Maľovaná kolekcia v ERDEM

_Erdem Moralioglu predstavil svoju najnovšiu kolekciu na pôde Britského múzea a tentoraz sa odklonil od historických postáv, ktoré ho roky inšpirovali. Namiesto archívnych osobností sa sústredil na súčasnú umelkyňu – maliarku Kaye Donachie. Ich spolupráca priniesla kolekciu plnú couture siluet, jemných portrétov a impresionistických kvetinových motívov.

_Umenie v látkach

Hlavným impulzom pre kolekciu sa stalo dielo, ktoré Donachie vytvorila pred desiatimi rokmi – portrét Marlene, zosnulej matky dizajnéra. Tento obraz sa stal ústredným vizuálnym prvkom, keď sa objavil na úvodných šatách kolekcie – jednoduchom obopínajúcom modeli, ktorý pôsobil ako maliarske plátno.

Portréty žien, ktoré Donachie tvorí, nie sú realistické, skôr vyjadrujú emócie a nálady. Tento prístup sa premietol do celej kolekcie, kde sa ich prvky objavili na rôznych textíliách a v rozmanitých technikách. Jemné tváre a ručne načrtnuté kvety sa zväčšovali do abstraktnej mierky na neoprénových kabátoch, prenášali sa na technický organza materiál či reprodukovali v kolážových aplikáciách. Výsledkom boli vrstvené štruktúry, ktoré kombinovali tradičné remeselné techniky s modernými materiálmi.

_Práca s textúrou a detailom

Návrhár a jeho tím experimentovali s rôznymi povrchmi, čím dodali kolekcii hĺbku a vizuálnu bohatosť. Kvety sa objavili ako výšivky v jemnej vlne, vytvárali plastické 3D efekty v hodvábe a šifóne, zatiaľ čo na kabelkách boli ručne maľované priamo Donachie. Dokonca aj zdobenie čiernymi flitrami malo v sebe rukopis maľovaných šrafovaní.

Farebná paleta kolekcie oscilovala medzi tlmenými pastelmi a sýtymi odtieňmi, ktoré umocnili celkový dojem nostalgie. Bordové kvety na púdrovej pletenine, čierne aplikácie na sivom úplete či biele výšivky na tmavých kožených plášťoch pôsobili ako rozkvitnutá textilná záhrada. A v kolekcii sa objavili aj trendy farby tohto roka Mocha Mousse a pudrová ružová.

_Prítomnosť namiesto minulosti

Zatiaľ čo v minulých sezónach sa Moralioglu často inšpiroval ženami z histórie, tentokrát sa prvýkrát zameral na osobnosť, ktorá je súčasťou súčasného kultúrneho diania. ,,Kaye má podobný prístup k archívnym materiálom ako ja. Nejde jej o doslovné interpretácie, ale o ich premenu na fiktívne príbehy.” vysvetlil dizajnér.

Výsledkom je kolekcia, ktorá nie je len poctou matke Erdema Moralioglu, ale aj nadviazania kontaktu cez rôzne vrstvy symboliky – od umeleckých odkazov až po emócie, ktoré prinášajú samotné materiály a siluety.

O to výraznejšie vyznela aj atmosféra finále prehliadky, keď zaznel hlas PJ Harvey a jej melancholická interpretácia skladby Love Will Tear Us Apart.