Lisson Gallery, Londýn
Nicholas Logsdail založil Lisson Gallery už v roku 1967. Odvtedy patrí medzi galérie, ktoré formovali vývoj minimalizmu a konceptuálneho umenia. V programe sa od začiatku objavovali autori ako Sol LeWitt či Donald Judd, dnes galéria zastupuje mená ako Marina Abramović, Ai Weiwei alebo Anish Kapoor. Aktuálny program pracuje s kombináciou etablovaných autorov a novších mien.
Valerie_traan, Antverpy
V historickom kláštore v centre Antverp sídli od roku 2009 priestor galeristky Veerle Wenes s názvom valerie_traan. Funguje ako prepojenie galérie, architektúry a súkromného bývania, čo vytvára špecifický spôsob prezentácie diel. Program sa pohybuje na hrane umenia i dizajnu a sústreďuje sa na autorov pracujúcich s materiálom, mierkou a detailom. Jeho zakladateľka a zároveň obyvateľka Veerle bola jedinou ženou, ktorá v 70. rokoch v Ghente študovala architektúru. Zo sveta architektúry sa však počas kariéry presunula k reklame a ultimátne zakotvila pri umení.
The Breeder, Atény
The Breeder vznikol v roku 2002 najprv ako magazín vedený Georgeom Vamvakidisom a Stathisom Panagoulisom, neskôr sa z neho stala galéria v dnešnom zmysle slova. Tento pôvod je v programe stále cítiť. Priestor premýšľa redakčne, so silným citom pre novú generáciu a dialóg medzi lokálnym a medzinárodným. V Aténach patrí medzi kľúčové adresy práve preto, že dlhodobo pracuje s gréckou scénou v globálnom kontexte.
Salon 94, New York
Jeanne Greenberg Rohatyn otvorila Salon 94 v roku 2002 a postupne z neho spravila jednu z galérií prepájajúcich umenie, dizajn a architektúru. Od začiatku pracuje s autormi naprieč disciplínami, bez potreby prílišného kategorizovania, čo určuje charakter programu dodnes. Súčasné sídlo na 89. ulici má vlastnú históriu odkazujúcu na umenie. Budova na Museum Mile patrila Archerovi a Anne Hyatt Huntingtonovcom, neskôr v nej sídlila National Academy of Design a jej renováciu viedol Rafael Viñoly.
Galerie Jacques Lacoste, Paríž
Jacques Lacoste patrí k parížskym galeristom, ktorí dlhodobo formujú pohľad na francúzsky dizajn 20. storočia. Jeho výber sa opiera o 50. roky, no zároveň systematicky siaha k ich medzivojnovým východiskám od Roberta Mallet-Stevensa po Pierra Chareaua či Reného Herbsta. Rovnakú pozornosť venuje aj autorom 30. rokov vrátane Jacques-Émila Ruhlmanna, Paula Dupré-Lafona, Jeana Dunanda a Jeana-Michela Franka, čím vytvára prehľadný obraz kontinuity francúzskeho modernizmu. Silnou líniou programu galérie je aj nábytok vytvorený sochármi. Pravidelne pracuje s dielami Alberta a Diega Giacomettiho a dlhodobo sa vracia aj k Alexandrovi Nollovi, ktorého drevené objekty balansujú medzi sochou a úžitkovým predmetom.
König Galerie, Berlín
Zakladateľ Johann König presunul v roku 2015 svoju galériu do bývalého kostola svätej Agnes v Kreuzbergu, monumentálnej brutalistickej stavby Wernera Düttmanna z roku 1967. Jeho prestavbu viedol Arno Brandlhuber, za čo získal Berlínsku architektonickú cenu. St. Agnes dnes funguje ako miesto, kde sa výstavy prirodzene konfrontujú s objemom, výškou a surovosťou stavby.
Galerie Marcihac, Paríž
Galerie Marcilhac patrí k starým parížskym menám v oblasti francúzskeho dekoratívneho umenia 20. storočia. Založil ju Félix Marcilhac starší v roku 1969 a pod súčasným vedením Félixa Marcilhaca mladšieho sa galéria dlhodobo špecializuje na francúzske dekoratívne umenie a dizajn 20. storočia. Samotný zakladateľ bol významným znalcom a odborníkom na art déco a autorom kľúčových publikácií o tomto štýle.
Axel Vervoordt Gallery, Antverpy
Axel Vervoordt rozvinul galériu ako pokračovanie svojej filozofie života s umením. Areál Kanaal pri Antverpách patrí medzi najvýraznejšie galerijné prostredia v Európe a prepája historickú architektúru so súčasným umením. Pripravovaný program zahŕňa autorov ako Tatsuo Miyajima či Bosco Sodi a pracuje s témami spirituality, materiálu a času.
Galerie Chastel-Maréchal, Paríž
Rovnako ako Galerie Marcilhac a Galerie Jacques Lacoste, aj Galerie Chastel-Maréchal je adresou, ktorú si zapisujú zberatelia a milovníci francúzskeho dekoratívneho umenia 20. storočia. Galéria sa zameriava na autorov ako Line Vautrin, Jean Royère, Serge Roche, Georges Jouve či André Arbus a svoj program buduje prostredníctvom dôkladného výskumu, publikácií a účasti na medzinárodných veľtrhoch.
Emma Scully Gallery, New York
Emma Scully otvorila galériu v roku 2018 s dôrazom na podporu mladej generácie autorov. Program sa zameriava na nové prístupy k maľbe a inštalácii. Výstavy predstavujú diela reflektujúce identitu, telo a obraz v súčasnom vizuálnom prostredí.
Thaddaeus Ropac, Londýn
Londýnsky Thaddaeus Ropac v Ely House ťaží aj z vlastného priestoru – ide o historický dom v štvrti Mayfair, ktorý pre galériu obnovila Annabelle Selldorf. Táto galéria patrí k najsilnejším európskym hráčom v práci s povojnovým a súčasným umením.
Etage Projects, Maloja, Engadin
Kodanská galéria Etage Projects otvára nový výstavný priestor v Maloji v Engadine. Sídlom sa stala jediná zachovaná stodola z Capolaga, historická stavba chránená v rámci miestneho dedičstva. Interiér bol nanovo koncipovaný tak, aby vytvoril súčasné výstavné prostredie v priamom kontakte s alpskou krajinou. Na začiatku roka 2026 tu galéria predstavila site-specific projekt A former barn in Maloja od štúdia Kueng Caputo a zároveň avizovala, že priestor bude hostiť výstavy, rezidencie a projekty vznikajúce v dialógu s okolím.
Sprüth Magers, Londýn
Príbeh zakladateliek je v galerijnom svete takmer učebnicový. Monika Sprüth otvorila svoju galériu v roku 1983, Philomene Magers svoju v roku 1991, obe línie sa spojili v roku 1998 a vznikol program, ktorý si vybudoval výnimočne silné väzby s autormi ako Barbara Kruger, Cindy Sherman, Rosemarie Trockel či Jenny Holzer. Sprüth Magers pôsobí v Berlíne, Londýne aj v Los Angeles.
Jacqueline Sullivan Gallery, New York
Jacqueline Sullivan vedie galériu zameranú na konceptuálne prístupy a silné autorské pozície. Profiluje sa skôr cez dekoratívne umenie a dizajn než cez klasický white cube model, a práve to ju robí zaujímavou. Sama galéria sa opisuje ako priestor pre malé, premyslené a konceptuálne vystavané kolekcie. Architektonický rámec priestoru navrhol Nick Poe zo štúdia 31 ARCH, ktorý s galériou spolupracoval aj na jej identite.
