Zdravotné problémy žien sú často zahalené rúškom tajomstva. Nevieme o nich veľa, až pokým sa nás netýkajú. Vedia však doktori viac? Výskumu najčastejších zdravotných problémov žien a ich liečbe sa venuje Dr. Rajvinder Khasriya, urogynekologička pôsobiaca v Londýne. Vedie výskum na University College London, pôsobí v londýnskej Whittington Hospital a minulý rok si založila vlastnú kliniku. Rozprávali sme sa s ňou o príčinách nedostatočnej liečby aj o rozdieloch v zdravotnej starostlivosti u žien a u mužov.
„Ak problému nerozumieme, namiesto toho, aby sme si to priznali a skúsili nájsť liečbu, presvedčíme pacientku, že problém je v jej hlave.“
Môžete mi priblížiť, na aké problémy sa vo svojej praxi a výskume primárne zameriavate?
V lekárskej praxi sa sústredím najmä na urogynekológiu a prolaps u žien. Osobitnou oblasťou záujmu je pre mňa bolesť. Chodia ku mne pacientky s panvovými bolesťami, ktoré môžu pochádzať z močového traktu, panvy alebo z vulvy. Mojou špecializáciou je chronická infekcia močových ciest u žien. Venujem sa aj všeobecnej gynekológii, napríklad endometrióze alebo krvácaniu, ktoré sa tiež prelínajú s kategóriou bolesti. Z výskumného hľadiska sa sústredím práve na chronické zápaly močových ciest. Chcem pochopiť, prečo vznikajú, ich patofyziológiu a interakciu medzi baktériami a imunitným systémom, a pochopiť aj úlohu hormónov v celom probléme. Potom sa sústredím na novú diagnostiku. Dnes vieme, že súčasné testy, ktoré používame, sú veľmi staré. Snažíme sa vyvinúť nové stratégie liečby nezaložené na antibiotikách, pretože tie majú mnoho vedľajších účinkov a môžu spôsobiť antimikrobiálnu rezistenciu.
Ako ste sa dostali k tomu, že sa venujete najmä ženskému zdraviu?
Už v škole ma bavila kombinácia teoretickej medicíny a chirurgie a začala som sa venovať pôrodníctvu a gynekológii. Potom som si, najmä ako žena, začala všímať, že na ženské zdravie sa pozornosť veľmi nesústreďuje. V medicíne určenej pre ženy je mnoho aspektov, ktoré sú nedostatočne rozvinuté, ale aj nefinancované. Problémy, ktoré ženy zažívajú v priebehu starnutia, sú ponechané výlučne na gynekológiu, ale to, samozrejme, nie je jedinou súčasťou starnutia. Svetová populácia starne, ľudia žijú dlhšie a majú problémy, ktoré skutočne znižujú kvalitu ich života. Vtedy som si uvedomila, že sa chcem venovať urogynekológii.
Dr. Elizabeth Comen, americká špecialistka na rakovinu prsníka a autorka knihy „All in Her Head: The Truth and Lies Early Medicine Taught Us About Women’s Bodies and Why It Matters Today“, píše, že ženy v porovnaní s mužmi častejšie dostávajú nesprávnu diagnózu a je menej pravdepodobné, že im lekár ponúkne lieky proti bolesti. Ich symptómy sú často označované za úzkosť a referujú k názvu knihy – sú v ich hlave. Súhlasíte s jej tvrdením?
Súhlasím s ním z celého srdca. A nejde len o súhlas, dôležité je, že na to máme dôkazy. Anekdotické skúsenosti z každodennej praxe sú jedna vec, ale podstatné sú štúdie, ktoré sa venovali financovaniu výskumov zdravia žien a rozdiely v predpisovaní liekov u žien a u mužov s podobnými problémami, či už pri príchode na pohotovosť, alebo pri účasti pri nehode. Existuje obrovské množstvo publikovaných prác a vedeckej literatúry, ktoré nám dokazujú, že ženy sú mierne v úzadí. Veľa ľudí sa to snažilo vysvetliť kultúrne a spoločensky, ale hlavne stereotypne. Bolesť žien je vnímaná ako dramatická a ženy celé stáročia zápasia s označením hysterická. Slovo hystéria pochádza z latinského výrazu utero, teda maternica. Neviem, ako sme sa do tohto štádia dostali, ale zdá sa, že problém je zakorenený v kultúrnej norme. Ženy rodia deti, menštruujú, a tým pádom sa očakáva, že by sa mali s bolesťou vyrovnať. Pri všetkých chronických problémoch, ktoré s pacientkami riešim, hľadám literatúru, možnosti liečby a zisťujem skúsenosti pacientov so zdravotnou starostlivosťou. Výskum v tejto oblasti, skrátka, nie je k dispozícii. Ich stav sa potom zhoršuje, strácajú prácu, vzťahy aj záujem o život, pretože veľmi trpia. Vidím to každý deň a trhá mi to srdce. Dnešná medicína ich nechce liečiť, lekári ich odmietajú. Je smutné, že ich nikto nepočúva.
