čas odstrihnúť?

Väčšinou si takúto pauzu dávam, keď mám pocit, že trávim na Instagrame príliš veľa času. Je to cielený detox od komunikácie s ľuďmi, ktorá ma občas vyčerpáva. Alebo od nekonečného a nechceného porovnávania sa. Vždy si tak sama pred sebou potvrdím, že mám super život, som za všetko vďačná a Instagram nie je stred môjho vesmíru. A zároveň si uvedomím, že mi za ten mesiac naozaj nič neušlo.

Prehodnocuješ niekedy svoj spontánny spôsob komunikácie na sieťach alebo to vždy robíš ako to cítiš a neriešiš druhých?

Kedysi som neprehodnocovala a určite som porozprávala aj to, čo som nemusela. Dnes pociťujem zodpovednosť „netrepať“, nechcem bezdôvodne šíriť hejty, ale napriek tomu sa mi stane, že ma niekto alebo niečo „rozhodí“ a vyjadrím sa tak ako mi huba narástla. (smiech) Ak sa vyjadrujem k spoločenským témam, radšej si overím to, o čom rozprávam a konkrétne zdroje či informácie uvádzam ako podporné argumenty. Stále sa veci snažím povedať autenticky a po svojom, tak ako ich cítim, avšak s ohľadom na ľudí či situáciu.

Svoj humor a dar reči si už zužitkovala aj na pódiu, keď si na Open Mic Silné Reči dala svoj prvý stand-up. Neuvažuješ sa vybrať aj touto cestou?

Vyskúšanie stand-upu bolo pre mňa vykročením z komfortnej zóny. Chcela som si dať novú výzvu, z ktorej nevycúvam. Bol to super zážitok a príjemne ma prekvapili všetci, ktorí ma prišli osobne podporiť. Chvíľu som sa tomu aj chcela intenzívne začať venovať, ale zistila som, že si neviem pripravovať vtipy. Samozrejme je to určite o tréningu, ale mne skôr ide situačný humor a príprava stand-upov je pre mňa frustrujúci súboj s mojou hlavou.

text a foto: Jana GOMBOŠOVÁ

Za poskytnutie priestorov na fotenie ďakujeme Kunsthalle Bratislava - výstava Moc bezmocných (kurátorka: Lenka Kukurová), ktorá potrvá do 5. 4. 2020

 

    7912

    Súvisiace články