Patrí medzi najznámejšie slovenské influencerky, no napriek tomu funguje ako väčšina z nás. Pracuje na klasický osemhodinový úväzok v RTVS a na slávu sa nespolieha. A možno práve preto je taká obľúbená, lebo stále ostáva bezprostredným normálnym dievčaťom. Betka alias Beth.Sal.
Tvoja tvár sa stala známa po tom, čo si sa začala objavovať po boku známeho Youtubera. Iste to musela byť zmena. Zrazu si stratila úplnú anonymitu...
Bola to zmena, obrovská zmena, ale to pre mňa nebol problém. Ja som do vzťahu išla primárne zamilovaná. Povolanie človeka, ktorého som ľúbila, bolo pre mňa druhoradé. Rátala som s ťažkosťami, ktoré môže priniesť práca, ale tie by mohli prísť, aj keby bol baník, vojak, úradník, poštár alebo kuchár. Ako extrovert som to vnímala úplne v pohode. Ako keď si na veľkej párty a s každým sa chceš kamošiť. Nastal však problém, pretože ľudia sa len tak nechcú kamošiť a nič ti nedarujú. Najhoršie bolo neustále posudzovanie, porovnávanie, kritizovanie a hodnotenie, akoby to išlo ruka v ruke s tým, že ťa pozná viac ľudí. Po čase som sa to ale nejak naučila filtrovať.
Vo svete, v akom Slážo (Selassie) fungoval, asi ani nebolo možné nestať sa toho súčasťou... Alebo si bola na sociálnych sieťach aktívna aj predtým?
Áno, ako hovoríš. Postupne sme spolu natočili aj nejaké videá, samozrejme sme sa bavili o rôznych veciach a delila som sa s ním o svoje názory. Snažila som sa byť nápomocná, ale musím uznať, že mňa táto sféra nikdy nelákala tak ako niektoré iné frajerky youtuberov, ktoré sa nakoniec stali tiež youtuberkami. Na sociálnych sieťach som bola aktívna, ale môj život pred celebritným boomom sa točil skôr okolo umeleckej fotky, fotila som na strednej aj vysokej: prírodu, portréty a sociálny portrét. Po istom čase, keď sa ľudia začali zaujímať o mňa a môj život, sa toto hobby nejak vyparilo.
Raketovo vystrelil aj počet tvojich followerov. Dnes ich máš neuveriteľných 154-tisíc. Aké boli začiatky?
Začiatky boli asi jednoduchšie. Nikto nesledoval každý tvoj krok a nehodnotil, do akej spolupráce sa púšťaš, neriešili tvoje vyjadrenia na sociálnych sieťach a asi som bola aj „nepokazená“ takým tým sociálnosieťovým svetom, v ktorom chceš mať brutálne časopisové fotky. Momentálne sa totiž niekedy až príliš zamýšľam, čo a ako urobiť, aby som bola najspokojnejšia aj po technickej stránke. Vtedy to bolo skôr pocitové a spontánne. Aspoň mám pocit, že som predtým Instagramu nevenovala toľko času. Čo je ale na druhej strane pochopiteľné, bola som v inej situácii.
Čo by si dnes urobila inak?
Keby som mohla vrátiť čas, nič neurobím inak. Vždy si hovorím, že všetky skúsenosti ťa niekam dostali, niečo ťa naučili a niečo ti mali povedať a odovzdať.
Pamätáš si na prvú ponuku na platenú spoluprácu? Ktoré spolupráce ťa tešili najviac?
Vieš čo, asi si to nepamätám úplne presne, ale asi to bol bankový účet pre mladých. Vtedy ma tešili najviac všetky, čo prišli, teraz ma tešia najviac všetky, čo mám. Vysvetlím: idem totiž len do spoluprác, za ktorými si stojím. Spolupracujem s firmami, ktorých produkty bežne používam a preto je to pre mňa totálna výhra.
Dnes sa firmy čoraz viac orientujú na influencerov. Ako vnímaš tento trend? Znamená to, že sa influencerstvo stalo plnohodnotným zamestnaním, z ktorého sa dá veľmi slušne žiť?
