Nezávislý rodinný projekt vznikol v roku 2008, len rok pred smrťou Pierra Paulina. Myšlienka bola jednoduchá. Uviesť do života návrhy, ktoré dizajnér počas života vytvoril, no nikdy sa nedostali do výroby. Iniciátorkou bola Maia Paulin, jeho manželka a takmer štyridsaťročná partnerka, ktorá sa dlhodobo starala o to, aby sa jeho práca dostávala k medzinárodnému publiku. Dnes projekt vedú Alice a Benjamin Paulin a pokračujú v tom, čo Maia začala, a to postupne uvádzať Paulinove návrhy do reality.
_Industriálne utópie, ktoré si počkali na svoj čas
Pierre Paulin patril k dizajnérom, ktorí premýšľali o nábytku inak než väčšina jeho súčasníkov. Navrhoval mäkké, organické formy a pracoval s kovovými tubulárnymi konštrukciami, tvarovanou penou či elastickými textíliami. Vďaka nim jeho návrhy pôsobili ľahko, no zároveň pevne a stabilne.
Niektoré z nich však boli pre svoju dobu príliš odvážne. Pre priemyselnú výrobu boli často príliš komplexné alebo nákladné. V rodine sa pre tieto návrhy postupne udomácnil názov industriálne utópie - projekty, ktoré jednoducho predbehli svoj čas.
Patrí medzi ne napríklad pohovka Dune alebo kreslo Déclive. Dlhé roky existovali len ako prototypy a do výroby sa nikdy nedostali.
Dune vznikla koncom 60. rokov pre spoločnosť Herman Miller ako modulárny systém, ktorý mal preniesť flexibilitu kancelárskeho prostredia do domácností. V roku 1972 však projekt odmietli pre jeho vysoké náklady, zložitosť výroby aj vplyv ropnej krízy. Pre Pierra Paulina to bola jedna z jeho najväčších profesionálnych frustrácií.
Až projekt Paulin, Paulin, Paulin tieto návrhy postupne uvádza do života ako takzvané neskoré prvé edície. Ide o limitované série vyrábané vo Francúzsku výhradne na objednávku. Produkcia zostáva zámerne neindustriálna.
_Budúcnosť bez nábytku?
Dune na prvý pohľad pôsobí ako monumentálna socha. V skutočnosti ide o premyslený systém štyroch modulov, ktoré sa dajú skladať do rôznych konfigurácií. Základ tvoria sedacia časť, opierka, rohový prvok a takzvaný vrchol. Ich kombináciou vznikajú rôzne kompozície, ktoré dokážu premeniť priestor na mäkkú, členitú krajinu určenú na sedenie a stretávanie.
Predstava budúcnosti nábytku bola pre Pierra Paulina prekvapivo radikálna. Veril, že nábytok by sa mal postupne stratiť. Nie v doslovnom zmysle, ale tak, že podlaha sa premení na členitý priestor určený na oddych a stretnutia. Nábytok tak prestáva byť samostatným objektom a stáva sa súčasťou prostredia.
Aj preto Dune nepôsobí ako klasická pohovka, ale skôr ako mäkká krajina, ktorá sa prispôsobuje ľuďom aj situáciám. Zaujímavé je, že priestory, v ktorých sa tento systém objaví, často prirodzene menia svoju funkciu. Miestnosti pôvodne plánované ako domáce kino sa postupne menia na miestnosti určené na rozhovory. Namiesto sledovania obrazoviek sa ocitnete v prostredí, ktoré láka na stretnutia.
_Dizajn rovná sa služba
Vo svojom pohľade na tvorbu Pierre Paulin jasne rozlišoval medzi umelcom a dizajnérom. Umelec je podľa neho vlk, ktorý nepodlieha pravidlám a prináša vlastnú víziu. Dizajnér je pes, ktorý slúži a prináša komfort. Pre jeho generáciu bol dizajn predovšetkým službou spoločnosti.
Aj preto dnes Paulin, Paulin, Paulin pristupuje pri výrobe s veľkým rešpektom k pôvodnému návrhu. V malej dielni na juhu Francúzska sa jednotlivé kusy pripravujú výhradne na objednávku. Podieľa sa na nich malý tím piatich až deviatich ľudí, ktorí dohliadajú na každý detail.
Pierre Paulin sa nepovažoval za umelca. Uprednostňoval slovo objav pred slovom tvorba. Dizajn preňho znamenal riešenie problému a zlepšovanie existujúceho prostredia.
_Opäť aktuálne
Takmer dve desaťročia po vzniku projektu sa Paulin, Paulin, Paulin rozhodol uviesť aj re-edície modelov, ktoré boli pôvodne vyrábané ručne. Patrí medzi ne Tongue Chair (1967), Blub Blub Sofa (1972) či Groovy Chair (1973).
Stále ručne vyrábané, no tentoraz môžu vzniknúť vo väčšom počte než utopické edície. Rozhodnutie vychádza aj z presvedčenia, že Pierre Paulin odmietal luxus ako hodnotu samu o sebe. Chcel, aby jeho návrhy boli dostupné širšiemu publiku.
_Sounds Like Paulin
Projekt sa postupne rozšíril aj mimo nábytku. Jeden premyslený krok to ukázal veľmi jasne. Alice a Benjamin Paulin predstavili Sounds Like Paulin - iniciatívu zameranú na hudbu, ktorá dnes funguje ako imerzívny zvukový salón v Paríži.
Predstavte si miesto, kde sa večer nezačína programom, ale jednoducho atmosférou. Niekto skúša nový track, niekto si sadne do mäkkej zostavy a počúva, čo sa práve deje. Hudba, priestor a ľudia z rôznych tvorivých prostredí existujú vedľa seba, len tak. V čase, keď digitálne platformy často uzatvárajú umelcov aj poslucháčov do predvídateľných algoritmov, má byť tento projekt miestom nečakaných stretnutí a spontánnych spoluprác.
Hudba vstupuje priamo do priestoru. Sedacie systémy a interiér vytvárajú prostredie, kde sa pohybujú hudobníci, producenti aj poslucháči. A nejde o náhodné mená - na týchto kúskoch už sedeli napríklad Peggy Gou, Travis Scott či FKA twigs.
Celá iniciatíva pripomína menej známu históriu vzťahu medzi nábytkom a hudbou. Už v 20. rokoch minulého storočia zohrávali výrobcovia nábytku dôležitú úlohu pri tom, aby sa nahraná hudba dostala do domácností. Gramofóny a neskôr prehrávače začali umiestňovať priamo do elegantných kusov nábytku, čím sa z novej technológie stal prirodzený prvok domáceho prostredia.
Paulin, Paulin, Paulin sa nevníma ako klasická značka. Rodina postupne zhromažďuje približne 350 významných diel a pripravuje otvorenie múzea plánované na rok 2027. Súčasťou aktivít je aj podpora Pierre Paulin Fund.
Text: KK foto: archív značky, Instagram
