Jakub a jeho cesta
Jakub vyštudoval textilný dizajn na VŠVU, odkiaľ sa rovno presunul do Lyonu na pozíciu textilného dizajnéra pre Holding Textile Hermès, kde strávil 6 rokov. Neskôr pôsobil vo svetových značkách Schiaparelli a Dries Van Noten. V roku 2020 si otvoril vlastné štúdio Textile Studio JS, v rámci ktorého spolupracoval napríklad s módnymi značkami Jason Wu, Nehera, Meryll Rogge alebo Maison Rabih.
Ako si sa k navrhovaniu ako takému dostal?
Siaha to veľmi hlboko do detstva. V mojich prvých spomienkach vidím mamu pri šijacom stroji, a ja sa hrám na zemi s ústrižkami látok. Mama aj obe moje babky boli veľmi aktívne v šití, vyšívaní a v ručných prácach všeobecne. Ako mnoho iných slovenských detí éry 80. rokov som medzi touto formou kreativity vyrastal.
Na jeseň sa objavila v šatách s tvojim printom aj Anna Wintour, čo vlastne nebolo po prvýkrát. Keď si ju prvý raz zbadal, aký to bol pocit?
Absolútny pocit dosiahnutia nedosiahnuteľného. Ako niečo, o čom človek sníva v najdivokejších fantáziách. Napriek tomu, že už sa to teraz stalo tretíkrát, dostalo ma to rovnako ako prvé dva razy, možno aj viac. Teraz to totiž bolo v kontexte, kedy už mám vlastnú firmu a vlastné štúdio, a dezén vznikol na základe spolupráce s americkou značkou Jason Wu.
Pracoval si pre mnohé svetové módne značky, teraz máš vlastné štúdio. Čo považuješ za najväčší úspech?
Takmer každý študent dizajnu na začiatku sníva o práci pre veľkú značku. Rýchlo si však uvedomí, že práca s jedným tímom a jedným návrhárom vyžaduje prispôsobenie sa estetike značky. Je to kreatívne dosť obmedzujúce. Dnešná konštelácia, kedy mám vlastné štúdio a pracujem s rôznymi dizajnérmi, je pre mňa z kreatívneho hľadiska veľmi obohacujúca. Moje dezény sa dokážu dostať na veľa miest a k mnohým ľuďom. Anna Wintour je, samozrejme, vysnívaný úspech, ale to, že sa mi pred covidom podarilo rozbehnúť firmu, je všeobecne taký každodenný úspech, ktorý sa snažím si sám sebe pripomínať.
Kam by si chcel Textile Studio JS posunúť? Ako ďaleko snívaš?
Mám na zozname ešte pár značiek a klientov, s ktorými by som rád pracoval. To sú všetko veci, ktoré sa môžu jedného dňa stať, pretože všetko je možné. Plánujem teraz rozbehnúť aj malú kapsulovú značku s printami na pánskych košeliach. Robím to čisto pre vlastné potešenie.
Kde hľadáš inšpiráciu?
Inšpirácia existuje absolútne všade. Overeným kanálom je pre mňa záhrada. Kvetinové motívy reprezentujú obrovskú časť textilného priemyslu. Inšpirácia však môže prísť aj v najneočakávanejších momentoch a na prekvapivých miestach. Ja sa skôr sústredím na to nenechať sa negatívne ovplyvniť. Nesledujem príliš, čo sa vonku v móde deje. Sladká nevedomosť je často kreatívne oslobodzujúca. Niekedy mám pocit, že žijem v umelo vytvorenej bublinke, kde neriešim trendy a nechávam mozgu kreatívnu slobodu.
Čítala som, že si začal učiť na VŠVU, čo ťa k tomu viedlo?
Mám za sebou jeden rok prednášania. Celé to vzniklo veľmi prirodzene a neplánovane. Najväčším vplyvom bola moja skúsenosť zo strednej školy, kde som mal ako pedagogičku Michaelu Klimanovú Trizuliakovú. Tiež nebola primárne pedagogičkou, ale výtvarníčkou a umelkyňou, a v tej etape života sa rozhodla, že bude chvíľu učiť. Odučila vlastne len jednu generáciu, a ja som bol asi v správnom čase na správnom mieste, pretože som mal to šťastie jej výučbu zažiť. Celý život mi týmto krokom rezonovala, a hovoril som si, že by som to chcel skúsiť tiež. Človek niekedy nechce zdieľať svoje skúsenosti, pretože má pocit, že tým pomôže konkurencii. U mňa nastal zlomový moment. Úplne na rovinu, uvedomil som si, že aj keby som teraz odovzdal študentom absolútne všetko, čo viem, študent nedokáže oklamať 16 rokov praxe. Prestal som vnímať novú generáciu ako konkurenciu a, naopak, chcem jej pomôcť presadiť sa, pretože viem, aké je to ťažké. Koncept svojho workshopu som vytváral s myšlienkami na to, čo by vtedy pomohlo mne a čo som od školy chcel.
Aký máš po rokoch v zahraničí vzťah k slovenskej kultúre a umeniu?
V poslednej dobe oveľa otvorenejší a aktívnejší. Dokým som si neotvoril vlastnú firmu, bol som viazaný zmluvami so značkami, bez možnosti ďalších spoluprác. Domácu tvorbu som preto veľmi nesledoval. Kreatívna spolupráca so Slovenskom je jedným z dôvodov, prečo som chcel mať kreatívnu slobodu. Chcel som sa sem vrátiť aspoň pracovne a splniť si „školské sny“. Pracovať s kamarátmi alebo so spolužiakmi a zároveň Slovensku niečo vrátiť, pomôcť mu posunúť sa niekam dopredu prostredníctvom zahraničného know-how.
