Fashion show prebehla v priestore inšpirovanom berlínskou Gemäldegaleriou, múzeom, kde sa minulosť prirodzene prelína s prítomnosťou. Práve tento aspekt Anderson pretavil do samotnej kolekcie: odkazoval na ikonické Dior kúsky ako Bar jacket, ktorý v prvom looku spojil s objemnými cargo nohavicami. Kolekcia bola zároveň oslavou každodennosti i klasiky: tvídy, kravaty, ale aj brokátové výšivky a odkazy na britskú kultúru či literatúru. Taška Dior Book Tote po novom nesie obaly kníh od Baudelaira či Capoteho a Lady Dior pretvorila do podoby umeleckého objektu Sheila Hicks.
Anderson však nejde len po forme. V rozhovoroch otvorene hovorí o potrebe nájsť novú silu. „Ako dať značke štýl, postoj a módu, a zároveň rešpektovať jej klasickosť?“ kladie si otázku. A odpoveď znie: cez skúsenosť, výskum, a postupné konfrontovanie toho, čo je v DNA domu Dior skutočne trvácne. Na rozdiel od svojej predchodkyne Marie Grazie Chiuri, ktorej kolekcie boli síce komerčne úspešné, no menej výrazné v očiach módnych kritikov, Anderson nastupuje s ambíciou opäť zaradiť Dior do aktívneho kultúrneho dialógu. Tak, ako sa mu to úspešne podarilo v predošlých značkách. Svoj debut stavia na empatii, hravosti a rešpekte k histórii. No zároveň ukazuje, že byť "kustódom" módneho domu dnes znamená viac než len rešpektovať kódy: ide o ich interpretáciu pre svet, v ktorom žijeme teraz.
