Kamera experimentujúca s hĺbkou ostrosti, svetlom, netradičnými uhlami záberov, plných farieb. A Silné emócie. To je Almodóvar, ktorý sa opäť prekonal. Hovorí sa, že Dolor y gloria je jeho najlepším filmom za posledné roky.

 

almi

 

Utorkový večer v Pistoriho paláci - Kino Europe patril slovenskej premiére filmu Bolesť a sláva (Dolor y gloria) z pera kultového španielskeho režiséra a scenáristu Pedra Almodóvara. Udialo sa tak tesne po tom, ako bol uvedený v Cannes, kde zožal obrovský úspech.

 

premiera2

 

Táto veľmi osobná snímka získala od francúzskych kritikov jedenásť z pätnástich možných zlatých paliem a rovnako silno zapôsobil aj na nás. Pravdivosť, nenapodobiteľný humor zmiešaný v správnom pomere s iróniou, sila emócií s pôsobivou kamerou a hudbou. Už od prvých minút filmu sa cítite magicky vtiahnutý do deja. Začnete okamžite cítiť úzkosť hlavného predstaviteľa a ostatné emocionálne tsunami typické pre „almodóvarky“. Nehovoriac o tom, že každý jeden záber filmu je tak premyslený, že by sám o sebe mohol byť pôsobivou fotografiou so svojím príbehom.

 

Antonio s filmovou matkouAntonio s filmovou matkou

 

Hoci sa nejedná o pôvodný zámer, Bolesť a sláva sa spontánne stala zavŕšením trilógie, ktorej časová rovina zachytáva 32 rokov. Prvé dve časti sú Zákon túžby (La ley del deseo, 1987) a Zlá výchova (La mala educación, 2004). Vo všetkých troch filmoch sú hlavnými protagonistami mužské postavy, ktoré sú filmovými režisérmi. Uhol pohľadu na život postáv sa však v každom filme líši. Bolesť a sláva rozpráva dva milostné príbehy, ktoré v hlavnom protagonistovi zanechali hlboké stopy: Salvador Mallo (Antonio Banderas) je slávny filmový režisér, ktorý sa po hviezdnej kariére plnej úspechov ocitá v slepej uličke. Má zdravotné problémy, cíti prázdnotu a nie je schopný tvoriť. Ak chce ďalej žiť, musí nájsť príčinu. V spomienkach sa vracia do 60. rokov, kedy ako deväťročný chlapec s rodičmi emigroval do Valencie a zažil prvé vzplanutie vášne. Snaží sa rozpamätať na spaľujúcu túžbu po svojej prvej láske, ktorú stretol v 80. rokoch v Madride a na bolesť, ktorú mu priniesol rozchod. Na obdobie, kedy cítil opojnosť života, utrpenia a dokázal tvoriť.

 

Leonardo Sbaraglia a Antonio BanderasLeonardo Sbaraglia a Antonio Banderas

 

Bolesť a sláva rozpráva o zložitosti oddeliť tvorivý proces od vlastného života a od vášní, ktoré žitiu dávajú zmysel a nádej. Pedro Almodóvar sa snaží na bolesť tela aj duše upozorniť ako vždy svojimi osvedčenými spôsobmi: „Okrem filmových scén som si dovolil zdôrazniť knihy, ktoré Salvador číta: Kniha nepokoja (Livre do Desassossego od Fernanda Pessoa) a Pri mesačnom svite nič nerastie (Av måneskinn Gror det ingen ting od Toborga Nedreaasa), aby som ilustroval, čo sa odohráva v jeho mysli. Dúfam, že to pomôže pochopiť depresívny duševný stav hlavnej postavy. Os príbehu sa točí okolo Antonia a jeho hereckého výkonu v úlohe trpiaceho a izolovaného človeka. Myslím, že toto je najlepší Antoniov výkon od filmu Spútaj ma!(Atami !, 1989). Bolesť a sláva je podľa mňa jeho znovuzrodením a začiatkom jeho novej hereckej éry,“ chváli režisér svojho obľúbeného herca, s ktorým spolupracoval už aj v minulosti.

