Made in Czecho-Slovakia / 5. november 2019

Od počiatku

Čo bolo, bolo. To však neznamená, že by sme na to mali zabudnúť.

Čo bolo, bolo. To však neznamená, že by sme na to mali zabudnúť. Práve naopak.

Kristína Šipulová, foto: Nora a Jakub Čaprnka

Svet sa točí v neskutočnom tempe a čoraz viac ľudí túži tento stav zvrátiť. Spomaliť, zachrániť z našej planéty, čo sa ešte dá, a začať si užívať život plnohodnotnejšie. Pomalšie. Túžbu pribrzdiť a spomaliť cítiť aj v módnom priemysle, kde tak ako v ostatných odvetviach badať snahu o návrat k pôvodnému spôsobu života. A jeho kvalite. Čoraz viac sa používajú pôvodné materiály, prírodné farby a vraciame sa k technikám našich predkov. Vďaka tomuto trendu sa dostávajú do popredia opäť dávno zabudnuté remeslá, ktoré majú na našom území hlbokú tradíciu.

Križovatka kultúr

Tvorivosť máme v krvi. Už v období 5. storočia n. l. sa Slovania žijúci na našom území vyznačovali zručnosťou a kreativitou. Vyprofilovali sa ako majstri v rôznych oblastiach, odevnú tvorbu nevynímajúc. Naša poloha v centre Európy navyše Slovensko predurčila, aby sa stalo križovatkou západoeurópskej a východoeurópskej kultúry. Práve vďaka tomu je zbierka inšpiratívnych motívov, strihov a techník z minulosti veľmi bohatá. „V období Rakúsko-Uhorska nás výrazne ovplyvnili Maďari. Stopy v našej kultúre zanechali aj Turci, ktorí u nás pobudli dvesto rokov po bitke pri Moháči, ako aj prisťahovalci žijúci na našom území (Chorváti, Bulhari, Nemci, Poliaci, Ukrajinci). I keď sme malá krajina, máme vďaka množstvu regiónov a vplyvov veľmi rôznorodý odev. V zásade najvýraznejšie tento vývoj ovplyvňovali geografické podmienky, ktoré sú na Slovensku veľmi členité. Iné plodiny sa pestovali v horských oblastiach, iné v nížine. V chladnejších oblastiach sa používali teplejšie materiály, ako bola vlna, súkno, konopné plátno či koža. V nížinných oblastiach naopak jemné ľanové a bavlnené plátna. Celým karpatským oblúkom sa ťahala pastierska kultúra, čo sa odzrkadlilo aj vo využívaní kože a vlny. Charakteristickým doplnkom pre pastierov bola napríklad pastierska kapsa, ktorá sa z obyčajného vaku postupným pridávaním prvkov vyvinula až do súčasnej podoby. Pre oblasť myjavských kopaníc je charakteristické používanie ručne robených filigránových gombíkov. Vyskytovali sa i v iných lokalitách, no v podstate to boli prevažne bohatšie južné regióny. V týchto oblastiach sa darilo priemyslu a obchodu, teda i obyvateľstvo bolo majetnejšie. V každom regióne bol zaujímavý najmä odev nevesty. Tento odev vždy niesol najviac ozdobných prvkov spojených s ochrannou i plodonostnou mágiou. Náš ľudový odev je a vždy bude pre módu nekonečnou studnicou inšpirácie,“ hovorí etnologička a odborníčka na tradičný ľudový odev Monika Zapletalová.

Rozvoj priemyslu verzus tradície

Moderná doba priniesla technologické inovácie, ktoré mali výrazný vplyv aj na tradície v odievaní. Rozvojom priemyslu a manufaktúr sa od ručného tkania prešlo tkaniu strojovému. Obohatil sa sortiment ponúkaného materiálu, keďže sa rozšírili možnosti výzdoby a tiež rýchlosť výroby. Tento proces sa objavil takmer vo všetkých remeselných odvetviach – spracovanie kože, tovar textilnej galantérie a ponuka „továrenského“ plátna. Nie vždy to však prinieslo pozitívny efekt. „Na jednej strane sa proces výroby neuveriteľne uľahčil a zrýchlil. Na strane druhej sa odev zmenil. Veľa zmien, ktoré v tomto procese nastali, mali z môjho pohľadu skôr negatívny dosah na vzhľad tradičného ľudového odevu. Napríklad skracovanie sukní, použitie syntetických materiálov, úprava strihov podľa vzoru konfekcie. Napriek technologickému posunu však tradícia ostáva inšpiráciou pre mestské odevy. Začali vznikať vyšívačské spolky, kde sa mladé ženy učili vyšívať a pracovať so vzormi z tradičného prostredia. Vytvárali vlastné vzorové kombinácie, ktoré používali na výzdobu odevov i bytového textilu pre vlastnú potrebu, no šili i na objednávku do celej Európy. V roku 1895 vznikol spolok Izabella, ktorého poslaním bolo združovať technicky zdatné vyšívačky a rozvíjať činnosť v oblasti ľudovej výšivky. Národný ornament sa pestoval v školách a inšpiroval sa ním umelecký priemysel.“

