Pôsobí krehko, melancholicky, no je v nej niečo, čo vzbudzuje rešpekt. Keď sa s vami rozpráva, máte pocit, že vás má prečítaných. Nečudujem sa. Má prax... Ročne zdolá v priemere sto kníh. Množstvo osudov, ktoré si v literatúre odžila a zástupy osobností, ktoré precítila. Aká je ona sama - najznámejšia knihomoľka na Slovensku?
Kedy sa zrodila tvoje láska ku knihám?
Myslím, že ešte v detstve. Čítala som veci z otcovej knižnice. Grishama, Simmela, ale aj Malé ženy a rôzne romantické somariny. Veľký zlom prišiel s Harrym Potterom, potom sa to celkom rozbehlo. Pamätám si, že som stále čítala celkom dosť, najviac ale asi však počas vysokej školy. Žurnalistika v Nitre poskytovala veľa voľného času na záľuby, mojou boli knihy.
Si veľkou fanynkou Harryho Pottera. Predstavujem si malú Džejny s jeho okuliarmi zahrabanú do kníh. Pamätáš si obdobie, keď si sa začala učiť čítať?
Toto si práveže vôbec nepamätám. Ja mám celkovo hroznú pamäť. Paradox k tomu, koľko kníh prečítam. :)
Hovorí sa, že človek má robiť to, čo ho baví. Teba baví čítať a s knihami aj robíš. Aká bola tvoja cesta za knihami v profesijnom živote?
Žurnalistika poskytovala veľa priestoru na záľuby, ale aj na prácu. Počas štúdia som rozbehla blog na Smečku, kde som robila najmä rozhovory s rôznymi ľuďmi z kultúry a tiež som začala brigádovať v Martinuse ako kníhkupkyňa. To sa nejako spojilo a raz som pozvala Michala Hvoreckého k nám do kníhkupectva, aby prišiel predstaviť svoju knihu. Tam niekde začali moje kroky, ktoré o pár rokov viedli k terajšej pozícii event manažérky a mám na starosti aj sociálne siete.
Byť v takomto úzkom kontakte s knihami bol tvoj cieľ, alebo ťa vyformoval práve fakt, že si sa ocitla v takomto prostredí?
Určite to nebol cieľ. Predtým som skôr inklinovala k hudbe, veľa som chodila na koncerty, písala recenzie na albumy, robila rozhovory, moja diplomovka bola o eFMku. Postupne sa to nejako preklopilo ku knihám a už to tak ostalo.
Vedieš si nejaký zoznam prečítaných kníh? Ak áno, aká je tvoja bilancia?
Áno, vediem si zoznam od roku 2014. Zapisujem si každú knihu, ktorú začnem čítať a potom si k najlepším dávam hviezdičky. V roku 2014 som prečítala 97 kníh, o rok neskôr 104, potom 113, najlepší bol rok 2017 – to mám 117 a za minulý rok opäť 97. Tento rok je to biedne, čítam asi najmenej za posledné roky, ešte síce neskončil, ale predpokladám, že to bude okolo 95 kníh.
Vekom sa často menia názory aj vkus. Zmenil sa aj u teba čo sa kníh týka?
Myslím si, že nie. Od výšky sa mi vkus drží, mám najradšej svetovú beletriu, jemne smutné, melancholické či depresívne knihy.
Akú literatúru preferuješ a ktoré knihy nedokážeš ani len prelistovať?
Jednoznačne vedie svetová beletria, slovenských autorov a autorky čítam málo. Mám rada aj krimi, to si dávam ako také oddychovky, ale nemôžem ich čítať často po sebe, prestáva ma to potom baviť a mám pocit, že všetky sú si veľmi podobné. Niekedy som kvôli prehľadu čítala aj viac vecí z young adult, toto čítam už menej, stále však čítam dosť detských kníh, tie mám rada. A ešte mám rada aj české autorky – Soukupovú, Tučkovú, Mornštajnovú, Denemarkovú – tieto píšu podľa mňa skvelé veci. Vyhýbam sa knihám, ktoré patria k takej lacnej romantike, či už sú od slovenských alebo svetových autoriek. Tiež nečítam sci – fi, historické ani dobrodružné romány. Ja vlastne fakt čítam asi len svetovku s pár výnimkami.
Stalo sa ti niekedy, že si mala k nejakému autorovi predsudok a nakoniec ťa príjemne prekvapil? Dávaš šancu tým, čo ťa v minulosti sklamali?
Áno, nechcela som čítať Nesba, lebo ho čítali všetci. Potom som to skúsila a neskôr prečítala celú sériu s jeho hlavným hrdinom Harrym. Doteraz si myslím, že patrí k tomu najlepšiemu zo severskej krimi, aj keď jeho najnovšie knihy som už nečítala. No väčšinou, ak mi niekto nesadne, tak sa k nemu nevraciam.
Ktoré sú tvoje najobľúbenejšie knihy?
