Je niečo ako prírodný úkaz. Žena, ktorá si už vo svojom mladom veku prešla cestu a skúšky života, ako máloktorá z nás. A napriek tomu to dáva s takou gráciou a humorom, že ju proste musíte milovať. Slovenská Celeste Barber - Simona.
Začnime rovno od začiatku. Netajíš sa tým, že tvoje detstvo nebolo najľahšie. Aké bolo?
V poslednom čase sa ma na to ľudia často pýtajú, ale stále nemám skratku na túto otázku. S mladším bratom sme zažili týranie, detský domov a striedavé opúšťanie a prijímanie rodinných príslušníkov. Príbeh bol celkom zložitý a nie veľmi veselý, ale z nejakého dôvodu sa stal práve mne a čím som staršia, tým viac vidím prečo.
Každé dieťa a dospievajúci človek potrebuje istoty. Niečo, o čo sa môže oprieť, čo mu pomôže v ťažkých chvíľach. Čo bolo istotou a pilierom pre teba?
Myslím, že ako dieťa či puberťák som išla zo dňa na deň, riešila som aktuálne problémy a veľmi som nezvažovala dôsledky finančnej či rodinnej neistoty. Keď ťa hodia do bazénu, plávaš. Alebo sa aspoň snažíš. Niekde som počula skvelé odporúčanie: Keď nevieš, čo so životom, začni pomáhať iným. Je to také budhovské, ale od malého decka som sa o niekoho starala. O mladšieho brata, o starú mamu s Alzheimerom, o rodičov, keď boli spoločensky unavení. Možno aj preto som nehľadala iný pilier ako len krok za krokom ísť ďalej.
 |
 |
Ako prebiehalo tvoje dospievanie a osamostatňovanie sa?
Moje osamostatňovanie prebehlo pomerne rýchlo, keď mi raz teta, u ktorej som bývala, neotvorila v noci dvere. Ja osobne som si v tom čase našla priateľa a neskôr manžela, čo úplne neradím mladým ľuďom v podobnej situácií. Každá situácia je veľmi individuálna a je pravda, že mladí ľudia, ktorí ostanú takpovediac opustení v jednom z najdôležitejších období svojho života, nevedia, čo robiť. Aj preto je dôležité hovoriť o nie úplne ideálnych podmienkach v slovenských rodinách, aby sa budovali miesta a platformy na pomoc pre ľudí, ktorí ju potrebujú.
Hovorí sa, že buď ťa ťažké detstvo položí alebo posilní. Ty si zjavne ten druhý prípad....
Snažím sa stále pracovať so svojimi spomienkami a realitou, ktorá už iná nebude. Iná môže byť len moja reakcia na ňu. Zároveň som matka, čo mi dáva každodenne príležitosť robiť veci inak a to je pre mňa obrovským povzbudením, keď vidím moje dieťa prosperovať. Žiadna prehra nie je prehra, ak si z nej zoberieš ponaučenie.
 |
 |
Často spomínaš, že chyby a omyly, ktoré si spravila, ťa neskôr posunuli ďalej. Ktoré ťa naučili najviac a čomu?
A sme rovno pri tom ponaučení. Na mojom IG prezentujem vetu, ktorá ma vystihuje: Čo najviac zlých rozhodnutí v krátkom čase. Ide o všetko od výberu čokoládového koláču namiesto rukoly až po manželstvo v osemnástich. To som ja a som niekedy taký uprataný neporiadok a zhluk kumulujúcich myšlienok, ktoré sem tam vystreľujú v nerozumných vetách. V osemnástich som začala aj podnikať v gastronómii a do dvoch rokov som zistila, že so vztýčenou hlavou neodídem a splácam to do dnes. To bola veľká lekcia biznisu a verím, že ju ešte niekedy budem mať možnosť napraviť, aj keď pri skratke „s.r.o.“ mi dodnes nabiehajú zimomriavky. Druhou najväčšou školou bolo určite moje manželstvo, ktoré som uzatvorila z veľkej mladej lásky a bola som presvedčená, že nikto nevie lepšie ako ja. Za sedem rokov jeho trvania sa to potvrdilo. Preto som za seba prebrala zodpovednosť a rozviedla som sa polroka dozadu, čo bolo prirodzeným vyústením situácie. Vzťah s exmanželom je priateľský, on už má inú partnerku a ja som nikdy nebola šťastnejšia. Svoj tanier horkosti som musela aj vylízať, keďže to nebola jednodňová záležitosť, ako si mnohí myslia, prešla som mnoho bolesti, kým som k tomu rozhodnutiu dospela, ale nič lepšie ako kopať za seba, som urobiť nemohla.
