_Z laboratória do galérie
Carsten Höller sa narodil v roku 1961 v Bruseli nemeckým rodičom, dnes žije medzi Štokholmom, Toskánskom a Ghanou. Predtým, než sa stal jednou z výrazných postáv súčasného umenia, vyštudoval agronómiu, momochodom jeho dizertácia sa venovala pachovej komunikácii hmyzu.
Vedecké uvažovanie si však preniesol aj do umenia: od 90. rokov vytvára projekty fungujúce ako experimenty bez inštrukcií. Vstúpite, reagujete, rozhodujete sa. Až potom si uvedomíte, že ste boli súčasťou testu.
_Kolotoč, z iného uhľa pohľadu
Najnovším dielom Carstena Höllera je Pink Mirror Carousel v St. Moritzi, umiestnený na ľadovej ploche pred známym hotelom Kulm. Ide o plne funkčný kolotoč s ružovými zrkadlovými panelmi, ktorý sa otáča nezvyčajne pomaly – jednu rotáciu zvládne približne za dve minúty.
Zrkadlá miešajú obraz lyžiarov, objektu aj okolitej krajiny, pričom každý pohyb vytvára mierne odlišnú situáciu. Höller tieto diela označuje ako confusion machines – atrakcie, ktoré si požičiavajú známe formy zábavy, no zámerne narúšajú ich rytmus, predvídateľnosť a orientáciu v čase.
_Šmýkľavka
Najširšiu pozornosť si umelec získal sériou veľkorozmerných kovových šmýkľaviek, ktoré preniesol priamo do galérií a múzeí. V projekte Test Site nimi zaplnil Tate Modern a Turbine Hall. Šlo o sústavu oceľových šmýkľaviek vysokých viac než 20 metrov. Návštevníci sa nimi mohli galériou doslova spustiť – rýchlo, s krátkou stratou kontroly, s telom reagujúcim skôr než rozum. Zmenil tak vnímanie monumentálneho priestoru a architektúry, ktorú si inak obzeráme s odstupom. Nie pohľad, ale fyzický impulz sa stal hlavným médiom.
Podobnú líniu rozvinul aj projekt Stockholm Slides v Moderna Museet, kde dve paralelné špirálové šmýkľavky viedli zo strechy múzea priamo do ulice. Umenie sa stalo súčasťou verejného priestoru a každodenného života.
Jedna zo šmýkľaviek je dnes trvalo inštalovaná aj vo Fondazione Prada v Miláne – ako plnohodnotná, návštevníkmi aktívne využívaná súčasť priestoru.
_Otočiť svet hore nohami
Jedným zo signifikantných diel je tiež Upside Down Mushroom Room – miestnosť zaplnená nadrozmernými modelmi húb, ktoré visia zo stropu v obrátenej orientácii. Inštalácia bola pôvodne predstavená na výstave Synchro System vo Fondazione Prada v Miláne a dnes je súčasťou jeho dlhodobej prezentácie programu Atlas.
Všetko je tu naruby. To, čo by malo stáť na zemi, visí nad hlavou, a známe tvary prestávajú fungovať ako orientačné body. Nejde o vizuálny trik, ale o jemný posun v istotách, na ktoré sa bežne spoliehame. Priestor vás núti zastaviť sa a znovu si overiť, čo vlastne vidíte.
_Brutalisten
Ak si myslíte, že tieto experimenty končia v múzeách, je čas prehodnotiť očakávania. Höllerov záujem o ľudské správanie, voľbu a dezorientáciu sa totiž veľmi prirodzene presunul aj do sveta gastronómie, klubovej kultúry a hier. Teda tam, kde sa ľudia správajú spontánne.
Umenie tak presťahoval aj k stolu. V Štokholme otvoril reštauráciu Brutalisten, ktorá funguje ako sociálny experiment. Menu stojí na tzv. brutalistickej kuchyni, kde sú jedlá sú postavené na jednej hlavnej ingrediencii, bez čohokoľvek rušivého navyše. Priestor je mierne naklonený, osvetlený minimalistickými svetlami, personál oblečený v jednotných kombinézach. Stolovanie je vedomou skúsenosťou, cieľom nie je sýtosť, ale sústredené vnímanie chuti. Na konte má tiež spoluprácu s kreatívnym kulinárskym štúdiom We Are Ona.
Výraznou prácou mimo galérií je aj The Double Club Los Angeles z roku 2024, projekt vytvorený v spolupráci s Prada a platformou Luna Luna. V industriálnom priestore Luna Luna Studios vznikla site-specific inštalácia postavená na princípe duality, ktorá čerpá z karnevalovej kultúry aj Höllerovej osobnej skúsenosti s pôvodným Luna Luna art amusement parkom z roku 1987. Priestor je koncipovaný matematicky – pôdorys sa delí na polovicu, výška sa zdvojnásobuje, čím vzniká deväť prepojených zón s rozdielnou mierou vizuálneho aj zmyslového podnetu.
Projekt nadväzoval na Prada Double Club Miami, krátkodobý pop-up počas Art Basel Miami Beach z roku 2017. Höller pracoval s kontrastom farby a monochrómu – vonkajší priestor pulzoval hudbou a farbami, vnútorný bol monotematický, naplnený len technom a stroboskopmi. Presun medzi nimi vyvolával silný mentálny prechod. Rovnaký priestor, iná skúsenosť.
Najintímnejšou podobou umelcovej kreativity je publikácia Book of Games – zbierka 336 hier, ktoré možno hrať kdekoľvek a bez rekvizít. Od absurdných fyzických úloh po mentálne cvičenia, ktoré narúšajú každodenné vzorce správania. Kniha vznikala desaťročia a funguje ako návod, ako si vedome vychýliť realitu. Tentoraz bez potreby vkročiť do galérie.
Súčasťou tohto sveta je aj hudba. Jej kurátorom a poslupracovníkom umelca je Arman Naféei, zakladateľ podcastu Are We On Air, v ktorom sa vystriedali prakticky všetci, ktorých mená dnes rotujú v móde, dizajne a kultúre. Naposledy napríklad stál za playlistom pre hotel Kulm a jeho Country Club Bar.
Höllerova tvorba ukazuje, že umenie nemusí zostať pri pohľade z diaľky. Stačí sa zapojiť, pohybovať sa v priestore a prijať pravidlá situácie, ktorú umelec vytvoril. Výsledkom nie je jednoznačné posolstvo, ale skúsenosť. Taká, ktorá jemne posunie spôsob, akým vnímame priestor, pohyb aj vlastnú úlohu v ňom.
A možno aj to, ako veľmi dôverujeme vlastným zmyslom.
Text: KK foto: Getty, Instagram, Courtesy of the artist and Kulm Hotel St. Moritz, Moderna Museet, Fondazione Prada
