_Slow mode ON
Korutánsko nie je región, ktorý by vás snažilo prvoplánovo zlákať. Namiesto adrenalínových zážitkov ponúka niečo obyčajnejšie - a práve v tom je jeho sila. Jazerá ako Wörthersee, Weissensee či Millstätter See sú čisté, prístupné a v lete príjemne teplé. Ideálne na ranné plávanie, pokojné popoludnie na paddleboarde alebo polihovanie s knihou na brehu.
Dediny v okolí žijú vlastným tempom. Žiadne davy, žiaden hluk. Ak máte chuť, sadnete na bicykel a objavujete ich po ceste. Nalákajú vás na niečo pekné, zabudnuté, či neplánované. Ak práve nemáte chuť, je dovolené vyplnúť úplne. V Korutánsku to nikomu neprekáža. Niečo ako prázdniny u babičky, akurát už máte nejaký ten rok vlastný občiansky, a nemusíte ísť spať do postele skôr ako slnko. Aj keď povedzme si úprimne, dnes je to skôr luxusom.
_Betón v tráve a zbierka, ktorá vás zaujme
Na juhovýchode regiónu, neďaleko slovinských hraníc, stojí Museum Liaunig. Zvonka pôsobí trochu neprístupne - surový betón zapustený v svahu, len s pár priamkami viditeľnými nad terénom. Ak by ste okolo prešli autom, možno si ho ani nevšimnete. A pritom je to jedna z najvýraznejších architektonických realizácií rakúskeho múzejného prostredia. Navrhlo ju viedenské štúdio querkraft architekten, ktoré sa tu nesnažilo múzeum schovať, ale ani vystaviť na obdiv. Skôr ho vložili do krajiny ako presnú, poctivú vec.
Interiér je prekvapivo veľkorysý - svetlý, členený, pokojný. Poskytuje priestor tomu podstatnému: dielam zo súkromnej zbierky Hermanna Liauniga, ktorý ju systematicky buduje od 50. rokov. Nájdete tu veľké mená rakúskej moderny, ale aj menej známych autorov a autorky zo strednej Európy.
_TERRA INCOGNITA – bližšie, ako by sa mohlo zdať
Hlavná výstava s názvom Terra Incognita – umelecká expedícia do neznámej susednej krajiny, ktorú pripravil kurátor Miroslav Haľák, stavia do dialógu československé umenie s dielami zo zbierky Hermanna Liauniga. Zameriava sa na roky 1948 až 1989 - obdobie, keď sa Európa rozdelila na dva ideologické bloky a Rakúsko s Československom sa ocitli na opačných stranách železnej opony. Kultúrny priestor, ktorý bol dovtedy prirodzene prepojený, sa odrazu ocitol za hranicou - doslova aj symbolicky.
Výstava však nie je retrospektívou. Skôr pozýva k premýšľaniu o tom, ako sa dve umelecké scény vyvíjali bok po boku - každá vo svojich podmienkach, ale s podobným geografickým a historickým kontextom. Rozdelenie na tematické „územia“ - figuralitu, abstrakciu, geometrické formy či pluralitu postmoderny - umožňuje vidieť rozdiely aj prieniky bez toho, aby jeden pohľad dominoval nad druhým. Umenie, ktoré dlho existovalo v izolácii, tak dostáva možnosť znovu sa zapojiť do širšieho stredoeurópskeho dialógu.
Silné zastúpenie má aj slovenská scéna. Svoj osobitý priestor tu má Mária Bartuszová, ktorú medzinárodná verejnosť objavila až v poslednej dekáde - aj vďaka výstavám v Tate Modern či na Bienále v Benátkach. Jej sadrové plastiky, pohybujúce sa na hrane medzi prírodným útvarom a sochárskym gestom, pôsobia fyzicky aj intímne. V kontexte výstavy vytvárajú tichý, no silný kontrapunkt k dobovým témam a formám.
Výrazným hlasom výstavy je aj Marek Ormandík, maliar s charakteristickým gestickým rukopisom. Jeho kresby a figúry nesú silné existenciálne napätie - reprezentuje generáciu formovanú tieňom normalizácie, ktorá napriek tlaku nezabudla hovoriť jasne, odvážne a vlastným jazykom.
Kurátorov výber zahŕňa široké spektrum autorov a autoriek - od klasikov modernej a povojnovej avantgardy, cez konceptualistov, až po výrazné individuality postmoderny. Na jednej strane napríklad Milan Adamčiak, Rudolf Fila, Stano Filko, Július Koller, Adriena Šimotová, Milan Dobeš a už spomínaná Mária Bartuszová, na druhej strane Arnulf Rainer, Maria Lassnig, Friedensreich Hundertwasser, Martha Jungwirth či Hermann Nitsch. Naprieč výstavou tak vzniká citlivý a sústredený dialóg o tom, čo všetko umenie dokáže vyjadriť - aj keď sa nemôže voľne šíriť.
Výstava potrvá do konca októbra a vstup je možný len s komentovanou prehliadkou, čo návšteve pridáva informácie z prvej ruky. Ak si do toho pridáte deň pri jazere, noc v malom penzióne a ďalší deň s voľným programom, dovolenka, ktorá pôvodne nemala byť, sa zrazu prirodzene natiahne.
Text: KK
