No nič neprichádzalo. Temnota. Úprimne, prechádzam obdobím, keď sa mi pozitívne témy hľadajú ťažko. Obdobím poznačeným tými najhoršími správami z kruhu najbližších a milovaných. Pocit hnevu prameniaci z bezmocnosti strieda smútok. Ak minuloročné zimné vydanie hlásalo NÁDEJ, tento rok sa mi zdá, že tá nádej na zmenu a zlepšenie je ešte menšia. Je zaujímavé uvedomiť si, že hneď ako sa nejaký problém bytostne dotkne, zrazu ho vnímate úplne inak. Už to nie je o frázach ani o heslách, ani o táboroch ZA a PROTI. Je to krutá realita a viem, že v nej nie som sama. A moju beznádej ešte umocňuje to, že sa mi zdá, že vidíme svetlo, no napriek tomu to slepo blúdime ako v začarovanom kruhu.
Viem, toto vydanie malo byť o radosti, veď je tu najkrajšie obdobie roka. A viem aj to, že pri magazínoch, ako je ten náš, ľudia túžia po oddychu a úniku. Zároveň však cítim, že doba sa mení. My sa meníme. Už nás nezaujíma len pozlátka. Začíname si uvedomovať, že je v poriadku ukázať bolesť. Že je okej odhaliť realitu, ktorá často nie je dokonalá. Len tak nastane rovnováha a s ňou príde aj zmierenie.
S láskou
Barbora
