Slovenská herečka sa na kultúru pozerá zblízka. Zaujíma ju, ako vplýva na naše hodnoty, identitu či vzťahy a prečo má zmysel aj v každodennom živote. V rozhovore, ktorý bol súčasťou spomínaného čísla Destinácia neznáma, hovorí o slobode prejavu, diverzite v umení aj o tom, prečo je dôležité nestratiť zvedavosť a nádej.
Keby ste si mali predstaviť slovenskú kultúru ako osobu, ako by ste ju opísali? Ako sa dnes má?
Fascinujúca, nezlomná, kreatívna, farebná, upokojujúca aj znepokojujúca, dráždivá, napĺňajúca, očarujúca, presahujúca… Teraz aj zjednotená a s jasným názorom. Krúti hlavou, ale odvahu má.
Čo pre vás znamená sloboda prejavu?
Možnosť otvorene a verejne vyjadriť svoj názor, pocit, víziu. Neanonymne a prijať za to plnú zodpovednosť.
Považujete diverzitu v umení a v kultúre za dôležitú?
Bez diverzity to nejde. To je ako keby sme chceli, aby sa v rámci jednej rodiny plodili ďalej zdraví a krásni jedinci - no nebudú sa. Umenie odzrkadľuje pestrosť a odlišnosť každého z nás.
Boj proti "inakosti“ vo svojej podstate vychádza zo strachu. Je niečo, čoho sa z hľadiska kultúry bojíte vy?
Jediné, čoho sa obávam, je čierna listina ľudí, ktorí nemôžu slobodne tvoriť. Akékoľvek vylučovanie a označovanie. Predsudkov máme všetci dosť aj bez toho. Boj proti „inakosti“ je jedno veľké nedorozumenie a nepochopenie. Absurdita od základu.
Aký odkaz by ste dali budúcim generáciám? Nebáť sa byť dobrým človekom, aj keď sa zdá, že ťahajú za kratší koniec.
Polarizácia je aktuálne prítomná v rodinách, na pracovisku, vlastne všade okolo. V čom vidíte riešenie? Ako sa spolu opäť rozprávať?
Neviem. Sama to hľadám. Skúšam nachádzať prienik v hocikom, niekde, kde sa vieme stretnúť. A skúšať to ďalej. Ale tak môže sa stať, že ani tá vďačná téma počasia nezafunguje (smiech). Niekedy proste musíme byť trpezliví. Aj sami so sebou.
Majú kultúra a umenie moc ľudí spájať?
Rozhodne. Tých zrelých aj v prípade, že nemajú rovnaký názor.
Myslíte si, že je dnešná mladá generácia vedená k umeniu a kultúre? Ako ste svoj vzťah k nim našli vy? Viedli vás k tomu rodičia?
Umenie je všade. Rozdiel je len v tom, ako sa vníma a ako mu rozumieme. Keď sa o to snažíme, s pomocou či bez, a priblížime sa mu, dorazí k nám aj kultúra. Takže základom je zvedavosť a snaha. Tu ja mám (smiech).
Toto číslo reflektuje spoločenskú neistotu - v kultúrnom prostredí, v módnom priemysle, vo svete. Čo vám dáva nádej do budúcnosti?
História. Ukazuje, že umenie nie je len tak niečo, čo sa ľahko poddá.
Aktuálne vydanie má názov Destinácia neznáma. Kde nás ako spoločnosť vidíte o rok?*
Nie sme z tých, ktorí by si pamätali, ani tí, ktorí by vedeli výborne vyhodnocovať. Rada snívam, ale v tomto prípade nás vidím ako spoločnosť, ktorá stále hľadá, čím vlastne chce byť. Už samotný fakt, že hľadáme a nie je nám nič vnútené a prikázané, hovorí o mojej veľkej dávke optimizmu.
*Rozhovor vyšiel v Season04, teda v marci 2024.
Text: KK foto: Branislav Šimončík
