Top Fashion Bar
Kúpiť predplatné Search
Kúpiť predplatné

archive / 30. január 2020

Raper Momenty: Bol som týždeň v absolútnej tme

„Mal som živé sny a posledné dni aj svetelné halucinácie,“ hovorí Róbert Franek alias Momenty, ktorý sa na týždeň nechal zavrieť do malej chatky bez okien a jediného lúča svetla. Aké to bolo a čo mu liečba tmou dala?

Raper Momenty: Bol som týždeň v absolútnej tme

„Mal som živé sny a posledné dni aj svetelné halucinácie,“ hovorí Róbert Franek alias Momenty, ktorý sa na týždeň nechal zavrieť do malej chatky bez okien a jediného lúča svetla. Aké to bolo a čo mu liečba tmou dala?

Čo ťa priviedlo k tomu, aby si sa nechal zavrieť do miestnosti v absolútnej tme?

Hlavný dôvod bola zvedavosť. Čo sa tam bude diať, ako to celé prebieha a či mám na to, aby som to vydržal byť sám so sebou v tme a tichu tak dlho. Čiže skôr som to bral ako výzvu. A spôsob, ako sa naučiť viac sústrediť a naučiť sa väčšej sebadisciplíne.

Pripravoval si sa na tento pobyt nejak špeciálne?

Práveže ani nie. Dokonca som sa narýchlo pobalil polhodinu pred odchodom - taká moja klasika. ☺ Ale bol som si nakúpiť pár vecí - diktafón a hlavne sladkosti, keďže neskôr ma napadol aj ďalší dobrý dôvod ostať týždeň zavretý v chatke a to, že nebudem môcť fajčiť. A ešte som si zobral cajon (perkusijný nástroj latinskoamerického pôvodu).

Ako prebiehalo „uväznenie“ do tmavej miestnosti?

Po stretnutí s Kamilom, ktorý ma vyzdvihol v malej osade Biely potok pri Zázrivej, sme sa presunuli asi jeden kilometer pešo k chatke. Bolo dosť zlé počasie. Fúkal vietor, snežilo a vyšliapať kopec bolo namáhavé. Zrazu sme sa ocitli pri malej chatke bez okien, kde som mal stráviť celý týždeň. Ako väzeň som sa však necítil. Chatka zamknutá nie je. Zvnútra máš kľučku a len z vonkajšej strany je guľa. Čiže, ak by ma chytila panika, môžem kedykoľvek odísť.

Tvoje prvé pocity po tom, ako tvoj „asistent“ zavrel za sebou dvere?

Predtým ako odišiel, objasnil mi, ako všetko prebieha, ako za zapína vetranie a pár technických vecí. Potom som ostal sám. Vtedy sa v chatke ešte svietilo. Svetlo si každý zhasne hlavným ističom v predsieni sám, vtedy, keď je pripravený. Je to preto, aby ste mali čas sa zorientovať, kde čo je, usporiadať si veci a byť ready na absolútnu tmu. To je veľmi dôležité. Celú chatku tvorí len jednoduchá izba s posteľou a tulivakom, kúpeľňa a chodba s regálom, kde boli hudobné nástroje, čaj a kde mi nechávali jedlo. Pod „mojou“ chatkou je ešte jedna, kde občas Kamil prespával. No nebol tam vždy a ja som nikdy nevedel, kedy tam je a kedy som na kopci sám. To bol zvláštny pocit.

foto2

Mohol si mať so sebou mobil?

Pýtal som sa na to ešte pred príchodom, ideálne je nechať si telefón vypnutý v predsieni pri poistkách. Pre pocit „keby niečo“. Neskôr som pochopil, že všetky hororové scenáre sú bludy našej mysle a nie je sa čoho báť. Navyše, keď ta niečo trápi, každý deň prinesú jedlo a máš možnosť to prebrať s domácimi.

Popíš moment, keď si zhasol...

To bolo ťažké. Odhodlať sa vypnúť svetlo. Fakt, že budem týždeň v tme. Asi po hodine, keď som zhasol, nastala. Totálna tma. Žiadne obrysy. Nič. Sadol som si na posteľ a premýšľal čo budem robiť. Keďže bol večer, chvíľu som sa pomotal, umyl sa, zahral si na bongo a šiel spať. Zaspávalo sa mi však ťažko. Keďže bola spomínaná snehová búrka, zdalo sa mi všetko hororové. Celú noc fúkalo, počul som praskanie, všade tma. Mal som pocit, že sa celá chatka jemne hýbe. Po niekoľkých hodinách som zaspal. Bál som sa však skôr prvého prebudenia, aby som nechytil paniku, kde to som... Ale bolo to celkom v pohode.