Jednou z vecí, ktoré ťa posunuli vpred bola práve tvoja potreba sebavyjadrenia. Kedy si v sebe objavila potrebu ísť von so svojimi emóciami a názormi?
Ako malé dievča ma dlho vychovával môj starý otec, ktorý bol vojak a vštepil mi istý druh sebadisciplíny, s ktorým by určite dnes nebol dosť spokojný. Bola som veľmi slušné dievčatko, ktoré nosilo všetky diplomy z recitačných súťaží a pravidelne čítalo v kostole. Myslím, že v dvanástich mi zásadne začala chýbať pozornosť a láska, začala som rebelovať s divadlom, oblečením, názormi a to mi ostalo dodnes. Kedysi som to robila kvôli uznaniu a pocitu, že ma má niekto rád. Dnes môžem povedať, že to robím s pokojnou dušou kvôli sebe a kvôli ľuďom, ktorí ma chcú počúvať a môže im to pomôcť.
Ako si sa dostala k stand-upu?
Ako som už spomínala, prvé skúsenosti prišli v puberte, keď som navštívila pár open-micov v Bratislave, ktoré mali pomerne veľký úspech. Na ten vek to bolo pre mňa asi veľké sústo a tak som sa radšej vydala... Pred troma rokmi, keď som vydatá doma dusila bravčovú krkovičku mi zavolali z ČSMT a po prvom vystúpení a ochutnávke smiechu a potlesku od divákov, som s tým už seknúť nemohla.
Dnes si silnou súčasťou Silné Reči stand-up comedy show. Ako sa dostane dievča z Kysúc do tohto kolektívu dravých chlapov, ktorí si servítku pred ústa nedávajú?
Chcela som len robiť stand-up comedy. Až potom mi došlo, že v balíčku je aj 18 kolegov. Pre chalanov som bola na začiatku len neznáma dievčina s divným príbehom a zároveň mám pocit, že im úplne nevoňal môj feministický humor. Dnes sme prečistili čakry, ja aj vtipy a po trochu rokoch v nich mám najlepších priateľov. Moja práca je dreamjob a chlapci zo Silných rečí k tomu absolútne patria a podčiarkujú to. Nikdy by som nepovedala, že zrovna ja budem pracovať s mužmi a opäť súdim, že život je múdrejší ako ja aj keď sa mi to občas nezdá.
Evidentne nemáš problém obhájiť svoje názory a postavenie medzi kolegami. No aké to bolo zo začiatku?
Našťastie, nie sú to žiadni mačisti a sem-tam sa môžem vyjadriť. :-D Mnohí z nich vystupujú ako egocentrickí betasamci, ale v skutočnosti majú v sebe niekedy viac citlivosti a nežnosti ako ja. Samozrejme, že majú aj svoje ješitné dni, ale to sa im dá po dobrom vtipe ľahko odpustiť.
V stand-upe je stále veľmi málo žien. Vyhovuje ti tvoja zatiaľ neohroziteľná pozícia alebo by si si želala viac žien v tomto žánri?
Je to veľmi výhodná pozícia z hľadiska nejakého marketingu mojej osoby nakoľko aktuálne som naozaj jediná žena na trhu. Veľmi by som si želala estrogénovú spolubojovníčku a konkurenciu v inom slova zmysle. Základom napredovania je pracovať s ľuďmi, ktorých obdivuješ, takže očakávam nejakú wonderwoman s ktorou sa budeme láskavo predbiehať.
Si už ostrieľaná komička. Vieš už odhadnúť, čo a aké témy najviac pobavia? Odpozorovala si, čo najviac rozosmeje ženy a na čom sa najviac bavia muži?
Nie je tajomstvom, že sa venujem vzťahom, rozdielmi medzi mužmi a ženami a každodenným veciam, ktoré nás občas vedia prekvapiť. Ženy sú samozrejme moja cieľovka, ale ak je niečo pravdivé a naozajstné, vôbec neriešime pohlavie a myslím si, že muži sa nemajú problém zasmiať aj na vtipe o sťahovacích pančuškách, ak je podaný dobre a jasne. Najviac rovnomerné reakcie mám samozrejme na vzťahové problémy, ktoré sa dotýkajú každého a snažím sa kritizovať respektíve komentovať nielen prístup mužov, ale aj nás, žien.