Jasné, influencerstvo je teraz pre niektorých ľudí plnohodnotným zamestnaním. Keď som začínala ja, toto som absolútne nepoznala. Veľa youtuberov zarábalo AJ z Youtubu, blogeri zasa z blogov, atď. Čiže influencer mal popri influencovaní vždy aj ďalší príjem. Podľa mňa je to skvelý príklad toho, ako sa jednoducho posúva doba a s ňou aj formy reklamy. Keď som bola malá, nepodala si si inú reklamu ako do novín a teraz je to jednoducho len výsledok digitalizácie. ☺ Ťažko však je, ak nemáš zazmluvnené dlhodobé spolupráce a jeden mesiac ti jednoducho neprídu peniaze, lebo nemajú odkiaľ. Ja osobne som sa tohto od začiatku môjho influencovania bála a preto som mala vždy prácu. Myslím takú tú klasickú osemhodinovú, na ktorú ľudia nenadávajú na Facebooku. Takže to beriem trošku inak a naučila som sa všetky tie veci robiť za pochodu popri inej práci. Preto to ani neberiem ako prácu, ale stále ako svoje hobby, ktoré mi dokáže privyrobiť peniaze. Na druhú stranu musím odkázať všetkým, ktorí to robia na plný úväzok, že im neskutočne fandím a obdivujem ich!
V čom sa za ten čas Instagram podľa teba zmenil?
Ako som spomenula, aj sama na sebe vidím, že som si kedysi fotila okolie, momenty, neživé predmety. Teraz mám dojem, že ich stačí vidieť iba mne a ľuďom, ktorí ma sledujú, ponúkam skôr živé emócie. Na sledovanie dokonalých fotiek prírody, architektúry a podobne je na Instagrame veľa profesionálnych fotografov. Instagram sa určite zmenil v profesionalite. Vezmi si, že naozaj veľmi veľa ľudí sa naučilo robiť fotky, ktoré dokážu zaujať, predať produkt a vyvolať emóciu. Naučili sa používať editovacie aplikácie či strihať videá. Dokonca vznikli súťaže v mobilových fotkách. Na to, že sme pôvodne fotili priamo do aplikácie a hádzali na fotky najbizarnejšie filtre, je to podľa mňa obrovský posun. Negatívom je za mňa určite to, že vôbec nevieš, komu veriť jeho správanie. Keby som si na Instagrame vytvorila alter ego, absolútne by to nikto z tých 154-tisíc ľudí nemusel vedieť. Môžem sa tváriť, že milujem ten či onen produkt a podobne. Toto sa mi na Instagrame nepáči. Veľa ľudí tam vystupuje neautenticky a nejak naprogramovane, len za účelom „páčenia sa“. A počas aktuálneho „korona obdobia“ na Instagrame som zistila, že mnoho ľudí je ešte kreatívnejších, než som si myslela.
Ktoré sú tvoje najobľúbenejšie profily?
Určite Baša Števulová. Neviem, či mi tikajú biologické hodiny, ale keď vidím ju a jej rodinu, tak som úplne nabitá pozitívnou energiou. Tiež milujem Barborku Yurkovic, Welinnu a jej fotky! Ďalej kráľovnú slovenského Instagramu Janatini, neskutočnú make-up artistku Henka z koliby, Paula Altofová je úplne najúprimnejší, najúžasnejší človek. Tých profilov je tak strašne veľa, že naozaj skončím, lebo tu budeme do zajtra. ☺
Na sociálnych sieťach nie je zložité ľuďmi manipulovať, zavádzať ich a využívať príležitosti vystavovať ich rôznym sociálnym experimentom. Podvedome, ale aj cielene. Už si niečo také skúšala?
Hahahah, jasné! Ale nie kvôli reklame alebo peniazom. Vieš, akože by som povedala, že produkt je skvelý, aj keď by nebol. Robila som diplomovku o fotke na sociálnych sieťach a riešila som tam, aké atribúty najviac fungujú na príjemcov. Potom som tieto zistenia porovnávala s literatúrou a odborníkmi. Urobila som teda vo Photoshope fotku, na ktorej som si vyholila hlavu. Táto fotka mala dosah na asi 800-tisíc instagramových účtov. Čo sa týka toho cieleného zavádzania z akýchkoľvek iných dôvodov, to už som spomínala. Beriem to ako obrovské negatívum na sociálnych sieťach. Napríklad aj pre fakt, že ich využíva veľa mladých ľudí, ktorí možno nie vždy úplne kriticky uvažujú alebo nevedia odhadnúť, či daná fotografia nie je klamlivá.