Existuje množstvo ženských zdravotných problémov, ktoré sa dostávajú do všeobecného povedomia až teraz – napríklad PCOS (polycystické vaječníky) alebo endometrióza. Myslíte si, že ženy s týmito diagnózami už majú prístup k lepšej starostlivosti?
Ťažko povedať, určite je o týchto diagnózach teraz viac dostupných poznatkov. Čím viac im pacientky rozumejú a čím viac otázok kladú, tým lepšie. Pre nás lekárov to znamená, že musíme byť vnímavejší a prispôsobiť sa tomu, čo od nás pacientky potrebujú. Ale či môžem povedať, že starostlivosť, ktorú dostávajú, je lepšia? Zvýšilo sa povedomie, ale je na výskum týchto problémov venovaných viac finančných prostriedkov? Nie. Mám pacientku s endometriózou, ktorá mi povedala, že jej britská zdravotná poisťovňa nehradí liečbu endometriózy, pretože je chronickým ochorením. Keď si uvedomíme, že chronické diagnózy a chronická bolesť postihuje ženy päťnásobne viac ako mužov, čo nám to hovorí o stave zdravotníctva? Je samozrejmé, že tento nepomer sa bude týkať hlavne žien. Dúfam, že väčšia informovanosť eventuálne povedie aj k lepšej starostlivosti.
Chronický zápal močových ciest je tiež prevažne ženským problémom, ale postihuje aj mužov. Sú v ich liečbe rozdiely? Je prístup k diagnostike rovnaký?
Zápal močových ciest dostane počas svojho života 50 % žien. Šanca na toto ochorenie u mužov je oveľa nižšia. Keď teda infekciu dostanú ženy, považuje sa to za normálne. Samozrejme, trpia, na čom nič normálne nie je, ale samotnou frekvenciou sa problém banalizuje. Lekár im povie, aby pili trochu viac vody a zápal prejde sám. To je dôvod, prečo sa ochorenie často stáva chronickým – nie je správne liečené. Ďalším faktorom je stigma, ktorá zápaly močového traktu sprevádza. U žien sa často začnú vyskytovať, keď sa stanú sexuálne aktívnymi a doktori sa ich potom pýtajú na hygienu. Je nepríjemné a povýšenecké pochybovať o ženskej hygiene a pýtať sa 40-ročnej ženy, či sa správne utiera. Stáva sa z toho trápny problém, ale zároveň je to pre pacientov aj lekárov extrémne bežná vec. Predpokladá sa, že sa s tým žena, skrátka, zmieri. U mužov sa to nestáva tak často, a preto sa u nich infekcia močových ciest berie naozaj vážne. Lieči sa dlhšími dávkami antibiotík, dostávajú kontrolné termíny a viac diagnostických možností. Liečba je serióznejšia a promptnejšia.
Aký je priemerný čas na stanovenie správnej diagnózy?
Predtým, ako sa pacientka dostane ku mne na kliniku špecializovanú na chronické infekcie močových ciest, už má problém priemerne 6 rokov. V prípade muža je to oveľa menej, pretože im lekári ponúkajú rýchlejšiu možnosť odporučenia. Keď vám doktor povie: podstúpte tieto tri testy alebo dajte si vodu, je v tom obrovský rozdiel.
Prečo teda testy neukazujú prítomnosť zápalu u žien?
Testy používané v súčasnosti po celom svete boli vynájdené približne pred 75 rokmi na základe výskumu vykonaného na malej skupine tehotných žien so zápalom obličiek. Toto je štandard aplikovaný na všetkých pacientov, čo je vo svojej podstate šokujúce. Veda pokročila, ale diagnostika nie. Fakt, že sa spoliehame len na testy, je ďalšou kapitolou. Zdá sa, že sme časom zabudli počúvať pacienta.
Ženám s diagnózou chronickej infekcie močových ciest býva urológmi, gynekológmi aj všeobecnými lekármi namiesto liečby odporúčaná psychiatrická starostlivosť. Prečo?
