_Privítanie s výhľadom
Úvodná večera sa odohrala vo Villa Medici – renesančnej vile zo 16. storočia, ktorá dnes slúži ako sídlo Francúzskej akadémie v Ríme. Záhrady s formálnym členením, výhľady na mesto a architektúra, ktorá si uchováva pôvodnú podobu, vytvorili ideálny priestor pre zoznámenie sa s Rímom a Diorom v ňom. Atmosféra bola uvoľnená, ale nijako neodbočovala od presne nastaveného tónu: remeslo, história, kontinuita.
_Návrat svetla
Druhou zastávkou bolo Teatro della Cometa – komorné divadlo z prvej polovice 20. storočia, ktoré prešlo nedávno citlivou rekonštrukciou v réžii Marie Grazia Chiuri spolu s dcérou Rachele a manželom Paolom. Tento osobný projekt rodiny Chiuri obnovil priestor, ktorý kedysi patril mecenáške Mimì Pecci-Blunt, známej svojou podporou avantgardného umenia. Obnova neznamenala len architektonický zásah, ale aj návrat divadla do kultúrneho života ako gesto ženského kultúrneho aktivizmu. Súčasťou rekonštrukcie bolo aj opätovné inštalovanie pôvodného osvetlenia inšpirovaného názvom divadla – kométou –, ktoré sa opäť stalo vizuálnym aj symbolickým prvkom. Inscenácia Ženy v bielom, ktorú sme v tomto priestore videli, bola predzvesťou celého záverečného vyvrcholenia – jemne naznačila, že ženský hlas a divadelná poetika budú hrať v kolekcii Cruise 2026 zásadnú rolu. A aj keď šlo o deň prehliadky, mohli ste tu stretnúť samotnú Mariu Graziu Chiuri – čo celej skúsenosti dodalo ešte osobnejší a ľudskejší rozmer.
Čerstvo otvorené divadlo Cometa vstupuje do novej kapitoly svojej histórie. S multidisciplinárnym programom, ktorý prepája činohru, tanec, hudbu, performanciu a festivaly, sa chce stať otvoreným a experimentálnym priestorom pre rôzne generácie aj umelecké jazyky. Ponúkne nové projekty, adaptácie, rezidencie aj diskusie a podporí dialóg medzi etablovanými tvorcami a novými talentmi. S dôrazom na inkluzivitu a rozmanitosť sa tak stane živým miestom pre tvorbu, výmenu a slobodný umelecký prejav.
_Skutočný kostým, skutočná práca
V dielňach štúdia Tirelli Costumi sme videli, čo znamená vytvárať nie kostýmy, ale celú ich históriu. Miesto, kde vznikli róby pre filmy ako Casanova, Anglický pacient či Titanic, pôsobí stále ako živé pracovisko s temperamentnými Talianmi. V archívoch, medzi korzetmi a stohmi látok, sa nachádzajú aj prvky, ktoré Chiuri pravidelne využíva vo vlastných kolekciách. Celý priestor pôsobí tak, ako má vyzerať skutočný dom remesla. Práve tu vznikali aj kostýmy pre Mariu Callas – či už vo filme Medea, alebo v operných inscenáciách, kde začínal mladý Umberto Tirelli – čo z dielne robí miesto späté s ikonami kultúrnej histórie.
_Rím (nielen) na papieri
V industriálnom priestore bývalej továrne Pastificio Cerere v štvrti San Lorenzo dnes sídlia ateliéry umelcov. Jedným z nich je Pietro Ruffo, dlhoročný spolupracovník Dioru. Jeho kresby a printy – často postavené na antických motívoch – sa objavujú na šatkách či v priestorových inštaláciách. V ateliéri sme videli proces, v ktorom sa jeho práca s históriou mení na súčasný ornament.