Čo si celý ten čas robil?

Deň prebiehal v činnostiach. Nevedel som koľko je hodín. Zahral som si na cajon, potom som veľa cvičil na chrbticu, s ktorou mám problém. Robil som cvičenia od fyzioterapeuta. Veľa som rozmýšľal nad hudbou, ktorú robím, sedel v tulivaku a premýšľal, spal a meditoval. Nevýhoda bola, že som predtým nikdy nemeditoval a nevedel som, ako na to. Postupne som na to však prichádzal.

Ozaj, a čo strava? Ako sa ti vychutnávalo jedlo, keď si vlastne nevidel, čo ješ?

Jedlo bolo vždy na jednom mieste v chodbe. Nikdy som ho nevidel. Raz denne prišli, doniesli mi ho. Pýtali sa, či chcem vedieť, čo to je. Nechcel som. Chcel som rozmýšľať o tom, čo jem. Jedlo bolo vegánske. Mnoho kaší so zeleninou, s hubami. Chutilo mi to.

foto3

O čom si po celý ten čas premýšľal?

O všetkom možnom. Až ma to prekvapilo, kam až sa človek dostane v myšlienkach. Snažil som sa nemyslieť na aktuálne veci a na prácu. Snažil som sa meditovať a ukľudniť myseľ. Prichádzali spomienky na detstvo. Aj také, ktoré som si vôbec nepamätal. Napríklad sa mi vynorila spomienka, ako vyzeralo sídlisko, kde som býval ako malé dieťa. Vybavovalo sa mi, ako vyzerala škôlka, cesta do nej, park, dokonca aj susedia. Z toho som bol prekvapený. Upozorňovali ma na to, že mnoho ľudí príde do tmy a nevedia vlastne ani prečo a potom sa im začnú vynárať spomienky, bloky... Prišiel som na mnoho vecí a súvislostí.

Ktorý bol zlomový moment tohto týždňa?

Zlomové veci sa udiali v tretí deň. Kamilova partnerka so mnou robila muzikoterapiu. Nevidel som ju, ale cítil som z nej veľmi silnú energiu. Hrala na hudobný nástroj, spievala a upokojujúco rozprávala. O tom, že si mám odpustiť, že mám intenzívne myslieť na ľudí, ktorým by som mal odpustiť tiež. Bola to akási vedená meditácia. Bolo to veľmi silné a plakal som pri tom ako malý chlapec.

Vraj sú v takýchto situáciách veľmi časté živé sny. Zažil si ich?

Áno. Je to sen, ktorý pokračuje, aj keď otvoríš oči. Vieš, že snívaš a robíš si v tom sne čo chceš. Bolo v tých snoch veľa svetiel. A aj keď otvoríš oči, akoby si mal svetelné halucinácie. Snívali sa mi také príbehy, že som sám nechápal. Paradoxne nie s ľuďmi z môjho života. Snívalo sa mi napríklad, že som bol v Prahe v šľachtickom dome v 19.storočí. Bola potopa a mnoho ľudí umieralo. Bolo to veľmi živé a ja som to sledoval akoby v diaľke. Potom sme zistili, že takmer identický scenár, ktorý sa mi sníval, sa skutočne v tom čase stal.

foto5

Predstava, že som sama v čiernej tme vo mne vyvoláva úzkosť. Videla by som hneď duchov, démonov a predstavila by som si všetky horory, ktoré som videla. Ty si nemal podobné stavy?

Mal som aj také pocity. Väčšinou, keď som mal zlú náladu a opúšťal sa. Väčšinou práve vtedy začalo všade praskať, fúkať, čudný „vibe“... Snažil som sa to zatláčať. Vo veľa situáciách ma zachránil cajon a bubny. A v týchto stavoch špeciálne. Vtedy som hral a spieval. Aj to som tam pochopil, aká je myseľ silná a čo všetko si vieme privolať. Keby som tam ale nemal hudobné nástroje, tak neviem, ako by som to vydržal.

Kedy si mal najväčšie krízy?

Bol som tam od soboty do soboty. Mal som krízu vo štvrtok, ale povedal som si, že to vydržím. Ku koncu som totiž už totálne stratil pojem o čase, keďže jedlo mi nosili vždy v iný čas. Najväčšia kríza prišla paradoxne úplne na konci, kedy som sa zobudil a myslel som si, že už je asi sobota ráno, kedy ma majú prísť na svitanie zobudiť a pustiť von. Tak som sa obliekol a nekonečne dlho čakal. Keď som si doma púšťal nahrávky, tak podľa diktafónu som sa chystal von už o 23:10...

Čo ťa na tomto pobyte prekvapilo?