Mala som pacientku, ktorá pomáhala mladým dievčatám pochopiť endometriózu a menštruáciu. Chodila po školách a robila prednášky. Tam zistila, že chlapci aj dievčatá považujú bolesť pri menštruácii za absolútne normálnu. Potom sú však dievčatá, ktoré od silnej bolesti omdlievajú alebo zvracajú, a tie sú vnímané ako slabé alebo dramatické. Bolesť je bolesť. Nemala by byť považovaná za „ženskú bolesť“. Často počúvam, že sa ženy boja ísť k lekárovi a nemôžu spať, pretože očakávajú odmietnutie. Viem o prípadoch, kedy ich lekár doslova vysmial. Nemôžem tomu uveriť. Nikdy som sa počas svojej praxe nedostala do situácie, kedy by som sa dokázala smiať z bolesti. Musíme sa zlepšiť, máme tu byť pre pacientov. Ďalším konkrétnym príkladom je aj report, ktorý vydala britská politička barónka Cumberlege. Ten opisuje stav žien, ktorým ublížil zákrok vloženia sieťky. Kedysi sa tak riešila inkontinencia. Je to bolestivé čítanie. Ženy opisujú, že lekári sa im smiali a obviňovali ich, že si bolesť vymýšľajú, aby nemuseli mať sex so svojimi manželmi. Odporúčali im, aby si dali pohár vína a relaxovali. Ako lekárke je mi trápne to vôbec čítať. Nerozumieme ženským problémom a nerozumieme účinkom ženských hormónov na imunitný systém. Viete, veľa štúdií o ženských hormónoch sa dnes robí na myšiach. Ťažko tomu vôbec uveriť, ale je to tak. Ak problému nerozumieme, miesto toho, aby sme si to priznali a skúsili nájsť liečbu, presvedčíme pacientku, že problém je v jej hlave. Odpoveďou je, že momentálne, skrátka, nemáme dostatok informácií. Chronické ochorenie môže spôsobiť mentálne ťažkosti. Klobúk dolu každému, kto denne žije s bolesťou a jeho duševné zdravie tým netrpí. Chronická bolesť môže spôsobiť depresiu, ale tou to nezačína. Začína to chorobou.
Ktoré ďalšie oblasti ženského zdravia nedostávajú dostatočnú vedeckú pozornosť? Patrí medzi ne aj menopauza?
Do tejto kategórie patrí napríklad panvová bolesť, endometrióza aj menopauza. Lieky proti bolesti sú tiež veľmi slabo skúmané. Zo všetkých spomínaných ma vždy najviac prekvapuje menopauza, pretože ňou eventuálne prejde každá žena. Nie je to ani choroba, je to, skrátka, fakt. Momentálne vieme, že ak aplikujeme hormonálnu substitučnú liečbu v pomerne skorých štádiách menopauzy, zlepšíme šancu vyhnúť sa srdcovým chorobám a cukrovke. Hovoríme o polovici populácie. Budem sa na to musieť opýtať farmaceutických spoločností. Človek by si myslel, že im to môže priniesť veľké príjmy.
Ak by ste mali neobmedzené zdroje, na ktoré oblasti by ste zamerali svoj výskum?
Určite by som sa orientovala na pohodlné starnutie žien. To zahŕňa menopauzu, infekcie močových ciest a liečbu bolesti, pretože to sú tri obrovské faktory, ktoré bránia ženám v správnom starnutí a zároveň sú veľmi úzko prepojené. Hormonálny vplyv na mikrobióm a vplyv receptorov bolesti na tkanivo. V chápaní týchto súvislostí sme svetelné roky pozadu. Obzvlášť ak ich porovnáme s výskumom rakoviny u mužov. Na ten je určené obrovské množstvo finančných prostriedkov, čo je, samozrejme, správne, ale je tam veľký nepomer.
Čo môžeme ako verejnosť urobiť, aby sme zmenili oblasť záujmu a prinútili farmaceutickú a lekársku komunitu zaujímať sa o ženské zdravotné problémy?
Sociálne médiá sú z tohto hľadiska skvelé. Ľudia z celého sveta sa prepájajú, zdieľajú svoje skúsenosti a mobilizujú sa. O chronickej infekcii močových ciest hovoríme na klinike už 30 rokov a najväčšiu zmenu sme zaznamenali asi v posledných siedmich rokoch, keď pacienti vyvinuli iniciatívu a povedali si, že už toho majú dosť. Ako pacient si, bohužiaľ, musíte dať záležať na vlastnom vzdelaní v danej problematike. Jediný spôsob, ako to prelomiť, je vyvíjať tlak na inštitúcie, ktoré nám majú slúžiť.
Mnohé pacientky, ktorých problémy lekári neberú dostatočne seriózne, sa obracajú práve na spomínané online skupiny. Aký je váš názor na „vlastný výskum“ a nadväzovanie kontaktov s ostatnými pacientmi?
Myslím, že je to dôležité. Určite sa sústreďte na návštevu tých väčších a oficiálnejších skupín alebo charít, ktoré poskytujú overené informácie a rady. Musíte k nim pristupovať s určitou mierou filtrovania a snažiť sa zamerať na dostupné vedecké práce. Môžu byť trochu náročnejšie na interpretáciu, ale keď sa do nich ponoríte, začnete identifikovať vzorce.
Čo by ste poradili ženám, ktoré sa boja navštíviť odborníka zo strachu z odmietnutia?
Urobte si svoju „domácu úlohu“, naštudujte si materiály a vezmite si sprievod. Veľa sa pýtajte a v niektorých prípadoch trvajte na svojom. Nenechajte sa odbiť a povedzte, že je to pre vás skutočný problém. Ak máte stále pocit, že ste nedostali odpovede, vyhľadajte ďalší názor. Chápem, že je ťažké tlačiť na lekára, vypovedá to o nepomere síl. Mali by sme sa vzdialiť od modelu „ja som doktor a viem všetko najlepšie“. Ak chceme, aby sa pacienti mali lepšie, musíme ich počúvať.
Text: KJ