Jedným z vrcholov programu bola návšteva Domus Aurea – podzemnej rezidencie cisára Nera z 1. storočia, ktorá je pre verejnosť sprístupnená len výnimočne. Fresky a architektúra tohto miesta ovplyvnili celé generácie umelcov vrátane renesančných maliarov. A práve ich výtvarný jazyk a vizuálne motívy sa objavili aj v kolekcii Cruise 2026 ako prirodzený zdroj inšpirácie.
_Príbeh cestovania
Vo Vatikánskej apoštolskej knižnici práve prebieha výstava En Route, pripravovaná pri príležitosti Jubilejného roka 2025. Zameriava sa na tému cestovania ako kultúrneho aj osobného zážitku. Prezentované sú historické zbierky knižnice v dialógu so súčasnými tvorcami – medzi nimi aj Maria Grazia Chiuri, ktorá vystavuje diela vytvorené z textilu, výšiviek a digitálnych prvkov. Výstavy sa zúčastnili aj islandská výtvarníčka Kristjana Williams a taliansky hudobník Jovanotti.
Posledné dejstvo
V záhradách vily Albani Torlonia Maria Grazia Chiuri vzdala poctu pôvodnej podobe módnych prehliadok ako formám divadelnej inscenácie, v ktorej sa prelína oblečenie, pohyb, hudba aj priestor. Kolekcia bola zároveň osobným vyhlásením: o láske k Rímu, do ktorého sa vracia, a o sile ženského hlasu.
Show sa odohrávala po zotmení, v záhradách nasiaknutých jemným dažďom – ten Chiuri zvykne sprevádzať naprieč jej prehliadkami. Tentoraz však išlo o viac.
„Chcem ukázať, čo milujem, čo naozaj milujem,“ vyhlásila – a poslala na mólo takmer výhradne bielu kolekciu. Ženy v publiku boli vyzvané obliecť sa rovnako do bieleho – ako poctu legendárnemu Bielemu bálu, ktorý v 30. rokoch zorganizovala mecenáška Mimì Pecci-Blunt.
Divadelnosť sa prejavila už od začiatku – choreografi Irma a Marne Van Opstal viedli dvanásť tanečníkov medzi hosťami, čím otvorili večer v duchu barokového teatro di Verzura – záhradného divadla, kde sa mieša ilúzia s pohybom a emóciou. V scénografii sa objavilo aj dielo Pietra Ruffa, ktorý do výzdoby záhrad vložil vlastnú interpretáciu antických ornamentov. Naživo znel orchester Sinfonietta pod vedením Olivera Coatesa, dlhoročného spolupracovníka Chiuri.
S Rímom ako kulisou a emóciou ako základom sa Maria Grazia Chiuri rozlúčila manifestom, ktorý z módy urobil osobnú výpoveď.
Kolekcia bola éterická, vrstvená, krehká a zároveň silná. Spodná bielizeň bola viditeľná, strihy renesančné, telá modeliek pripomínali sochy. Čipka, priesvitnosť, kabáty s vojenskou líniou, čierna čipka kontrastujúca s krémovými plášťami, odkazy na Marlene Dietrich a liturgické róby. Moment pripomínajúci vatikánsku konkláve v podobe čierneho kabátu s červenými gombíkmi. Strihy boli jednoduché, no precízne – Chiuri pripomenula, že „niektoré z najjednoduchších vecí je najťažšie vyrobiť“.
Záverečný moment bol silný. Hoci značka oficiálne mlčala, publikum si všimlo, že je s najväčšou istotou svedkom rozlúčky. Dva dni po prehliadke Dior potvrdil, že Maria Grazia Chiuri končí vo funkcii kreatívnej riaditeľky dámskych kolekcií. Po deviatich rokoch odchádza s jasným odkazom: móda môže byť aj manifestom, ženský hlas môže byť jej jadrom. A krása – akokoľvek vrstvená, chaotická alebo inscenovaná – vždy nesie význam.
Text: KK foto: Dior
