Vaše diela často nesú kritický alebo ironický podtext, no zároveň sú vizuálne bohaté, hravé a optimistické. Je to aj váš pohľad na svet? Myslíte si, že napriek čoraz absurdnejšej a náročnejšej dobe má ľudstvo ešte šancu?
Dostali sme sa až sem, takže šanca tu stále je. Nádej vidím aj v tých najtemnejších chvíľach, no najviac sa obávam vtedy, keď sú všetci okolo mňa príliš optimistickí. Pokiaľ existuje odpor voči nespravodlivosti a hrôzam, ktoré produkujú politici, existuje aj nádej. Základom všetkého, čo tvorím, je realita, ktorá sa z môjho pohľadu skladá z mnohých vrstiev. V každom okamihu, ak sa skutočne sústredím, môžem cítiť iróniu, hravosť, humor aj absurdnosť. Niekedy sa naučíme realitu zjednodušovať, aby sme si vedeli poradiť s jej brutalitou, ale prichádzame pri tom o tie prvky, ktoré v sebe nesú kľúč k nádeji.
Ako nachádzate rovnováhu medzi estetikou a obsahom?
Každé umelecké dielo je skladbou viacerých prvkov a vrstiev. Nemyslím si, že musia byť v rovnováhe. Zaujíma ma skôr vytváranie nových spôsobov, ako môžu tieto vrstvy – nielen estetika a obsah – spolu koexistovať a navzájom sa provokovať do nových, vzrušujúcich foriem.
Mnohé z vašich diel pôsobia ako osobné mýty alebo alternatívne dejiny. Aký je život vo vašom umeleckom svete? Kto tam žije a aké sú pravidlá?
Pravidlom je, že neexistujú žiadne pravidlá. Pracujem s rôznymi médiami, pretože som mimoriadne zvedavý. Neustále hľadám nové spôsoby, ako vyjadriť myšlienky. Často sa zaoberám históriou, mytológiou, vedeckým pokrokom, ideológiou, poéziou, humorom, absurditou a mnohými ďalšími vrstvami, ale predovšetkým pracujem s fikciou. Moja tvorba je formou fikcie a zároveň spochybňuje spôsob, akým je fikcia konštruovaná. Pracujem aj s časom. Sledujem momenty, ktoré sa zdajú byť cyklické, lineárne alebo eliptické. Minulosť, prítomnosť a budúcnosť si v mojich dielach neustále vymieňajú úlohy. Rozkladám realitu a znovu skladám jej kúsky, aby som vytvoril nový spôsob jej prežívania (a dúfajme) aj pochopenia.
Všímate si rozdiely v tom, ako vaše diela vnímajú diváci v rôznych častiach sveta – napríklad v Egypte, odkiaľ pochádzate, a v Európe?
Každý vníma umenie inak. Verím, že to, ako vnímame umenie, viac vypovedá o nás samých než o samotnom diele. V roku 2014 som vytvoril film o kolektívnej nádeji a zlyhaní s názvom The Dent. Odvtedy bol premietaný v mnohých krajinách sveta. Vo filme obyvatelia nemenovaného malého mesta zápasia s jeho bezvýznamnosťou a nedostatkom úspechov. Podliehajú ilúziám a prepracovaným podvodom. Nakoniec sa rozhodnú zlyhanie prijať a zopakovať činy svojich predkov. Usúdia, že pokrok je hora, na ktorú sa nedá vyjsť. Takmer všade, kde som film premietol, mi niekto povedal, že pôsobil, akoby bol o ich krajine. Pre mňa to bol úspech. Dielo, ktoré ľuďom pomôže vyjadriť niečo, čo inak nedokázali, je to, čo dáva celej práci zmysel.
Ak by ste si mali vybrať jednu scénu alebo moment zo svojho života a premeniť ho na umelecké dielo, ktorý by ste si vybrali a prečo?
Mnoho mojich osobných zážitkov a absurdných udalostí z môjho života sa objavuje v mojej tvorbe: vo filme, fotografii, maľbe či poetickom texte. Priťahuje ma to, čomu nerozumiem. Najviac ma fascinujú otázky, ktoré mi nedajú spať a nemajú odpoveď. Niekedy na jar 2019 som sa o tretej ráno prechádzal prázdnou ulicou v Hongkongu, keď som zrazu stál pred opitým mužom v bezvedomí, ktorý ležal uprostred cesty tvárou dolu. Mal na sebe biely kostým toreadora posiaty flitrami. Okamžite som zavolal záchranku a čakal pri ňom, kým prišla. Počas nasledujúcich šiestich mesiacov som sa ocitol v podobných situáciách v New Yorku aj v Rotterdame. Nikdy som nepochopil, či to malo nejaký význam. O pár mesiacov neskôr nás zasiahla pandémia a ja som sa začal na všetko – od náhody cez absurditu až po zdravotnú starostlivosť a neuveriteľnú obetavosť zdravotníkov – pozerať úplne inak. Možno o tom raz vytvorím dielo.
Ak by umenie malo moc niečo ľudí naučiť, čo by to podľa vás malo byť?
Že by sa nemalo snažiť ľudí niečo naučiť. Umenie by malo otvárať dvere fantázii, novým myšlienkam a novým spôsobom myslenia a cítenia. V tom spočíva skutočná sila umenia.
Basim Magdy, umelec pôvodom z Egypta dnes žije a tvorí vo švajčiarskom Bazileji. Jeho tvorba si našla miesto v najvýznamnejších svetových inštitúciách: v newyorskom MoMA a Guggenheimovom múzeu, v Museum of Contemporary Art a Museum of Contemporary Photography v Chicagu, v Centre Pompidou a Fondation Louis Vuitton v Paríži, v zbierke Deutsche Bank, v Sharjah Art Foundation, v múzeu Mathaf: Museum of Modern Arab Art v Dohe či v ARTER v Istanbule.
