Každý jeho krok je echom dávnych dôb, ktoré oživuje v návrhoch, či už vo forme dvorných dám z Versailles, alebo dekadentných flanérov Belle Époque. Galliano, umelec s dušou historika, rozpráva a stvárňuje mnoho životov. Akoby sa sám ráno rozhodoval, či dnes bude kočovníkom, toreadorom, alebo samotným Napoleonom.
Britský návrhár, pôvodným menom Juan Carlos Antonio Galliano-Guillén, sa narodil v Gibraltári v katolíckej rodine údržbára s talianskym pôvodom a španielskej matky. V šiestich rokoch sa spolu s rodičmi a dvomi sestrami presťahoval do Spojeného kráľovstva, kde sa rodina nakoniec usadila v štvrti Brockley, v južnom Londýne. Z Juana sa v Londýne stal John.
Podľa vlastných slov v biografickom dokumentárnom filme High & Low mu už v detstve bola jasná jeho sexuálna orientácia, a v tesnom závese zistil aj fakt, že jeho rodina ju odmietne akceptovať.
Rozpráva o tom, ako pri snímku o Francúzskej revolúcii o filmovej postave malého chlapca povedal, že je nádherný, a z reakcie okolia pochopil, že také niečo sa nehovorí. Otec ho napádal fyzicky, matka psychicky.
V bežnej škole sa Johnovi príliš nedarilo a v šestnástich prerušil štúdium na chlapčenskej Wilson’s Grammar School a začal študovať textilný dizajn na East London College. V roku 1980 nastúpil na St. Martin’s School of Art, dnes známu ako Central Saint Martin’s. Počas štúdia si privyrábal ako asistent krajčíra Tommyho Nuttera, ktorý na prestížnej adrese na Savile Row tvoril obleky pre klientelu, medzi ktorú patrili Mick Jagger, Beatles alebo Elton John. Tam sa Galliano naučil vysoké pánske krajčírstvo a konštrukciu oblekov, jedinečné pre „absolventov“ Savile Row.
Do historického dizajnu sa zamiloval v Národnom divadle, kde neskôr popri škole pracoval ako kostymér.
Práve Národné divadlo mu otvorilo dvere k širšiemu kultúrnemu záberu. V kine Barbican videl film Napoleon režiséra Abela Gancea z roku 1927. Ten ho zasiahol natoľko, že Francúzskej revolúcii venoval celú záverečnú kolekciu štúdia na St. Martin’s. Niesla názov „Les Incroyables“ a v dokumente na ňu legendárny módny redaktor Hamish Bowles spomína ako na jednu z piatich najlepších, ktoré kedy u študentov videl.
K postave Napoleona je Galliano celý život prirovnávaný, aj keď okrem lásky k nadmerným klobúkom sa spoločné črty hľadajú ťažko. Jeho prvá kolekcia zožala obrovský úspech a celú ju kúpil britský obchod Browns. Po tom, ako v roku 1984 štúdium ukončil s vyznamenaním, si Galliano otvoril v londýnskom East Ende vlastný ateliér.
V neskorých 80. rokoch objavil aj ďalšiu voľnočasovú aktivitu, ktorá jeho tvorbu a život ovplyvnila minimálne rovnako ako historické odkazy – nočné kluby londýnskej štvrte Soho.
John Galliano založil svoju značku v spolupráci s dlhoročnými partnermi, módnou redaktorkou Amandou Harlech a klobúčnikom Stephenom Jonesom, ktorý bol známy aj ako tvorca pre princeznú Dianu. Táto trojica produkovala avantgardné kolekcie, ktoré si získali pozornosť módnej elity. Prvou platiacou zákazníčkou Galliana bola Diana Ross, ktorá si zakúpila kabát z jeho absolventskej kolekcie Les Incroyables. Galliano už v roku 1987 získal prvé ocenenie Britský módny dizajnér roka, čo odštartovalo jeho hviezdnu kariéru.
Po presune do Paríža očakával módny svet veľký úspech, no značka John Galliano sa ocitla v zložitej finančnej situácii. Hoci jeho kolekcie ohromovali kreativitou, neboli vždy praktické pre každodenné nosenie. Do roku 1994 značka dvakrát zbankrotovala, no jej prežitie zabezpečili osobnosti ako Anna Wintour a André Leon Talley. S podporou investorov sa Galliano usadil a jeho kolekcie sa stali ešte prepracovanejšími.
V roku 1995 Bernard Arnault oznámil, že Galliano nahradí Huberta de Givenchy ako kreatívny riaditeľ tohto francúzskeho módneho domu. Stal sa tak prvým britským návrhárom v čele haute couture značky vo Francúzsku. Svoje technické schopnosti a kreativitu preukázal vo svojej prvej kolekcii pre Givenchy, ktorá oslovila Paríž aj širší módny svet.
Po krátkom pôsobení v Givenchy prešiel Galliano v roku 1996 k značke Dior. Jeho prvá kolekcia, prezentovaná pri príležitosti 50. výročia Dioru, spôsobila celosvetový ošiaľ. Galliano priniesol do módy diagonálny strih látky, niekoľko krajčírskych techník a ikonickú kabelku Saddlebag. Pre Dior produkoval viac ako tucet kolekcií ročne a jeho prehliadky sa stali veľkolepými šou, ktoré redefinovali prezentáciu módy.
Po prelome milénia sa Galliano dostal do kolobehu závislosti na alkohole a drogách, čo viedlo k jeho pádu. V roku 2011 sa ocitol v centre škandálu, keď sa na verejnosť dostali záznamy jeho rasistických a antisemitských poznámok. Tento incident viedol k jeho prepusteniu z Dioru aj vlastnej značky, ako aj k súdnym sankciám. Galliano sa následne stiahol z verejného života a podstúpil odvykaciu kúru.
Návrhár sa vrátil do módneho sveta vďaka podpore osobností ako Anna Wintour. Dočasne pôsobil v ateliéri Oscara de la Rentu a v roku 2014 prevzal vedenie značky Maison Martin Margiela. Tu začal tvoriť novú identitu značky a jeho prvá kolekcia z roku 2015 bola triumfom. Počas svojho pôsobenia u Margielu dokázal zvýšiť jej zisky a priblížiť značku širšiemu publiku.
Galliano pokračuje v definovaní módy pre 21. storočie. Jeho jarná kolekcia Maison Margiela Artisanal 2024, prezentovaná pod mostom Alexandra III. v Paríži, ukázala jeho nezlomnú kreativitu.
Povrávalo sa, že je pripravený opustiť Margielu, a to sa včera aj potvrdilo. Jeho vplyv na módnu scénu však určite nekončí a svet sleduje, čo prinesie jeho ďalšia kapitola.
Text: KJ foto: archív značiek