Stand-up vystúpenie vyžaduje rovnako dôslednú prípravu ako akýkoľvek iný profesionálny umelecký výkon. Ako prebieha tvoja príprava?
Napísať dobrých 10 minút vtipov je ako situácia s mliečnymi zubami a zúbkovou vílou. Nikdy nevieš, kedy ti ten-ktorý zub vypadne a potom zase nevieš či ti zúbková víla dá aj odmenu za zub. :-D Stáva sa, že nad materiálom rozmýšľam aj dva mesiace a postupne skladám vtipy, obzvlášť pokiaľ sa jedná o tematické silné reči, ktoré raz mesačne majú určenú tému, na ktorú sa píšu sety. A niekedy na teba spadne celá kopa šťastia a dokážeš napísať 10 minút za menej ako 10 minút. Základná príprava spočíva hlavne v žití života a otvorených očiach, lebo život ako taký, je najsmiešnejší.
Bývala si na Kysuciach, dnes už niekoľko mesiacov žiješ v Bratislave. V čom sa tvoj každodenný život zmenil zmenou prostredia?
Prišla som sem s troma prácami, aby som to finančne utiahla a bola v rezerve, takže sa koleso šťastia roztočilo poriadne rýchlo a život sa rozbehol intenzívnejšie. Aktuálne sa práve zriekam jedného jobu a budem mať viac času len na umenie a môjho syna. Veľmi sa na to teším, že si konečne užijeme aj čarovné miesta Bratislavy, ktoré ma na nej stále rovnako vzrušujú.
Si slobodná matka. Nedávno si sa rozviedla, staráš sa o svojho štvorročného syna, presťahovala si sa. Ako si toto všetko zvládla a zvládaš celkom sama?
Keď sa na niečo dáš, už ťažko cúvať. Nebolo a nie je to ľahké, nie som žiadny Osho a mávam noci, kedy mám pochybnosti o sebe, o práci či výchove. Potom však prídu momenty osvietenia, keď sa prechádzaš po parku, v jednej ruke máš cappucino a v druhej malú ruku syna a doslova dýchaš slobodu a šťastie. Keď si to dám na vážky, tak to stojí za to.
Keď sme si dohadovali stretnutie, prekvapilo ma, že musíš utekať domov pracovať. Nie pripravovať stand-up, ale robiť na klasických administratívnych záležitostiach.
Nezainteresovaný človek by povedal, že pri toľkých vystúpeniach už ďalšiu prácu nepotrebuješ... Ako teda v reále fungujú slobodní umelci v „slovenských podmienkach“?
Presne takto. ? Obzvlášť v standup comedy a humore platí, že úspech nie je zadarmo a veľa vecí si treba jednoducho odmakať. Venujem sa tomu tri roky, mám za sebou stovky vystúpení a až aktuálne si môžem dovoliť sa vzdať práce, aj keď je to krok do neznáma, čoho sa samozrejme vzhľadom na moje záväzky v podobe malého muža, celkom obávam. Peniaze však boli, sú aj budú a trápiť sa už dnes pre dni, kedy ich mať nebudem, sa mi nechce. Užívam si, že robím prácu, ktorú zbožňujem a začína ma to naplno živiť a nemám dôvod neveriť, že budúcnosť môže byť ešte lepšia.
 |
 |
Si neskutočne húževnatá. Ideš za svojím a vymýšľaš si aj ďalšie projekty...
Hlavne vďaka výpovedi z už spomínaného jobu, ktorému som sa venovala tri roky väčšinu dňa, sa mi otvárajú vrátka k novým nápadom. Niečo vymýšľať, robiť niečo kreatívne snáď ani nemôžeme volať prácou. Je to niečo, čo ti napadne a až potom je realizácia ten ťažší oriešok. Snažím sa v prvom rade dopísať knihu, ktorá sa týka hlavne mojej a bratovej minulosti. Neplánovala som ju vydať, avšak v poslednom čase cítim od ľudí vyslovene dopyt po tom, aby sa o domácom násilí hovorilo a tým snáď aj pomáhalo upozorniť na tento zažratý slovenský stereotyp. Vymýšľam si aj merch oblečenia najmä pre ženy. Ak to vyjde, tak ho určite nájdete na stránke rukahore.sk. Silné reči tiež chystajú nové pomerne veľké projekty, kde teda dúfam, ak dožijeme, budem participovať tiež.
