Vaša práca je často spájaná s témou zelenej architektúry. Čo je pre vás jej základom?
Základom je uvažovať o zeleni, stromoch a rastlinách ako o nevyhnutnej súčasti architektúry. Od začiatku nás viedla predstava budov, v ktorých prítomnosť stromov tvorí jednu zo základných vrstiev projektu. Stromy vnímame ako užívateľov a obyvateľov budovy. Pri každom projekte začíname klimatickými podmienkami konkrétneho miesta, až potom vyberáme rastliny, ktoré sa im dokážu najlepšie prispôsobiť. Každá rastlina má svoju individualitu, vlastnú životnú trajektóriu a vlastné potreby. Rozmery balkónov, kvetináčov, ich vzájomný vzťah aj prístup svetla preto navrhujeme podľa potrieb rastlinných druhov a ľudských obyvateľov zároveň. Vzniká tak ekosystém, v ktorom spolu žijú ľudia, stromy a vtáky.
Prečo podľa vás tieto projekty rezonujú s ľuďmi po celom svete? Bosco Verticale v Miláne sa stalo destináciou aj pre ľudí, ktorí do mesta prichádzajú prvýkrát.
Na začiatku prevládal skepticizmus. Mnohí pochybovali, či je takéto riešenie možné a či budova dokáže dlhodobo fungovať. Bosco Verticale v Miláne má dnes dvanásť rokov a po ňom vznikli ďalšie projekty, vďaka ktorým už veľmi dobre rozumieme tomu, aké výhody tento typ budovy prináša. V malom pôdoryse dokážeme sústrediť množstvo rastlín, stromov a kríkov, ktoré by inak potrebovali veľkú plochu parku. V Miláne máme približne 21-tisíc rastlín na 3-tisícoch štvorcových metrov, čo zodpovedá približne piatim hektárom parku. Rastliny pritom pomáhajú zachytávať prach zo znečisteného vzduchu, absorbovať CO2, produkovať kyslík, tieniť fasádu počas leta, podporovať biodiverzitu a zlepšovať kvalitu života. Dnes dostávame aj štúdie, napríklad zo Spojených štátov, ktoré potvrdzujú, že blízkosť rastlín má pozitívny vplyv na ľudské zdravie. Aj preto navrhujeme nemocnice v rôznych častiach sveta, kde je zeleň prítomná v izbách, záhradách aj na terasách. Jeden z takýchto projektov dokončujeme v čínskom Šen-čene v Číne a v Miláne pripravujeme verejnú nemocnicu s veľkým detským krídlom.
Vaše projekty vznikajú v rôznych krajinách a prostrediach. Ako prenášate tú istú myšlienku do tak odlišných kontextov?
Vždy vychádzame z klimatických podmienok. Najprv hľadáme rastliny, ktoré sú vhodné pre dané miesto, a až potom začíname navrhovať samotnú budovu. Preto sú si naše projekty v určitom zmysle podobné: všetky odrážajú našu pozornosť, možno až posadnutosť stromami a rastlinami. Zároveň sa však každý z nich líši, pretože reaguje na konkrétne prostredie.
Projekt Chalupkova vzniká na území s výraznou históriou. Ako vstupuje do návrhu?
Je to územie s dramatickým príbehom. V roku 1944 bolo bombardované, neskôr ostalo priemyselným územím. Bolo znečistené ropou, ťažkými kovmi a ďalšími látkami. Dnes je vyčistené a môžeme si predstaviť, že tu vznikne niečo nové. Podľa mňa je osídliť túto pôdu rastlinami najlepší spôsob, ako reagovať na jej históriu a zároveň ju pripomenúť. Bratislave môžeme vrátiť niečo, čo z jej života dejiny určitým spôsobom odobrali.
Čo musí podľa vás úspešná transformácia priniesť mestu dnes?
Ak sa nemýlim, pôjde o jednu z prvých štvrtí alebo susedstiev v Bratislave, ktoré budú rásť okolo zeleného jadra. To je pre nás mimoriadne dôležité. Bratislava tým získa koncept, ktorý realizujeme aj v iných európskych mestách. Pred približne desiatimi rokmi sa výrazne zmenilo Miláno a pomohol mu vznik štvrte Porta Nuova s Bosco Verticale, verejnou záhradou v centre a sústavou súkromných budov okolo nej. Tento koncept považujem za veľmi pokročilý a verím, že niečo podobne významné prinesie Chalupkova Bratislave.
Ako sa pri navrhovaní nového projektu prepájate s lokálnym charakterom mesta?
Miestny charakter Bratislavy tvorí viacero štýlov a jazykov. Architektúra vždy zrkadlí históriu. Keď sa prechádzate centrom Bratislavy, vidíte budovy z konca 19. storočia, stavby z obdobia komunizmu, architektúru dvadsiatych a tridsiatych rokov minulého storočia aj novšie realizácie. Mesto je vždy palimpsestom rôznych období nášho života a našej histórie. Úlohou architekta je pozorne sledovať miesto, učiť sa z neho a potom si dovoliť prísť s niečím novým, pričom nezabúda na to, čo má okolo seba a čo prežilo z minulosti. Aj pri tomto projekte sme venovali veľkú pozornosť okoliu. Trajektórie, línie a tvar budovy úzko súvisia s kontextom, no zároveň prinášajú novú vrstvu: nádej, budúcnosť a inováciu.
Bratislava sa v posledných rokoch výrazne mení. Ako vnímate jej potenciál?
Bratislava je dnes dôležitým uzlom. Geograficky aj geopoliticky sa nachádza v blízkosti Viedne a Prahy, zároveň v širšom priestore strednej Európy. V tejto časti Európy je dnes konkurencia medzi mestami veľmi silná a Bratislava má všetky zdroje na to, aby sa stala súčasťou pomyselnej súťaže a bola výrazným hráčom. Potrebuje však aj nové miesta, akými je napríklad Chalupkova.
Ako by ste chceli, aby vyzeral v budúcnosti život na Chalupkovej?
Predstavujem si ho v dvoch rovinách. Na jednej strane ako priestor pre rodiny a domáci život, kde budú obyvatelia rozvíjať svoju každodennosť a intimitu. Na druhej strane ako priestor pre všetkých obyvateľov Bratislavy. Môže fungovať ako verejná záhrada, do ktorej sa dá prísť počas celého roka. V lete ponúkne tieň, v zime svetlo, záhrady, ihriská a všetko, čo potrebujú rodiny s deťmi aj ľudia, ktorí si chcú na chvíľu sadnúť, premýšľať alebo byť sami. Také má byť mesto a taký má byť verejný priestor: veľkorysý, otvorený a plný možností, v ktorom sa môžu diať aj nepredvídateľné veci.
Budú sa o rastliny starať samotní obyvatelia, alebo pôjde o centrálne riadenú starostlivosť?
Pri vertikálnych lesoch zvyčajne pracujeme s centralizovanou starostlivosťou o všetky rastliny. Pomáha to vnímať zeleň ako spoločné dobro a vytvárať rešpekt k rastlinám. V Miláne je to nevyhnutné, pretože ak by si každý vysadil niečo podľa seba alebo sa o rastliny nestaral, mohlo by to mať veľmi zlé následky. V projekte Chalupkova ešte budeme diskutovať o presnom modeli. Sú tu terasy, zelené plochy aj väčšie výsadby, takže musíme vyhodnotiť, kde dáva zmysel centrálna starostlivosť a kde by sa dal nájsť kompromis s obyvateľmi, ktorí sa o rastliny chcú starať sami.
