Post-trend

_To, čo kedysi určovalo, čo sa má nosiť, je dnes skôr nostalgiou než realitou. Módne sezóny sa rozplynuli, odporúčania z magazínov nahradili osobné rozhodnutia. Nie preto, že by sme o módu stratili záujem – len k nej pristupujeme inak. Namiesto lookov z prehliadok hľadáme to, čo funguje v našom šatníku. Vlastné pravidlá. Vlastné tempo.

_Keď už nie je čo kopírovať

Móda sa kedysi posúvala po jasnej trase. Každá sezóna mala svoju „uniformu“, ktorú bolo možné nasadiť do predaja aj do skríň. Dnes však prehliadky pôsobia ako playlist miešaný naprieč dekádami: romantická Chloé, uniformná Stella McCartney, Bottega Veneta v päťdesiatkach, opäť veľkolepý Gucci. Everything Everywhere All at Once mimo filmového plátna.

Jasné looky sezóny vystriedala voľnosť. Nie že by extravagantné kúsky zmizli – len už nemajú vizuálnu nadvládu. Príkladom je aj Raf Simons a jeho biele bavlnené šaty pre Dior. Vyzerali ako niečo medzi viktoriánskou nočnou košeľou a laboratórnym plášťom. Ľudia ich odmietali, no práve ich inakosť ich robila výnimočnými. A to je ich sila.

_Viac výberu, menej nátlaku

Inšpirácia je dnes všade. Trendy, rebríčky a „must-haves“ nájdete na blogoch, TikToku, e-shopoch aj na obľúbených platformách ako Vestiaire Collective. Práve na tejto adrese si aj my v Top Fashion radi skladáme wishlist postupne – podľa toho, čo by nám mohlo vydržať dlhšie než jednu sezónu. A ideálne bez toho, aby to bolo ovplyvnené niekým iným.

Vplyvní už nie sú len dizajnéri, ale aj anonymné účty, ktoré ukazujú každodenný štýl – nenásilne, bez potreby predávať. Kto určuje, čo je „in“? Niekedy je posts 25-tisíc lajkami, inokedy človek, ktorého outfit si nikto nevšimne – a to je úplne v poriadku. Výber je horizontálny, nie hierarchický.

_Pridaná hodnota

Niektoré značky si vytvárajú vlastný vesmír. Už nejde len o jednotlivé kúsky v šatníku, ale o to, čo vyjadrujú. Komunikujú cez umenie, kolaborácie, výber ambasádorov, pri ktorých by ste ešte pred pár rokmi krútili hlavou. A to je dobre.

_Geniálne

Značky si stanovujú vlastné pravidlá, vlastný spôsob komunikácie, vizuál, marketing. Philo, niche značka Phoebe Philo, cieli na publikum, ktoré nechce byť príliš viditeľné, no zároveň túži po osobnom vyjadrení. Jej kolekcie sú uvádzané v etapách, na jej platforme si nenakúpite z dlhej chvíle – čakáte. Kým príde ďalšia kolekcia, v pár kusoch, s tichou kampaňou, ktorá si však získa pozornosť. Ako sa vraví – na dobré sa čaká. A Phoebe Philo tomu veľmi dobre rozumie.

Móda už nie je o tom, čo si oblečiete, ale prečo si to oblečiete.

Značky COS a Totême stavajú na nositeľnosti bez zbytočného kombinovania. Aj slovenské značky nachádzajú svoj spôsob: Buffet je zrkadlom každodennej mestskej reality, reaguje na vizuálny smog a tlmené tempo betónových ulíc. Petra Kovacs tvorí s rešpektom k osobnosti, kombinuje technický prístup a poetiku.

_Bez potreby zapadnúť

Už od začiatkov módnej histórie sme svedkami toho, ako niektoré trendy neboli príliš nositeľné či pohodlné, no v skrini viseli pomerne často – ako často boli nosené, je už otázkou. Dnes však na trendy nie je čas. Ľudia chcú pohodlie, kvalitu, výdrž. Hovoria nie fast fashion. Radšej strávia viac času výberom kapsulového šatníka.

Na túto voľbu pohodlia reagujú už niekoľko sezón aj značky. Nie je lepší príklad ako dominancia funkčných kúskov: športová móda v každodenných outfitoch, tenisky k obleku, technické materiály v kancelárii. Všetko smeruje k jednému – aby sme sa cítili dobre.

Možno si tým, bez väčších ambícií, budujeme vlastnú identitu. Učíme sa, čo funguje. A nastavujeme nové pravidlá.

Či chceme alebo nie – každé obdobie má svoje trendy. Aj keď sa možno snaží o opak.

_Koniec módy? Kdeže.

Post-trend neznamená koniec štýlu. Znamená, že sa už nenecháme viesť niekým iným. Že to, čo si oblečieme, vyberáme podľa seba – nie podľa pravidiel zvonku.