 

Penelope Cruz ako ideal spanielskej matky2Penélope Cruz ako ideál španielskej matky

 

Almodóvar je známy tým, že jeho filmy majú vždy špeciálnu atmosféru, ktorú si zachováva aj vďaka ľuďom, s ktorými pravidelne spolupracuje. Jedným z nich je aj ďalší jeho obľúbenec - herečka Penélope Cruz, ktorú považuje za ukážkový vzor španielskej matky. Vo filme hrá Salvadorovu matku za mladi a jej zostarnutú verziu hrá fantastická Julieta Serrano, pre ktorú špeciálne dopísal niekoľko scén navyše. (My sme si počas filmu všimli nejasnosť s postavou matky Salvadora. Penélope ako mladá matka má tmavohnedé oči a zostarnutá verzia v Julietinom prevedení má oči modré. Tipnite si, je to náhoda, nedôslednosť režiséra alebo zámer?) Okrem hercov je v každom Pedrovom filme cítiť dôraz na hudbu, ktorá vždy celú atmosféru umocňuje. Tú z filmu Bolesť a sláva zložil opäť Alberto Iglesias, ktorý s Almodóvarom pracuje na každom jeho filme od roku 1995: „Alberto vždy vytvoril hudbu, ktorá sa rodí z hlbín obrazov a sprevádza postavy na ich ceste. No opäť ma prekvapil svojou originalitou, všestrannosťou a obetavosťou.“ Rovnako ostal verný aj kameramanovi Josému Luisovi Alcaineovi, s ktorým pracoval na viac ako polovici jeho filmov. Ten opäť zhmotnil obrazy z Pedrovej hlavy: „S Josém máme rovnaké cítenie. Pre Bolesť a slávu som mu vysvetlil, ako chcem, aby zobrazoval temnotu, v ktorej hlavný protagonista žije a akú hĺbku ostrosti by som rád. Alcaineho vždy inšpirovali pre nasvecovanie filmových scén maľby. Obaja máme radi obrazy Rembrandta, Velázqueza a Edwarda Hoppera. V Bolesti a sláve tiež odkazujeme na maľby Francisa Bacona, na jeho prácu so svetlom a jeho osamelého muža.“

 

033

 

Autobiografia?

Kto pozná Almodóvara musí hneď po vzhliadnutí úvodných scén s Banderasom pochopiť, že podobnosť nie je náhodná: „Ak píšete príbeh o režisérovi a vašou prácou je režírovanie filmov, jednoducho musíte vychádzať zo svojich skúseností. Nejde pritom nemyslieť na seba. Je to vlastne praktické. Môj dom je domom, kde žije postava Antonia Banderasa, nábytok v dome je môj, alebo boli vytvorené jeho kópie, vrátane obrazov na stenách. Snažili sme sa, aby vizáž Antonia pripomínala tú moju, hlavne vlasy. Ale tiež topánky a veľa oblečenia, ktoré nosia, vrátane farieb sú podľa môjho vkusu. Keď bolo treba zaplniť v scéne nejaký nevyužitý kút, poslal umelecký riaditeľ do môjho domu svojho asistenta, aby odo mňa vzal nejaké predmety, ktoré doma mám. Toto je najautobiografickejší aspekt filmu a pre štáb to bolo veľmi pohodlné. Popravde, kameraman José Luis Alcaine niekoľkokrát prišiel ku mne domov v rôznu dennú dobu, aby videl, aké mám v miestnostiach svetlo a mohol ho preniesť do filmu. Spomínam si, že som počas skúšok Antoniovi povedal: Ak si myslíš, že ti v niektorých scénach pomôže ma napodobňovať, môžeš, nebude mi to vadiť. Ale Antonio odmietol. A mal pravdu, jeho postava nie som ja. Videl som sám seba ako vzor pre hlavnú postavu tohto filmu, ale sotva začnete písať, príbeh si určuje svoje vlastné pravidlá, stane sa nezávislý na vašich pôvodných predstavách. Realita mi prinesie nápad, námet, ale zvyšok musím vymyslieť. Toto je pri mojich filmoch hra, ktorú rád hrám.“

Text: Jana Gombošová, Magic Box Slovakia
Foto: Magic Box Slovakia