Rovnako ako pri práci na sebe po osobnej aj pracovnej stránke, zjavne pracuješ aj na svojej sebaláske. Kedy si si uvedomila, že musíš zmeniť pohľad nielen na svet ale aj na seba?
Myslím, že v mojom príbehu, keď som stále bojovala o lásku niekoho, kto o ňu až tak nestál, je jednoznačne najcennejším zistením práve to, že ťa nemusí mať každý rád. To úzko súvisí s tým, že toto vieme naplno precítiť len v prípade, že v prvom rade ľúbime samy seba. Moja stará mama vždy vravievala: ,,Kto seba neľúbi, nemôže ani ostatných.“ Takže sebaláska je kľúčom k láske všeobecne.
Keď sme pri ženskej kráse. Sama si schudla neuveriteľných 50 kíl. Ako sa ti to podarilo a čo bolo impulzom tak výrazne schudnúť?
Bol to počiatok celej mojej zmeny. Trvalo mi dlho k tomu dôjsť. Priznám sa, že 140kilová žena radšej ostane pri tej krkovičke a v kombinácií s mojou povahou, kde dlhodobé ciele nie sú veľmi obľúbené, mi to vtedy prišlo prirodzené. Pri výzve so šou „Českoslovesko má talent“ a možnosťou sa opäť postaviť na javisko, som sa rozhodla začať so zmenou - nakoľko je sebavedomie markantnou zložkou pri akejkoľvek práci na verejnosti či s divákom. Bola to dlhá cesta a určite nie je dokonaná. Veľmi sa na seba hnevám za to, že som si dovolila dostať sa na takú váhu a do takého stavu, v akom som bola. Mám za sebou aj brachioplastiku rúk (odstránenie kože na ramenách) po ktorej mám jazvy, mám strie a pomerne gravitáciou ovplyvnené prsia, ale začínam mať pocit, že aj toto je niečo, čo sa mi muselo stať, aby som sa naučila mať rada úplne a celistvo. Aj s jazvami a striami, lebo sú dôkazom cesty, ktorú už človek prešiel.
Nech si hovorí, kto chce, čo chce, každá máme v hlave o sebe nejakú predstavu o tom, ako sa vidíme „ideálne pre nás“. Je jedno, či ide o telo, pleť, štýl obliekania alebo vystupovanie. Aká je ideálna Simona v tvojej hlave?
Wau, ty si mi inak zavarila týmito otázočkami, ktoré sú presne mierené. ? Ideálna Simona je pokojná, lepšie stíha, vstáva skôr, zdravo varí a cvičí a využíva každú minútu času s chuťou zažívať nové veci a dobrodružstvá. Dnešná Simona je však ešte len pozorovateľom niečoho, čo by mohlo byť, ale vieš čo? Dobré to je. Prišla by som si zvláštne, keby som bola uprataná a ideálna. Mňa baví môj farebný neporiadok v hlave, občas v byte a v outfitoch. Baví ma sa občas smiať sama na sebe, takže ideálna Simona nech ide strašiť do vegánskeho raja.
Na aké ženské rozmary máš slabosť?
Oblečenie a tenisky. Farebné outfity sú moja šálka kávy, z ktorej moji kolegovia na vystúpení niekedy vystrúhajú aj päť minútový opis môjho outfitu. Niektoré šaty majú dokonca aj mená. :-D Veľmi sa teším aktuálne zo spolupráce s Kristínou @lulabra_nd ( jej sukňu mám aj na fotkách). Mám rada originálne kúsky, ktoré vôbec nemusia byť dokonalé. Tým som k nim bližšie. No a aby som nezabudla, tetovania. Mám ich desiatky a každé jedno má svoj význam. Rozhodne som s nimi ešte neskončila. ☺
Väčšina mužov si myslí, že sa ženy chcú páčiť im, no väčšinou je to tak, že sa chcú páčiť najmä sebe a druhým ženám. Ty to máš ako?