Obdobie úpadku

Existuje teória, ktorá hovorí, že záujem o tradičné hodnoty sa so snahou o odtrhnutie od koreňov v pravidelných intervaloch strieda. V čase vlády zvykov a tradícií je cenená starobylosť a napodobňovanie predkov, v dobách zvýšenej prestíže módy prevláda kult noviniek, napodobňovania a cudzích vzorov. „Na Slovensku obdobie úpadku umocnil nástup priemyslu do všetkých oblastí. Stalo sa to v priebehu devätnásteho storočia, keď sa začína rozvíjať medzinárodný obchod, uplatňujú sa vynálezy a vlastná fantázia. Z Francúzska prichádza revolučná novinka: konfekcia - veľké série odevov v dostupných cenách. Po druhej svetovej vojne dochádza k presunu obyvateľstva z vidieka do miest za prácou. V rámci intelektuálnej výchovy sa kladie dôraz na mesto, vidiek tak nadobúda akýsi podradný charakter. Logicky sa to začalo odzrkadľovať aj v móde. Odev nosený na vidieku (aj napriek tomu, že išlo o remeselné skvosty) nahradila móda mestského typu podliehajúca trendom. Tradičný ľudový odev sa postupne stal len akýmsi príležitostným kúskom na prezentačné či komerčné účely. Považoval sa za nepraktický a v období uniformity prestal plniť svoju úlohu. V súvislosti s týmto trendom začali upadať aj techniky, ktoré sa pri jeho vyhotovovaní používali. Ich ovládanie už nebolo také potrebné. Je to paradox, no rozvoj módneho priemyslu mal za následok úpadok záujmu o výrobu ľudového odevu,“ konštatuje Monika Zapletalová.

Tradičná výroba bojuje o prežitie

Príchodom lacných materiálov zo zahraničia množstvo tovární na Slovensku zaniklo. A to aj napriek tomu, že lacný materiál prevažne z Ázie ani zďaleka neoplýval kvalitou, ktorá charakterizovala lokálnu výrobu. V rámci ručnej výroby „tradičných textílií“ však existujú aj dnes aktívni výrobcovia, ktorí, ako hovorí etnologička, pociťujú krízu: „Sú to väčšinou ľudoví remeselníci, ktorí vyrábajú v malých množstvách predovšetkým na prezentáciu, nie na masový predaj. Výroba je nákladná, tak často nepokryjú predajom ani náklady. Do karát im nehrá ani fakt, že sa remeselné výrobky považujú širšou verejnosťou za suveníry, preto by nezaškodila osveta na podporu ručnej výroby. Často si pri komunikácii s výrobcami všimnem, že sa podhodnocujú, pretože ľudia neboli ochotní zaplatiť cenu výrobku. Náš trh je, žiaľ, presýtený lacným zahraničným tovarom rôzneho druhu. Napriek tomu si myslím, že tradičným remeslom sa uživiť dá, ale treba rešpektovať požiadavky trhu. Svetlým príkladom sú mnohí slovenskí tvorcovia. Napríklad modrotlačiari Matej Rabada a Peter Trnka. Títo páni oživili remeslo, ktoré bolo pre nás typické a niekoľko rokov dokonca zaniknuté. A dnes nájdeme Rabadove návrhy na odevoch známej značky OZETA. V spolupráci s Mišenou Juhász vznikla kolekcia modrotlačových šiat. Súrodenci pôsobiaci pod značkou Jankiv Siblings oživili techniku plisé, Kristína Šipulová ručné tkanie. Šperkárky ako Petra Tóth a Katarína Žiak nádherne pracujú so slovenskou ornamentikou. V každom takomto odeve a šperku cítiť kus histórie, no sú tvorené pre súčasné ženy. A to je presne ono! Ctiť pôvodné tradície totiž nie je to o tom, že treba ostať zakonzervovaný v minulosti, ale vybrať si to podstatné a ísť vpred – tvoriť s citom a rešpektom. Potom je výsledok práce aj inak vnímaný a osloví spotrebiteľa, pretože je výnimočný.“