Za posledné roky jednoznačne Malý život, ktorý odporúčam každému, až som s tým už asi dosť otravná. Dlho bola mojou knihou číslo jedna Osamelosť prvočísiel. Tú mám prečítanú asi šesťkrát. Mám rada aj Neapolskú ságu Eleny Ferrante a krásnu poetiku knihy Letné svetlo a potom príde noc. Páčila sa mi aj Ayn Rand, Delphine de Vigan, Cunningham, Barnes, mohla by som menovať ešte veľa mien, ktoré patria medzi moje obľúbené. Všeobecne čítam veľa kníh z českého Odeonu a Hostu a slovenského Slovartu a od Inaque.
Hovorí sa, že podľa toho aké knihy človek číta, taký je. Stotožňuješ sa s tým? Akým človekom si, ak by si mala byť posudzovaná podľa tvojich najobľúbenejších kníh?
Uf, smutná, melancholická a depresívna. Čo, povedzme si úprimne, dosť často aj som.
Väčšina z nás má problém nájsť si čas na prečítanie knihy. Ty máš akú frekvenciu čítania?
Najviac prečítam cez víkendy. Mám rada, keď mám na čítanie veľa času, napríklad aj pol dňa alebo celý deň. Asi najdôležitejšie v tom celom sú priority a životný štýl. Nechodievam veľmi večer von, radšej som doma a čítam. V lete čítam menej, lebo sme s priateľom častejšie preč.
Nedávno si sa s priateľom presťahovala do väčšieho bytu. Nezmestili sa vám do toho starého knihy?
Presne tak. :) Po pár rokoch v jednoizbáku sme sa rozhodli, že by bolo fajn mať aspoň o jednu izbu navyše a väčšiu knižnicu, keďže v starom byte sme mali knihy už aj na zemi a kade tade. V istom zmysle to bolo milé, ale časom to samozrejme začalo prekážať. Nakoniec sme skončili v Petržalke v trojizbáku a presťahovali tam aj Ivanove knihy, ktoré mal doma. Takže teraz máme konečne poriadnu knižnicu a v nej cca 3000 kníh. A v jednej izbe skladisko kníh, ktorých sa postupne chceme zbaviť.
„Zbieraš“ okrem kníh aj niečo iné?
Ani nie, nemám inak nejakú veľkú potrebu vlastniť veľa vecí.
Pri čítaní kníh prežiješ veľa iných osudov. Premýšľala si niekedy nad tým, že by si žila inak ako žiješ? Čo by si robila, keby si nerobila s knihami?
Fakt neviem a dúfam, že v blízkej budúcnosti sa nad tým ani nebudem musieť zamýšľať. Myslím, že by som robila niečo s kultúrou, možno hudbou. Alebo by som si otvorila malú kaviarničku, čo je taký veľmi naivný sen mnohých ľudí, ktorí netušia, čo všetko by to v realite obnášalo. Ale predstava je to pekná.
Máš veľmi dobrý vkus i v iných oblastiach, ako je literatúra. Vidieť to aj na zariadení tvojho bytu...
Toto je veľmi vtipné, lebo my sme ten byt kúpili komplet zariadený. :) Dokúpili sme fakt len tú obrovskú knižnicu a rovno hovorím, že je to IKEA. Viacerí ľudia mi totiž písali na Instagrame, či je na mieru. Asi vyzerá fakt dobre. Mali sme veľké šťastie, že manželka bývalého majiteľa má vkus veľmi podobný tomu nášmu. Nie je tu nič navyše, v podstate takmer všetko sa nám páčilo, aj sme si to nechali. Od postele až po lampy. Mne osobne by sa páčila trocha iná kuchyňa aj kúpeľňa, ale toto neboli dôležité faktory pri rozhodovaní o kúpe. Takže som sa s tým zmierila a som šťastná, že máme taký byt, aký máme.
Ktoré kusy nábytku a interiérových doplnkov v byte sú pre tebe tie najcennejšie?
Fotka od Mariky Majorovej, ktorú som od nej dostala ešte ako darček do prvého bytu, grafiky Čiernych dier, ktoré zatiaľ nemajú stále miesto a neviem, kedy ich zavesíme a samozrejme tá knižnica – tá ale najmä svojim obsahom.
Je niečo, čo by si mala veľmi rada v byte, ale zatiaľ po tom iba túžiš?
Gramofón, aby sme si mohli pustiť tie dve platne (Portishead a Moderat), čo doma máme a kvalitné repráky.
Pred vyše rokom si sa zapojila do výzvy „rok si na seba NIČ nekúpim“. Aké to bolo?
Bolo to úplne v pohode. Nebola to žiadna oficiálna výzva, bola skôr moja osobná, no zverejnila som ju na Instagrame, aby som to dodržala a možno aj preto, aby som niekoho inšpirovala. Nikdy som si nedávala žiadne predsavzatia, lebo som vedela, že ich nedodržím (napríklad nejesť koláče), ale v tomto som sa zaťala a jednoducho to dala. Bez kompromisov. Žiadne oblečenie, ponožky, spodnú bielizeň, topánky, doplnky, nič.