Je veľmi sympatické, že napriek tomu, že by si mohla staviť svoju kariéru na „fame“, ty na sebe makáš v omnoho klasickejšom mediálnom svete - v spravodajstve, v ktorom sa navyše ani netlačíš na obraz. Kedy si sa rozhodla ísť týmto smerom?
Haha ďakujem. ☺ Celkovo mediálny svet ma začal zaujímať na strednej, tam som robila v školskom časopise a fotila pre neho fotky. Potom som si fotku zamilovala natoľko, že som sa rozhodla pre Masmediálku v Trnave. V prváku som zistila, že by sa moja extrovertná povaha v médiách zrejme vedela uplatniť. Raz, asi v druháku, mi potom spolužiak spomenul, že v RTVS zháňajú pomocných redaktorov a cez výberové konanie ma nakoniec aj zobrali. Takže som tam makala už popri škole a vzhľadom na zameranie môjho odboru to bola skvelá praktická skúsenosť. Časom som však dospela k názoru, že ak chce byť človek naozajstný novinár a robiť si svoju prácu dobre, musí tým žiť. U mňa k tomuto nedošlo, pretože som stále hľadala v práci niečo kreatívnejšie, stále ma to ťahalo skôr k sociálnym sieťam a fotke.
Ako dlho pôsobíš v Slovenskej televízii aké boli tvoje začiatky?
V telke som začala asi štyri roky dozadu. Našou úlohou - ako pomocných redaktorov- bolo predovšetkým strihať spravodajské bloky. To sú také kratšie správy, ktoré sú čítané moderátorom. Vyhľadávali sme rôzne archívne veci, ilustračné zábery, ktoré majú redaktori v reportážach, komunikovali sme s nimi v teréne, posielali nám vyjadrenia politikov, častokrát sme ich sami boli nahrávať. Tiež na tejto pozícii komunikuješ s regionálcami, ak niečo potrebujú alebo ty od nich. Riešiš veci s grafikmi, strihačmi, produkciou... Je to pozícia, na ktorej sa naučíš robiť naozaj všetko a asi by som to nemala hovoriť, no častokrát si tam z teba urobia aj editora, keď treba. Začiatky boli ťažké ako v každej práci, kde nikoho nepoznáš, ale postupne, keď už vieš, čo a ako, je to tá najúžasnejšia skúsenosť ever. Dokonca si tam môžeš nakoniec nájsť aj frajera novinára, ako ja. ☺
Práve teraz ale meníš svoje pôsobenie. Na aké oddelenie a funkciu sa zo spravodajstva presúvaš a čo bude tvoja úloha?
Prvého apríla som nastúpila na oddelenie nových médii, ktoré sa zaoberá prezentáciou RTVS na webe. Moja funkcia je online špecialista. Riešim obsah pre sociálne siete celej RTVS, ale aj samostatné profily Jednotky, Dvojky a Dámskeho klubu a Instagram RTVS. Komunikujem s tímlídrom, dramaturgmi jednotlivých relácii, zháňam fotky, upútavky, vymýšľam obsah tak, aby čo najviac zaujal a samozrejme informoval. V tomto období je to ešte nerealizovateľné, keďže máme home office, ale plánujem chodiť aj na natáčania relácii a priniesť tak divákom napríklad aj zákulisie alebo zaujímavé rozhovory so známymi tvárami RTVS „mimo kamier“.
Si známa aj tým, že vyjadruješ podporu LGBTI komunite. S akými reakciami sa stretávaš? Myslíš, že sa v dohľadnej dobe dostaneme do bodu, kedy táto téma nebude témou a bude to celkom normálna vec, podobne ako v ostatných vyspelých krajinách?
