Tento rok si španielska značka na milánskom dizajnérskom týždni prizvala 25 umelcov, dizajnérov a architektov, aby prehodnotili tvar aj význam čajovej kanvice. Výsledok? Kolekcia objektov, ktoré síce nie vždy poslúžia na zalievanie čaju, ale zato skvelo manifestujú, ako univerzálny je tento jednoduchý rituál.
_Kanvica ako médium
Výstava Loewe Teapots, predstavená v priestoroch Palazzo Citterio, je v poradí deviatou učasťou značky na milánskom týždni dizajnu. Projekt je rozšírením dlhodobého záujmu Jonathana Andersona o umelecký vklad v Loewe. Téma čaju, symbolická a zároveň praktická, je spracovaná ako globálny dialóg medzi formou a tradíciami.
_Funkcia, či myšlienka?
Niektorí z tvorcov zostali pri známych formách, ale posunuli svoju konvičku materiálovo – britský architekt David Chipperfield kombinoval klasickú glazúru s meďou, libanonsko-americká umelkyňa Simone Fattal pridala ku keramickému telu pletenú koženú rukoväť. Juhoafrický keramikár Madoda Fani nechal svoj objekt neglazovaný, aby viac vynikla prirodzenosť hliny.
Keramikár Edmund de Waal aj americký dizajnér Walter Prince pristúpili k téme s dôrazom na precíznosť a čistotu tvaru. Ich objekty ukazujú, čo dokáže disciplína a dôvera v základné formy.
_Ticho aj výkriky
Japonský umelec Akio Niisato pracoval s porcelánom, ktorý pod svetlom odhaľuje drobné otvory – čajovú kanvicu tak zmenil na svetelný objekt. Kórejský architekt Minsuk Cho zas upravil proporcie tak, aby vznikol tvar na pomedzí organického a technického.
S úplne opačným prístupom prišla nemecká umelkyňa Rosemarie Trockel. Jej Communal Teapot je mohutný objekt, ktorý pôsobí skôr ako monument než stolový riad. Aj čínsky architekt Wang Shu sa funkcie vzdal – jeho dielo pôsobí ako artefakt, ktorý sa má v priestore jednoducho vyskytovať.
Veveričky a iné tvory
Patricia Urquiola sa nechala inšpirovať kultúrou čajového obradu v Japonsku, Číne a Kórei. Jej kanvica s názvom Ardilla (po španielsky veverica) kombinuje mäkké krivky a zvieraciu symboliku s filozofiou pomalosti.
Remeslo, pamäť, fantázia
Niektorí autori sa pohrali s rozprávkovými prvkami – napríklad tvorivé duo Suna Fujita z Kjóta vytvorilo čajový servis s vtákmi, ktorý pôsobí ako ilustrácia k detskej knihe. Jane Yang-D’Haene pracovala s pásikmi porcelánu, ktoré pôsobia ako textilná stužka. A Takayuki Sakiyama ukázal, čo všetko sa dá z keramiky vyťažiť, ak človek experimentuje s povrchom.
Čo teda Loewe výstavou okazuje? Že aj obyčajný predmet môže fungovať ako priestor na dialóg medzi kultúrami, medzi konceptom a remeslom. Niektoré objekty by si človek vedel predstaviť na stole, iné skôr v galérii. Ale všetky stoja za zhliadnutie. Preto ak sa nachádzate v Miláne, určite nevynechajte túto adresu Palazzo Citterio.
Text: KK foto: Courtesy of Loewe