Mala si počas tohto obdobia krízy? Porušila si niekedy?
Nemala a neporušila. Ja som nikdy nebola nejaká nákupná maniačka, hoci, samozrejme, že si rada na seba kúpim niečo pekné. Ale počas toho roka som si uvedomila, že naozaj nič zásadné nepotrebujem a koľko zbytočných handier je v nákupných centrách. Nijako som netrpela ani s kamoškou na nákupoch, jednoducho som to vytesnila, vedela som, že ja si nemôžem kúpiť nič, bodka.
 |
 |
Vytvoril sa ti počas „nenakupovacieho roka“ zoznam vecí, na ktoré si sa chystala po skončení tohto obdobia?
Mala som zopár vecí, ktoré som si chcela kúpiť – väčšinou funkčné, športové oblečenie, keďže sme začali viac chodiť do prírody na turistiku a nemala som žiadne podobné veci, pretože sme to doteraz nerobili. Na čítanie na gauči nepotrebuješ nové tričko. Takže moje prvé veci boli športová bunda, neskôr tenisky a legíny. Koncom môjho roku bez nákupov som začala cvičiť (čo som dovtedy tiež nikdy nerobila) a tým pádom som v ďalšom roku trocha schudla, potrebovala som si preto kúpiť pár vecí, ale nijako som to nepreháňala.
Aký vplyv na teba tento experiment mal a kam ťa to posunulo?
Povedala som si, že radšej menej a kvalitnejšie, zároveň viac podporiť domácu tvorbu – ak budget dovolí. Samozrejme, nie som stopercentná, ani som to nikdy netvrdila. Rifle mám zo Zary. Ale viac premýšľam, či danú vec naozaj potrebujem a snažím sa zbytočne nemíňať a nenakupovať. Tento rok som si kúpila naozaj minimum vecí.
Keď si teraz niečo na seba kúpiš, čo to zvyčajne je?
Naposledy som si kúpila veci, ktoré som už fakt potrebovala, lebo tie staré mali milión rokov – zimnú bundu a zimné topánky. Na poslednom Urban markete som investovala do batohu značky Part, ktorý síce asi až tak nepotrebujem, no dlho po ňom túžim a viem, že bude so mnou ešte dlhé roky. Naposledy som si takto kúpila menší batoh od Uashmama a odvtedy ho nosím prakticky stále, no potrebovala som niečo do práce na notebook. Okrem toho som si kúpila dve čierne veci – jedno tričko od českej značky Lichi (už od nich jedno tričko mám) a druhú takú hrubšiu univerzálnu vec od TAKiTAK – po tých už tiež dlhšie pokukujem.
Si známa aj slabosťou na dobré koláče a kávu. Kde na ne chodíš v Bratislave najradšej?
Najradšej mám asi Fach – kombinácia skvelej kávy a koláčov a krásneho priestoru u mňa vyhráva. Najčastejšie však pijem kávu od Pána Králička, lebo to mám cestou do práce alebo vo Foxforde, lebo ten mám priamo v práci. Doma pijeme filter od Diamonds Roastery.
 |
 |
Kam najradšej chodíš jesť?
My si varíme dosť často doma, v poslednej dobe najmä vegetariánske jedlá. Ja mám veľmi rada aj klasiku (rezne, vyprážaný karfiol, segedín, perkelt), ale krotím sa. Ak by som mala vybrať, tak v Bratislave rada idem do Roxoru, Johny Italian bistro, Punjabi Dhaba, Ramen Kazu. A na raňajky do Žufane.
Sladké dezerty, gastro potešenia a tvoje obľúbené kapučína na tebe nevidieť. Vraj si začala chodiť pravidelne do posilky?
Áno, začali sme spolu s kamarátkou ešte minulý rok v októbri. Môj životný štýl 3ká - káva, koláč, kniha sa časom stal nezlučiteľným s mojimi predstavami o tom, ako by som chcela vyzerať. :D Po mesiacoch skúšania behu (ktorý ma fakt nebaví a nikdy nebavil) som sa konečne odhodlala a našla trénera, s ktorým cvičíme odvtedy pravidelne. K tomu som pridala turistiku, čo som doteraz tiež nerobila, ale vďaka priateľovi som začala a mám to naozaj rada. Najmä preto, že každá túra musí končiť jedlou odmenou.
Okrem výletov do prírody, čítania a kávičkovania radi s priateľom cestujete. Ktoré miesto by si označila ako „tvoje top“, kde plánuješ ísť v najbližšej dobe a čo je tvoj sen?
Milujem Taliansko. To treba dať aspoň raz do roka a hneď je život krajší. Tento rok sme boli aj v Španielsku a budúci rok bude premiéra vo Francúzsku a na jar plánujeme trip po Balkáne. Ja som doteraz veľa necestovala, takže dobieham zameškané. Mne by stačila aj Európa. Napríklad do Berlína by som sa vrátila kedykoľvek, priateľa lákajú aj vzdialenejšie destinácie. Ale mojím snom je New York.
Text a foto: Jana GOMBOŠOVÁ