Najideálnejšie je to spojiť, všakže. Vieš čo, v poslednom čase sa naozaj počas dňa obliekam športovo a pohodlne. Keď máme vystúpenie, tak zvyknem zaexperimentovať a to teda pre mužov nie je. :-D
Máš okolo seba veľa mužov v Silných rečiach, doma máš synčeka, no na adresu potenciálneho budúceho partnera si skeptická. Ako vnímaš dnešných mužov vo vzťahu k ženám?
Nemala som šťastie na mužov, ale ako hovorím, moji kolegovia a priatelia, ktorých mám samozrejme aj na severe, sú mi svetlými príkladmi. Zatiaľ je však muž, s ktorým by som to zvládla ja a on by to zvládol so mnou, pre mňa legendou. Čím dlhšie som slobodná, tým viac si uvedomujem, aké náročné je byť vo vzťahu. Obdivujem každého, kto každodenne odpúšťa aj malé chyby a dokáže zachovať pokoj a zrušiť paniku, keď treba. Vzťah je o kompromisoch, za ktoré dostávaš malé odmeny v podobe tej vône, ktorá ostáva v spálni, keď tam nespí človek sám. Každý si musí teda zvážiť, čo za to stojí a čo nie.
Povedala si mi, že odkedy si rozvedená, cítiš sa omnoho lepšie a začínaš novú etapu. Nový nádych. Vnímaš to tak, že s takto čistou hlavou si pripravená aj na nový vzťah alebo si naopak od očakávaní od lásky oslobodená?
Keďže môj prvý vzťah a teda aj manželstvo sa udial veľmi rýchlo a z hrude, tak som možno opatrnejšia, čo sa týka času. Nie som trpezlivý človek, avšak v tomto som si dovolila počkať, pretože aj bolesti, ktoré si myslíme, že máme spracované, sú ako burina. Pokiaľ ju vytrháš len z povrchu, pekne si tam raší znovu a nerada by som svojmu neexistujúcemu budúcemu partnerovi vyčítala svoje vlastné hovienka. Zároveň z časového hľadiska je pre mňa aktuálne prijateľný muž, ktorý by sa ku mne prišiel dva až trikrát do týždňa medzi 21:30 a 23:00 najesť, vyniesť smeti, občas ma počúvať, inokedy sa len tak pohádať, aby reč nestála. Samozrejme, pokiaľ nebudem mať predstavenie, tam si môže kúpiť lístok. Takže asi je jasné, že na romantiku teraz ani veľmi nemám čas. ?
Veľa sa usmievaš, si vtipná ale netajíš ani svoje ťažké momenty v živote. Ako sa s nimi vysporiadavaš?
Asi ich len príjmem. Keď je zlý deň, snažím sa dovoliť si byť smutná, hovorím o tom s Damiánom, aby vedel, čo sa deje a prípadne sa cítil slobodný tiež mať svoje dni. Lebo to muži majú a radšej chcem, aby mi o tom povedal. Neplánujem rozdávať motivačné citáty, aj keď občas aj také dobre padne. Keď je zle, treba si povedať: Mám na výber niečo iné ako to zvládnuť?! Nemáš. Keep going, babe. Okrem toho veľmi povzbudí, keď sa obzrieš do minulosti a uvedomíš si koľko si už toho prešla. Nemáš pocit, že si nezničiteľná, keď sa obzrieš za seba? Každá žena by mala mať. Lebo sme úžasné.
Čo je podľa teba najväčším nepriateľom samého seba?
Donedávna by som povedala lenivosť, čo určite aj je, ale videla som skvelý citát: Ľudia nie sú leniví, len nemajú cieľ, ktorý ich dostatočne motivuje. Trošku alibistické, ale osvieži. Najväčším nepriateľom obzvlášť žien, je vlastné spochybňovanie. Ja v jednom stand-upe hovorím o tom, že ženy nosia v hlave ešte jednu malú ženu, volám ju alternatívna svokra, lebo sa jej stále niečo nepáči. Dobre máš tu sukňu? Ježíííš, vlasy si si mala umyť! Nesmrdí ti z úst? Schudnúť by si mala! ... a toto dokola. Zabúdame sa pochváliť, samy v sebe a pre seba. To je esencia úspechu. Je psychologicky potvrdené, že pochvala stimuluje človek až osemkrát viac ako kritika. Keď to funguje na ostatných, prečo to neskúšať hlavne na sebe, hm?
Text a foto: Jana GOMBOŠOVÁ
