Módny fotograf Lukáš Dvořák

4. 6. 2012

Dokonale rozumie ženskej kráse. Ak by mohol, pendloval by medzi životmi Richarda Avedona a Petra Linbergha. Jeho fotky ste mohli vidieť v tých najlepších magazínoch. A teraz sa o ňom dozviete ešte viac. Lukáš Dvořák.

Fashion, Art, Commercial...Čo ti je najbližšie?

Rozhodne najbližším je mi art, aj keď sa to dosť mieša s módnou fotografiou. Ale pri tej umeleckej je človek pánom svojej fotografie.

A zabudla som na music. Venuješ sa aj foteniu hudobníkov. Bavia ťa viac umelci, ktorí do toho dávajú viac zo seba, alebo modelky ktorým môžeš diktovať?

Fotil som už dosť muzikantov a rád by som sa tomu venoval viac, pretože je to opäť niečo iné a baví ma to. S umelcami je to trochu ťažšie, pretože oni majú svoju hlavu a niekedy sa človek musí držať ich ideí.

Preskočili sme obligátnu otázku. Ako si sa k fotografovaniu dostal?

Najskôr som sa venoval hudbe a môj kolega ma požiadal o vytvorenie coveru na CD. Myslel som si, že chce niečo namaľovať, ale on ma požiadal o fotky s tým, že mi verí, pretože som umelec. A tak sa stalo. Potom som si už len kúpil vlastný fotoaparát a fotil som čo sa dalo.

Tento, ale aj minulý rok si mal výstavu v Portugalsku. Povedz nám o tom viac.

Do Portugalska jazdíme pravidelne a fotíme tam akty. A pretože moji kolegovia tam už majú mnoho známych, tak sme sa tam rozhodli usporiadať výstavy, ktoré prebiehali na troch miestach vrátane Lisabonu.

Ako jeden z mála CZ/SK fotografov si vydal aj knihu. Čo v nej bolo zahrnuté?

Áno. Kniha je súhrn mojich aktov. Chcel som ju urobiť, pretože mi bolo ľúto, že mám všetko iba na internete a tak som si povedal, že svoju doterajšiu prácu vytlačím vo forme knihy. Teraz práve začínam pracovať na druhej knihe.



Môžeš prezradiť viac?

K tej novej knihe nemôžem prezradiť viac. Je to zatiaľ iba plán, ale zaberie prinajmenšom dva roky, než vôbec budem mať potrebný materiál.

Je nejaké fotenie na ktoré nezabudneš? Niečím zvláštne, alebo extrémne.

Takých vecí sa stalo, to by som vám mohol rozprávať desiatky hodín rôznych príbehoch. Ako mi napríklad odpadávali modelky do skla, cez fotenie plaviek v -35°C mrazoch.

Určite už bolo pár osôb pred tvojím objektívom, ktoré na teba tak zapôsobili, že by si s nimi fotil stále.

Asi najviac som fotil svoju bývalú priateľku Kačenku, ktorá je na väčšine mojich fotkách. Teraz hľadám nové modelky, ale je dosť ťažké nájsť niekoho zaujímavého. Dievčatá sa v poslednej dobe trocha boja aktov.

Máš nejaký sen, niekoho, koho by si chcel fotiť?                                                                              

Chcel by som fotiť nejaké tie Lindberghové dievčatá, ale to je už asi pasé .Aj keď sa mi už dva krát zdalo ako fotím Milu Jovovich ako starú dámu. Tak som teda zvedavý :) 

Ak by si sa na jeden deň mohol vymeniť s niektorým človekom z brandže, kto by to bol?

Asi Marcus Piggott a Mert Alas.

Sú fotografi, ktorí sú ikonickí a daní k určitému časovému obdobiu. Napríklad Avedon, Ritts, Newton, Demarchelier. Ku komu ty najviac inklinuješ?

Ja mám rád Linbergha pre jeho prirodzenosť, Newtona pre tú klasickú nahotu, Piggotta a Alasa pre modernú jednoduchosť. Dnes je fotografia trochu preplnená a ľudia stále hľadajú niečo nové. Ja som skôr za tú jednoduchosť.

Sú nejaké hranice v tejto oblasti, ktoré by si chcel prekonať?

Keby som sa chcel prekonať, tak by som asi musel odísť do New Yorku, ale bolo by to veľmi zložité. Som skôr klasický čiernobiely fotograf a tí už nie sú dnes tak IN ako kedysi. Takže to, čo zažil Linbergh už asi v New Yorku ani nezažijem a taktiež to už nie je ten svet objavovania. Z fotky sa stal konzum.

Linbergh je teda vzor pre teba číslo 1. Ktorý jeho snímok ti je najbližší?

Mám rád všetky jeho fotky, nemám konkrétnu obľúbenú, páči sa mi jeho dielo ako celok. Ale nie je to len Lindbergh, ale aj Avedon, pri ktorom obdivujem ten jeho klasický pohyb vo fotke.

Veľa fotografov považuje Paríž za miesto, ktoré je najviac inšpiratívne. Zanechalo aj v tebe niektoré podobný dojem?

Pre mňa je Paríž príliš prehodnotený, inšpiráciu by som tam nehľadal. Úprimne, vo Francúzsku som nezažil nikdy nič dobrého. Francúzsko je pre mňa príliš arogantné na to, aby som ho obdivoval. To, že ľudia obdivujú kabelky a luxus, neznamená, že je toto mesto úžasné. Je to povrchná krása. Praha je omnoho krajšia, pretože je úprimná.

Kto je teda momentálne tvojou múzou, kto ťa najviac inšpiruje?

Momentálne žiadnu nemám, ale dúfam, že čoskoro nejaká príde :)

pripravila: Dominika Svetikova