ZEA / Päť rokov uložených do albumu

_Nový album Where Do We Go When the Silence Comes vznikal postupne a bez plánu. Zachytáva obdobie plné zmien, v ktorom sa Zea vracia k vlastným pocitom, prehodnocuje a ide ďalej. A každá skladba na ňom je záznamom toho, čo práve prežívala.

Ahoj, Zea, ako sa máš v poslednom období?

Posledné obdobie je pre mňa dosť intenzívne, ale v tom dobrom slova zmysle. Veľa tvorím, veľa premýšľam, prehodnocujem a uzatváram jednu etapu. Zároveň sa teším na to, čo príde. Je to taká kombinácia pokoja aj vnútorného pohybu.

Novinka Tenerife sea je veľmi krehká a zároveň silná. Aké emócie si do nej vkladala?

Táto pieseň vznikla z veľmi úprimného stavu. Je o vnútornom boji, o chvíli, keď sa chceš vzdať, ale zároveň to nedokážeš, lebo ťa niečo stále ťahá dopredu. Je v nej veľa zraniteľnosti aj nádeje. Taký ten stav medzi pádom a rozhodnutím ísť ďalej, aj keď nevieš presne kam. Vkladala som tam hlavne samú seba, dá sa povedať, že celú.

Je pre teba príprava albumu niečo ako denník?

Určite áno. Tento album je pre mňa doslova záznam emócií a nálad, ktoré vznikali počas posledných piatich rokov. Je v ňom všetko – pády, chaos, radosť aj vďaka. Presne tak, ako to býva v živote. Každá skladba zachytáva inú fázu, iný vnútorný stav. Vznikalo to veľmi prirodzene. Jednoducho prichádzali piesne a postupne som ich ukladala za seba, až z toho vznikol album.

Je na albume pieseň, ktorá ti je bližšia než ostatné?

Ťažko sa mi vyberá jedna, lebo každá má svoje miesto. Samozrejme Tenerife sea, ktorá vznikla priamo na Tenerife, potom You Are Me s Markétou Irglovou, kde hovorím so svojím druhým ja, a song Fire. Fire je pre mňa výnimočný tým, že je rýchlejší a má inú energiu. V jednoduchosti hovorí o tom, aké silné ženy sú. O tej energii, ktorú v sebe máme, keď sa cítime dobre, sebavedomo a slobodne.

Keď pracuješ na nových piesňach, čo prichádza skôr – hudba alebo text?

Je to rôzne. Niekedy príde melódia a až potom do nej prirodzene sadnú slová. Inokedy mám v hlave konkrétnu vetu alebo myšlienku, ktorá sa postupne rozvinie do celej piesne. Veľa záleží od nálady a od toho, v akom stave sa práve nachádzam.

Je pre teba písanie textov forma mentálnej hygieny?

Je to pre mňa skôr výzva. Najradšej sa vyjadrujem hudbou a pohybom. Tam sa cítim najprirodzenejšie. Ale keď sa mi podarí niečo napísať a je to úprimné, mám pocit, akoby to zo mňa konečne vypadlo. A vtedy som rada, že to už nemusím niesť sama a môžem to zdieľať s niekým ďalším.