Posledné dva dni som začal vidieť svetlá. Rôzne obrazce, svetelné halucinácie. Mal som zvláštne pocity, akoby som videl zhora, zboku svitanie, ktoré jemne blikalo. Bol to príjemný pocit, ale akoby sa do toho svetla nedalo pozrieť. Videl som to iba periférne. Mal som z toho hrejivý pocit a iba som si to užíval. Pocit blaženosti by som to možno nazval? Neviem, nakoľko takéto niečo dokáže vyvolať naše telo, keďže silou mysle dokážeme mnoho. Ale verím, že niečo za naším svetom existuje. Duchovno. Ale nijak extra som to neriešil, len som si to užíval. Najmä pri spomínanej vedenej meditácii som mal pocity niečoho duchovného.

Keď sme dlho sami so sebou, často prichádzajú emócie, ktoré väčšinou v sebe potláčame. Vyplavilo sa ti na povrch niečo?

Ja veľmi emócie nepotláčam, keďže v tom mi pomáha hudba už dlhé roky. Skôr som si uvedomil, že si musím odpustiť niektoré veci, ktoré som spravil, aj veci, ktoré som nespravil a mohol. A tiež niektorým ľuďom a ísť ďalej. A dalo mi to aj nadhľad nad vecami, za ktorými sa naháňame každý deň. A tiež som prestal fajčiť a tento krát už dúfam definitívne.

foto 4

Akoby by si definoval výsledok tvojej „liečby tmou“?

Keď som odtiaľ odchádzal, bol som veľmi pokojný a vyrovnaný. Upozorňovali ma ale, že je to len začiatok cesty. Naviedlo ma to správnym smerom. Akoby to bolo celé jedna meditácia. Bol som nad vecou. Keď som prišiel do reálneho sveta, zrazu som pozeral na ostatných, akí sú všetci nervózni. No ak človek na sebe nepracuje, veľmi rýchlo ťa to vtiahne späť. Mal by som každý deň meditovať, ale nie vždy si nájdem čas. Zistil som, že si musím nastaviť lepší režim. Spravil som prvý krok, uvedomil som si veľa vecí a chcem na tom ďalej pracovať.

Intenzívne sa venuješ aj hudbe pod pseudonymom Momenty. Je aj to spôsob, ako svoje emócie dostávaš zo seba von?

Hudba bola vždy veľký ventil a hlavný dôvoď prečo ju robím. Mne ide hlavne o to, byť ja. Nedávno som vydal krátky album Audio22, ktorý zachytáva moje pocity a názory z roku 2019. Na leto chystám aj pár koncertov a ku koncu roka chcem vydať opäť kratší album. Ak sa všetko podarí.

Ako vznikol názov Audio22?

Už dlhšiu dobu sa mi všade zjavuje číslo 22. Neviem si to vysvetliť. Najsilnejšie to bolo minulý rok, kedy som písal tento album. Dokonca, keď sme ho uverejnili na stream služby, zistil som, že má presne 22 minút...

Album Audio22 si môžete vypočuť na všetkých stream platformách tu.
 

Terapia tmou je forma liečebného procesu, kedy ste uzavretí v temnej miestnosti sami so sebou. Je to niečo ako dovolenka pre mozog, ktorý je každodenne nadmerne zaťažovaný rôznymi vplyvmi. Prvé tri dni sa väčšinou zbavujete "informačného smogu" a privykáte si na to, že sa okolo vás nič, ale vôbec nič nedeje. Tým, že sa vaša hlava nemá čomu venovať, máte čas na dôležitejšie veci. Meditovanie, dychové cvičenia, spiritualitu, rozvíjanie plánov, uzdravovanie, pochopenie, odpustenie a uvedomenie si, čo je pre vás naozaj dôležité. Môžete sa venovať akejkoľvek oblasti vášho života, ktorá potrebuje vašu plnú pozornosť a na ktorú v bežnom živote "nemáte čas". Častým návštevníkom sú emócie, ktoré tak radi potláčame. História pobytu v tme siaha tisíce rokov hlboko do našej minulosti. Túto metódu používali mnohé národy, kulty a náboženstvá. V dnešnej dobe je možné pobyt v tme využiť k sebapoznaniu, sebaliečeniu, ako prostriedok na duchovnej ceste, k návratu vnútornej rovnováhy, nadhľadu, pochopeniu, či nájdeniu životnej vízie. Je to jeden zo spôsobov ako dosiahnuť „stav rozšíreného vedomia“. V tme dochádza k deprivácii zraku, cez ktorý získavame najviac informácií z vonkajšieho prostredia, a tým obraciame svoju pozornosť dovnútra.

 

Text a foto: Jana GOMBOŠOVÁ

    3584

    Súvisiace články