Teraz je to už fajn, pretože mám dojem, že až na pár výnimiek chodia na môj profil naozaj len ľudia, ktorí ma sledovať chcú a poznajú moje názory. Keď som prvýkrát podporila LGBT aj verejne na Instagrame, prichádzala mi kopa hejtu a definícii, čo je láska, čo je rodina a podobne. Ja si logicky stále stojím za svojim a snažím sa s takýmito ľuďmi debatovať a argumentovať im. Nie vždy je to však možné, ľudia si častokrát nevidia ďalej od nosa a ich názory sú neskutočne obmedzené. Veľa z nich dokonca nezastáva tento názor samostatne: stačí, že doma mama povedala, otec povedal a oni tieto vzory správania preberajú. Myslím si, že vzhľadom na konzervatívne názory vládnych strán sa v najbližšej dobe táto téma ani len nestane témou, aby následne úplne zmizla.
Neobchádzaš ani politiku, ku ktorej máš blízko aj vďaka svojej práci. Výraznejšie si sa v tejto oblasti mobilizovala pred voľbami. Dostala si sa niekedy do konfliktu s followermi pre svoje názory?
Jasné, podľa mňa by mal politiku aspoň so základným prehľadom riešiť každý. To nie je téma, ktorú si môžem, no nemusím vybrať. Týka sa nás všetkých a prejavuje sa následne v zdravotníctve, školstve, odvodoch (už len keď si na to pomyslím, ma to bolí) a podobne. Do konfliktu som sa dostala s pár followermi vždy, keď som hovorila o histórii v súvislosti so stranou ĽSNS. Keď som argumentovala vytetovanými hákovými krížmi a ich vyjadreniami, ako vraj o holokauste poznáme len lži, gardistickými uniformami, rovnoramennými krížmi, útokmi na oceňovaných Židov... Neskutočne ma vytáča, ako mladí ľudia, ktorí sú progresívni v obliekaní, používaní technológii a podobných veciach, dokážu byť zadubení v zmýšľaní. Inak si myslím, že followeri si na sociálnych sieťach vyberajú hodnotovo podobne orientovaných ľudí na sledovanie.
Pred časom si na sieťach priznala, že si mala problém so svojou postavou a začala si intenzívne cvičiť...
Celú pubertu mi vyhovovala, aká som chudá, že je to úžasné a akú mám modelkovskú postavu. Ale myslím, že som si to iba nahovárala. Po istom čase, keď som trošku pribrala vplyvom antikoncepcie, som si uvedomila, že takto sa mi to páči viac. Vysadila som ju a aby som pribrala, radšej som začala cvičiť. Logicky mi to nevydržalo a v pravidelných intervaloch som sa vracala stále na to isté miesto. Až som si našla trénera, s ktorým to ťaháme už najmenej rok a pol. Pribrala som 5 kíl a musím povedať, že sa cítim oveľa lepšie, zdravšie a sebavedomejšie. Veľa ľudí si myslí, že cvičením len schudne a naberie svaly, ale verte mi, som príklad toho, že ak máš 50 kíl a chceš mať jednoducho len ženskejšiu postavu, cvičením sa to dá dosiahnuť. Len treba vedieť, ako na to.
Ako vyzerá tvoj tréningový plán? Čo si za ten čas a progres vypozorovala v súvislosti s fungovaním svojho tela a svalov? Čo na teba najviac zaberá? A ako cvičíš teraz, keď fitko nefunguje?
Cvičím trikrát do týždňa. Som presne ten typ človeka, ktorý sa k tomu sám nedokope, preto mám trénera. Aj keď ma teda momentálne netrénuje a ja trpím doma sama v obývačke pri každom jednom drepe, ktorý urobím. Môj najväčší plán bol sa poriadne najesť a to počúvam od ľudí s chudým typom postavy stále, či sú to chalani alebo baby. Začala som si mixovať jedlo. Znie to hrozne, ale na raňajky jedávam banán, pol kila tvarohu, vločky a kokosové mlieko zmixované v takom koktejli, ktorý chutí ako banánový shake za osem eur niekde v reštike. ☺ Takže najväčším tajomstvom bola u mňa strava, ktorá sa upravila postupne tým, že som cvičila a teda bývala aj viac hladná. Teraz cvičím dosť málo. Nestíham to popri práci a mám dojem, že zo seba ani nedávam také výkony ako v posilke a potom som z toho zbytočne smutná. Odcvičím si pol hodinku a koniec. Ale môj tréner hovorí, že najhorší tréning je ten, ktorý nebol. Takže aspoň toto mi slúži ku cti.
