Neverím v novoročné predsavzatia, preto som si ich nikdy nedávala. Vo väčšine prípadov ide aj tak len o ďalšiu formu prokrastinácie, čiže odkladania vecí na neskôr, hľadania dôvodov na to, aby sme sa niečomu vyhli. Mnoho ľudí si prokrastináciu mýli s lenivosťou, no nie je to úplne správny pojem na pomenovanie tohto procesu.
Prokrastinácia je v podstate „psychická lenivosť,“ vďaka ktorej odkladáme nielen veci, do ktorých sa nám nechce, ale aj tie, ktoré máme radi. Veľa ľudí sa síce vie prinútiť, sadne si za stôl a spraví to, čo je jednoducho potrebné, no čoraz viac z nás podľahlo tejto novodobej nákaze. Ideálne by síce bolo, keby sme sa dokázali takto nastaviť všetci, no v mnohých prípadoch to jednoducho také ľahké nie je, aj keď to znie lákavo.
Ja mám s prokrastináciou napríklad problém od malička a mám pocit, že v posledných rokoch sa to ešte väčšmi zhoršilo. Jediná situácia, ktorú nikdy neodkladám sú vianočné nákupy, ktoré vždy vybavím dostatočne vopred. Vo všetkých ostatných prípadoch však prokrastinujem. Najhoršie to s mojou diagnózou bolo asi počas posledného leta, kedy som mala pripraviť príhovor na svadbu mojej kamošky. Nikdy som nič podobné nerobila, zo začiatku som z toho mala rešpekt a chcela som byť na to dokonale pripravená. Mala som na to mesiac a zakaždým, keď som sa do prípravy pustila, začali prichádzať stavy paniky, pocity strachu a pochybnosti, či to vôbec zvládnem. Pripraviť totiž príhovor, ktorý je krátky, výstižný, vtipný aj dojímavý a ešte ho aj predniesť pred 120 hosťami, to znelo ako nedosiahnuteľná úloha. Ani neviem, koľkokrát som si sadla za počítač s úlohou napísať niečo zmysluplné a o chvíľu na to som si uvedomila, že už celé dve hodiny hľadám inšpiráciu na účesy pre družičky na Pintereste až som skončila pri posteľných rámoch do spálne. Toto sa už určite muselo stať každému. Takže s prípravou príhovoru som začala 5 dní pred svadbou, kedy mi už skutočne horelo pod zadkom. Ten začiatok bol však najhorší, aj keď je pravdou, že aj počas tých 5 dní som to dokázala naťahovať a odkladať. Hneď keď som urobila prvý krok na napísala som svoje prvé vety, vedela som, že sa vlastne nemám čoho báť a nakoniec to aj celé dopadlo dobre. Neskôr som len krútila hlavou nad tým, že som to dokázala tak dlho odkladať.
Toto bola len jedna zo skúsenosti, ktoré ma prinútili zamyslieť sa nad svojou prokrastináciou. V tomto období som naozaj odkladala asi všetko, čo sa aspoň trochu dalo, bola som neproduktívna a nemotivovaná. Neverila som vlastným schopnostiam a predstava neúspechu ma ešte viac odrádzala. To, že som sa hneď na začiatku odsúdila na neúspech bolo samé o sebe verdiktom.
V prvom rade je dôležité túto skutočnosť pomenovať, pripustiť si, že niečo odkladáte a tým sa pristihnúť pri čine. Keď si uvedomíte, že prokrastinujete, následne to môžete zastaviť. Spýtajte sa sami seba- Prečo to dokladám? Odpoveďou môže byť, že neviete ako začať, možno je pre vás úloha náročná, a možno je to kombinácia viacerých faktorov. Zväčša to však celé začína pri motivácii, ako veľmi túžite po výsledku? Ak totiž niečo veľmi chcete, zväčša sa do toho obujete bez ohľadu na to, či sa vám chce, alebo nie. Rýchlym riešením je krátkodobá motivácia, napríklad- keď dokončím túto úlohu, pozriem si jednu epizódu Priateľov.
Mojim najväčším nepriateľom je čas. Čím viac rozmýšľam nad úlohou, tým viac výhovoriek mi napadá. U mňa je to rovnako aj s jedlom. Čím dlhšie si v reštaurácie prezerám menu, tým horšie sa mi rozhoduje, čo si vyberiem. Ďalším dobrým príkladom je cvičenie. Viem veľmi dobre, že pokiaľ sa neprinútim a neodcvičím si svoj tréning doobeda, tak už v ten deň neodcvičím vôbec. Ale aj tak si niekedy nahováram, že predsa len pôjdem večer do fitka, ak sa mi ráno nechce. Disciplína je kľúčom. A to je môj problém. Pokiaľ je to aj u vás podobne, začnite malými vecami a neskôr pridávajte. Je to rovnako ako so svalom, ktorý je potrebné trénovať, inak slabne a zlyháva.
Mel Robbins: 5-sekundové pravidlo
Keď som prišla na jadro môjho problému a začala som o tom rozprávať kamarátovi, hneď mi na to odpovedal, že som neprišla na nič prevratné a odkázal ma na super kniha- 5-sekundové pravidlo. Takže hneď na to som odložila všetky povinnosti a vrhla sa na knihu Odporúčam ju každému, kto má s odkladaním povinností podobný problém. Autorkou je Mel Robbins, ktorá má na konte niekoľko úspešných TED talkov a svojimi prednáškami inšpirovala viac ako 8 miliónov ľudí. Podstatou je dostať vás z vašej hlavy a ísť do akcie tým, že budete odpočítavať: 5-4-3-2-1, a potom sa okamžite vrhnete do aktivity. Toto pravidlo vás núti robiť 5-sekundové rozhodnutia, ktoré nedovolia vášmu mozgu zapájať sa do rozhodovania. Viac sa o tom dočítate v knihe, ktorá vysvetľuje prečo to naozaj funguje a ako to využívať v praxi každý deň.
Vôbec nie som typ človeka, ktorý vyhľadáva motivačnú literatúru, ale toto mi skutočne pomohlo. Myslím, že na tomto výroku predsa len niečo bude:
„Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra.“
