_Vitajte v inscenácii
Záhrady sa zmenili na vonkajšie divadlo: dvanásť tanečníkov v choreografii súrodeneckej dvojice Irma a Marne Van Opstal prechádzalo pomedzi hostí. Inšpirácia barokovým teatro di Verzura – kde sa ilúzia prelína s pohybom – bola zreteľná. Atmosféru dopĺňala naživo hraná hudba Olivera Coatesa a dielo Pietra Ruffa, ktorý do scenérie vkladal vlastné ornamentálne zásahy. Celé to pôsobilo ako poetický filmový moment: trochu surrealistický, trochu magický, úplne mimo času.

_Biela ako začiatok aj koniec
Už pri príchode bolo jasné, že pôjde o viac než len módnu prezentáciu. Chiuri požiadala ženy, aby prišli celé v bielom – odkazujúc na legendárny Bal Blanc z 30. rokov, ktorý organizovala Mimì Pecci-Blunt. Sama kolekcia na túto tému nadviazala: biela bola základ, ktorým sa prelievali červené, čierne či zlaté akcenty, no dominantou zostávalo svetlo, transparentnosť a čistota.






Chiuri pracovala s telom ako so sochou. Siluety boli jemne naznačené, nie zdôrazňované. Šaty mali priesvitné vrstvy, prekladané čipkami. Boli tu plisované sukne, listové výrezy, dlhé rukávy a tenké ramienka, ktoré sa jemne pohybovali s každým krokom. Róby z tylu a organzy pripomínali kostýmy z čias renesancie, no bez ťažkopádnosti.



Zároveň sa objavili kabáty a plášte – nie ako kontrast, ale ako druhý, avšak rovnako dôležitý prvok. Hrubšie materiály v čiernej alebo karmínovej farbe evokovali uniformitu, silu a autoritu. Objavili sa aj androgýnne línie, odkazy na Marlene Dietrich, vojenské plášte s výrazným zapínaním, štruktúrované kabáty s chvostom či liturgicky pôsobiace detaily.



_Čipka, tyl, zamat
Kolekcia bola haptická – chceli ste sa jej dotknúť. Čipka bola všadeprítomná, no nikdy nebola ozdobná: fungovala ako kresba na tele. Tyl tvoril vrstvy, ktoré sa jemne miešali so saténom a hodvábom. Zamatové šaty – najmä v čiernej a vínovej – boli ako odtlačok ranej talianskej renesancie. Objavili sa aj kovové detaily, strapce, art deco riasenia či zlaté akcenty, ktoré kolekcii dodali jemný lesk bez efektu lesku.



_Nízke topánky, viditeľná spodná bielizeň, precízne šitie
Chiuri aj tentoraz kládla dôraz na pohodlie. Modelky kráčali v plochých topánkach alebo sandáloch – v kontraste s éterickosťou šiat. Viditeľná spodná bielizeň neprovokovala, ale pripomínala, že ženské telo nie je tabu. Jednoduchosť strihov si zároveň vyžadovala precíznosť – ako sama dizajnérka povedala: „Niektoré z najjednoduchších vecí je najťažšie vyrobiť.“



Cruise 2026 ponúkla dozrievanie. Bol to pokojný rozchod, nie dramatické finále. Pre niekoho návrat k tradícii, pre iného osobné zbohom. Chiuri neodchádza len ako dizajnérka – ale ako žena, ktorá pre Dior zanechala silný rámec: remeselný, kultúrny aj spoločenský. Prehliadka bola správou o tom, že ženský hlas v móde môže byť nežný aj pevný zároveň.



Text: KK foto: Dior