Aktuálna korona kríza nás dostala do celkom novej situácie. Ako to celé prežívaš?
Musím si zaklopať, ale čo sa týka práce, sa u mňa nezmenilo nič, okrem zmeny pozície. Čo sa týka spoločenského života, ten je takmer nulový, socializujem sa s frajerom a dvomi kamošmi, s ktorými sme v kontakte od začiatku. V autobuse si sadám vždy od všetkých ďaleko, dokonca občas chodím tie 4 kilometre do roboty pešo. Do obchodu chodím omnoho menej a neponevieram sa zbytočne vonku. Najhoršie to je s rodinou, tú som nevidela veľmi dlho a zrejme ani neuvidím, keďže bývajú so starými rodičmi a nechcem ich čo i len na stotinu percenta ohroziť.
Patríš medzi tých, ktorí sa v domácej karanténe nudia alebo máš naopak kopec aktivít, ktorým sa venuješ?
Ja som ten typ človeka, ktorý si nudu užíva. Rada pozerám milión filmov a celé seriály na jeden dych. Tiež si rada kreslím, maľujem, pol hodinu si zacvičím. Skôr mi vo všeobecnosti chýba ísť len tak von s kamošmi a nič tam nerobiť. ☺
Aké sú tvoje tipy na čo najpríjemnejšie prežitie týchto časov?
Určite je najlepšie urobiť si režim. Ak každý deň vstaneš urobíš si raňajky, potom si zacvičíš, vybehneš do lesa, navaríš si obed, pozrieš film, učíš sa jazyk s appkou Duolingo, prečítaš si knihu, pretriediš skriňu, zavoláš rodičom, potom sa na nudu stažovať nemôžeš. Stačí to brať tak, ako keby bolo vonku hnusné počasie a ty musíš byť doma. Ja som si napríklad ráno urobila raňajky, potom som si zacvičila, upratala bielizeň, oprala, umyla riady, vygooglila nejaký dobrý recept a vždy prekvapila samú seba, že možno viem aj variť. Potom som zas upratovala, pritom počúvala Sama Smitha alebo niečo ešte tanečnejšie. Následne som si pustila seriál - skvelý je napríklad Grace and Frenkie alebo Don‘t Fuck With Cats - taká kvázi detektívka podľa skutočnosti. Alebo si dajte rôzne výzvy: že sa naučíte stojku, nový jazyk, recept, meditovať...
Máte s priateľom nejaké obľúbené gastro prevádzky, v ktorých si objednávate takeaway alebo donáškové jedlá?
Joooj to áno. Mojou srdcovkou je napríklad Punjabi Dhaba. Milujeme Burrito Fellas, Pán Cakes, Subway, Grizzly Tacos.
COVID-19 všetko obrátil naruby a mnohým skrížil plány. Aké plány skrížil tento vírus tebe?
Mne skrížil plán ísť do Francúzska, ale keďže som mala nastúpiť do novej práce, môj nový šéf tomuto plánu logicky aj tak nevychádzal veľmi v ústrety. A tiež, keďže vkuse mám potrebu cestovať, mi vírus zničil plány na akúkoľvek cestu.
Okrem toho, že sme o veľa prišli, niečo sme aj dostali: čas zastaviť sa. Myslíš, že to v nás naozaj niečo zmení?
Ja osobne si dosť všímam, že míňam menej peňazí. Nechodím taxíkmi, lebo sa to nedá, čo ma často donúti ísť pešo. A potom som na konci dňa za to vďačná, lebo som si uvedomila, že som si vykračovala po slnku s hudbou v ušiach a nechápala som, aká som šťastná. Ľudia si neskutočne pomáhajú, nosia si jedlo, nakupujú si, šijú rúška, učia sa žiť zdravšie... Určite si vážia viac čas s rodinou, ak s ňou byť nemôžu. Či sa niečo zmení do budúcna, vo veľkom neviem odhadnúť. Viem ale, že to určite zmenilo zopár vecí u mňa a u ľudí, ktorí sú mi blízki.
Keď toto celé skončí, čo urobíš ako prvé?
Pôjdem domov.
Text a foto: Jana GOMBOŠOVÁ
