Striedanie minimalistického a maximalistického prístupu v módnom dizajne je zjavné už v hlbokej histórii. Napriek tomu, že tieto smery predstavujú protichodné zásady, tieto dve estetiky sú navzájom prepojené, ako aj čas, v ktorom sa vyskytujú. Práve touto otázkou sa detailne zaoberá výstava Minimalism/Maximalism múzea FIT v New Yorku, ktorá potrvá do 16. novembra.
Agatha Ruiz de la Prada, SS 2014
Minimalizmus a maximalizmus sú dva extrémy pozdĺž celého spektra dizajnu. To, ako sa kontrasty zvýrazňujú alebo prepájajú, definujú naše dejiny. Kurátori výstavy sa preto zamerali na sociokultúrne, technologické a ekonomické faktory, ktoré majú vplyv na estetiku v móde. Je pozoruhodné sledovať aj to, ako sa niektorí dizajnéri identifikujú výlučne s jedným smerom, iní sa s extrémami zahrávajú. Chronológia vývoja sa však na výstave začína už v 18. storočí bohatstvom rokokovej éry. Počas 19. storočia sa minimalistické a maximalistické vplyvy začali líšiť podľa rodových línií. Pánske tmavé obleky, triezvy a rozumný vzhľad v kontraste s vysoko zdobenými štýlmi a extrémnymi siluetami ženskej módy. Svetová vojna však narušila všetky zavedené normy a umožnila ženám, aby sa viac zapojili do spoločnosti. V dôsledku toho hľadali funkčnejšie oblečenie, porovnateľné s pánskym. Tento estetický posun je evidentný aj na šatách Coco Chanel z roku 1920, ktoré sú príkladom výnimočného minimalistického vzhľadu. Vyniká jednoduchosťou a povojnovou modernitou. Maximalistické tendencie v tom čase však vládli rovnako a vyjadrovali dynamiku desaťročia. Štýl art déco spojil modernistické tendencie strojového veku s vizuálne stimulujúcim eklekticizmom. Pocit dovtedy nepoznanej slobody a radosť, ktorú ženy zažívajú v móde aj vo svojich životoch, bol čitateľný aj z ich odevov. Po druhej svetovej vojne sa módny cyklus vrátil k zdobeniu a ženskosti ešte výraznejšie. Dizajnéri prepadli nežnej kráse nadýchaných sukní a prešitých výrazných pásov. Čím ďalej postupujeme k druhej polovici 20. storočia, tým viac silnie vplyv minimalizmu ako umeleckého hnutia vo všetkých oblastiach. V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa v rôznych extravagantných vzťahoch prejavil aj okázalý pôvab a módne sebavedomie. Oslavu sexuality 80. rokov predstavuje kožený model Larryho Le Gaspiho a večerné šaty Thierryho Muglera. Deväťdesiate roky sa opäť vracajú k jednoduchosti štýlom Calvina Kleina. Dizajn tohto obdobia vystihuje aj známy nylonový batoh Prada. Podčiarkujú výraznú estetiku, no s väčším dôrazom na „neviditeľný luxus“. Výstava obsahuje aj návrhy Alexandra McQueena a Juna Takahashiho. Ich fantázia a láska k dramatickej dekadencii položila základy nového prístupu k maximalizmu, ktorý sa začal na začiatku tisícročia. Raf Simons v kolekcii Jil Sander z jari 2011 následne posúva estetické hranice kombináciou maximalizmu a minimalizmu v rámci toho istého odevu. Výstava kulminuje pohľadom na súčasnú módu, ktorá je plná extrémov. Presvedčiť sa o tom môžete pri modeloch značiek Balenciaga, Phoebe Philo, Ellery, Richard Quinn a Comme dés Garçons. Títo aj mnohí ďalší dizajnéri doby sú odrazom toho, že technológia, sociálne médiá a globalizácia výrazne ovplyvnili módu počas 21. storočia. Práve to spôsobilo, že módny cyklus sa točí oveľa rýchlejšie a je ťažké odhadnúť, ktorý extrém preváži zajtra.
Vojna zasiahla aj do oblasti módy. Ženy sa potrebovali zapojiť do spoločenského diania a hľadali funkčnejšie oblečenie. To vidno na dámskom kostýme z roku 1916 vyrobenom z odolnej džínsoviny.
Dvadsiate roky minulého storočia boli plné rozporov. Na jednej strane jednoduchosť a strohosť revolučnej Coco Chanel, na strane maximalistický štýl art deco.
 Minimalistické šaty z roku 1930. |
 |
Dámsky kostým z roku 1945 je inšpirovaný pánskou módou a signalizuje ženskú emancipáciu.
Dizajnér Michael Mott reflektoval redukčný prístup minimalistického umenia čiernobielymi minišatami z roku 1968.
Osemdesiate roky boli oslavou sexuality a extravagancie. Na výstave ju reprezentuje aj kožený model Larryho Le Gaspiho.
Extravagantné šaty Thierryho Muglera z roku 1979.
 Šaty Calvina Kleina z roku 1996 symbolizujú návrat k čistým líniám. |
 |
Obdobie minimalizmu deväťdesiatych rokov vystihuje aj ikonický nylonový batoh Prada, ktorý podčiarkuje estetiku s dôrazom na „neviditeľný luxus“.
Raf Simons v kolekcii pre Jil Sanders z roku 2011 posúva estetické hranice kombináciou maximalizmu a minimalizmu v rámci jedného modelu.
Text: Jana Gombošová
FOTO: FIT (Fashion Institute of Technology) New York