Kristína Šipulová, foto: Nora a Jakub Čaprnka

Kristína Šipulová, foto: Nora a Jakub Čaprnka

Návrat k tradíciám

Inklináciu k pôvodným hodnotám cítiť nielen doma (skvelým príkladom je narastajúca popularita slovenskej značky Nehera), ale aj v aktuálnych kolekciách svetových módnychf domov. Pod heslom „folk fashion“ či „etnofolk“ sa ponuka prehýba menami. Svetoví návrhári sa v tvorbe opierajú prevažne o ornamentiku, no objavujú sa aj strihové či materiálové inšpirácie. K známym menám so zmyslom pre tradíciu patrí napríklad Valentino, kreatívny riaditeľ Loewe Johnatan Anderson, Antonio Marras z módneho domu KENZO, Donna Karan a mnohí ďalší.

Meníme sa. Po omráčení novými technológiami, materiálmi a reťazcami produkujúcimi masovú módu pomaly triezvieme. V roku 2015 svet prebudila aj šokujúca správa o zrútení budovy textilnej továrne v Bangladéši, kde pod ruinami zomreli stovky ľudí. Spotrebitelia tak pod vplyvom väčšej informovanosti a uvedomelosti menia návyky, zameriavajú sa na kvalitu a pôvod odevov. Odpor, žiaľ, stále nie je dostatočne silný, aby sa táto mašinéria zastavila. Módne reťazce neprestávajú s produkciou tovaru, ktorý je nemorálny nielen svojou nízkou cenou, kvalitou a podmienkami, v akých vzniká, ale aj hanebným kopírovaním dizajnu. Ako však optimisticky hovorí etnologička Monika Zapletalová, návrat k tradíciám bol len otázkou času: „V móde je to ako s človekom. Najprv sa v detstve učí tradíciám, potom chce žiť sám podľa seba a tvoriť niečo nové. Nakoniec sa však vráti k pôvodnému, k tomu, v čom vyrástol a čomu sa naučil v detstve. V móde je to rovnaké. Bolo tu niečo spoľahlivé a zaužívané, no mladá krajina chcela inovovať a expandovať, tak otvorila trh. A keďže bol dopyt, prišla i ponuka: rôznorodé a predovšetkým lacné materiály. Túžba po svetovosti a obrovská ponuka zvonku našich výrobcov položila na kolená. Až teraz, v dobe, keď je trendom ekológia a návrat k prírode, si uvedomujeme, že to cenné a krásne sme tu všetko už dávno mali. Cítime, že je načase sa k tomu opäť vrátiť.“

Monika Zapletalová
Etnologička a autorka odevov inšpirovaných tradičnou kultúrou. Vyštudovala SPŠ-odevnú v Bratislave, neskôr etnológiu na FF UKF v Nite. Profesionálne vedomosti nadobudla i počas zamestnania v ÚĽUVe. Okrem iného má za sebou viac než 15-ročné pôsobenie v prestížnych folklórnych telesách v Bratislave. Remeselnej výrobe odevov sa venuje od skončenia strednej školy - najskôr ako krajčírka zameraná na interiérové dekorácie, neskôr zmenila predmet záujmu a venuje sa výrobe krojov, krojových súčastí a rôznych odevných a iných doplnkov inšpirovaných tradičnou kultúrou.

Slovenské poklady:

Medzi pôvodné tkaniny vyskytujúce sa na našom území patria ľan a konope. Od obdobia priemyselnej revolúcie sa začala dovážať i bavlna a stala sa značne obľúbenou práve pre svoje fyzikálne vlastnosti. No ľan a konope majú oproti bavlne navrch svojou vynikajúcou termoreguláciou pre nositeľa, čo zvyšuje pohodlie pri nosení v akomkoľvek ročnom období. Preto sa stávajú čoraz obľúbenejším materiálom prevažne na výrobu letného oblečenia. Ďalším z materiálov je takzvané súkno – vlnená tkanina, ktorá sa operie a ubije na hustú tkaninu s vysokou hrejivosťou. Samotná ovčia vlna (z oviec chovaných na Slovensku - plemeno „valaška“) je tiež veľmi žiadaným, no nie veľmi dostupným artiklom.