_Z verandy do kalendára
Alebo ako sa z dcérinej spomienky stal sviatok, ktorý pozná takmer celý svet. Píše sa rok 1908 a Anna Jarvis organizuje v americkom Graftone prvú oslavu Dňa matiek. Nerobí to kvôli pohľadniciam ani kvetinárstvam. Chce si uctiť svoju mamu Ann Reeves Jarvis, ženu, ktorá sa počas života venovala pomoci iným ženám, chorým susedom aj rodinám zasiahnutým vojnou.
Pôvodná predstava bola až prekvapivo jednoduchá. Každá mama by mala mať aspoň jeden deň v roku, keď môže sedieť na verande s kávou a nikto ju nevyrušuje. Žiadny program, žiadne povinnosti. Len pár hodín, ktoré patria jej.
V roku 1914 sa Deň matiek stal v USA oficiálnym sviatkom. A ako to už býva, dobrá myšlienka rýchlo dostala aj obchodnú verziu. Pohľadnice, kvety, sladkosti, reklamy. Anna Jarvis proti tomu neskôr bojovala tak vášnivo, až sa z nej stala vlastná opozícia k sviatku, ktorý sama pomohla vytvoriť. Nešlo jej o nákupný zoznam. Išlo jej o konkrétnu mamu.
_Medzi úctou a marketingom
Anna Jarvis mala jasnú predstavu: Deň matiek sa nemal zmeniť na prehliadku kvetinárov a cukrární. Zdôrazňovala, že apostrof v anglickom „Mother’s Day“ je v jednotnom čísle – ide o deň pre vašu matku. Nelichotilo jej, keď sa sviatok v USA stal lukratívnym pre výrobcov pohľadníc, sladkostí a kvetov. Upozorňovala, že bonboniéra či brunch by nemali nahradiť osobný čas.
Aj dnes môže byť tento sviatok nenútený. Namiesto obligátnej kytice skúste mame uvariť obľúbené jedlo, pomôcť jej s niečím, čo odkladá, alebo ju prosto vypočuť. Hlavné je, aby mala pocit, že tento deň patrí jej, nie komercii.
_Československá verzia
K nám sa Deň matiek dostal v roku 1923 najmä vďaka Alici Masarykovej. Dcéra prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka a prvá predsedníčka Československého červeného kríža ho pomohla dostať do verejného priestoru v čase, keď sa viac hovorilo o postavení žien, rodine aj sociálnej starostlivosti. V bývalom Československu mal preto skôr občiansky a rodinný charakter, neskôr ho na istý čas zatienil Medzinárodný deň žien. Po roku 1993 sa na Slovensku ustálili oba dni – MDŽ aj Deň matiek.
Dnes ho oslavujeme každú druhú májovú nedeľu. Nie je to štátny sviatok, takže sa kvôli nemu nezatvárajú obchody ani úrady. Zato sa otvárajú rodinné albumy a občas aj debata o tom, čo vlastne mama chce.
_Tell her
Nie každá mama je rovnaká. Niektoré chcú rodinný obed so všetkým, čo k tomu patrí. Iné by najradšej vypli telefón a odišli do wellnessu. Jedna ocení ručne napísaný list, druhá vstupenky na koncert, tretia dve hodiny pokoja a dobrú kávu.
A potom sú tu ženy, ktoré túto rolu plnili aj bez toho, aby ich niekto volal mama. Stará mama, teta, krstná, staršia sestra, učiteľka, suseda, rodinná priateľka. Mali ste alebo máte vo svojom živote ženu, ktorá pri vás stála podobne? Tell her. Deň matiek môže patriť aj jej. Rodina nie je vždy podľa rodného listu.
_Let’s celebrate!
Viete, čo je na Dni matiek najlepšie? Dá sa urobiť po svojom. Môžete si rezervovať stôl v malej reštaurácii, kde nie je hluk. Môžete ísť do kina. Kúpiť knihu a napísať do nej venovanie. Zobrať mamu na výlet do mesta, kam sa už dlho chystá. Pripraviť jej raňajky, no potom po sebe aj upratať.
Môžete jej zavolať skôr ako večer. Môžete sa opýtať, čo by naozaj chcela. A potom ju počúvať. To býva často náročnejšie než vybrať darček, ale funguje lepšie.
Deň matiek nemusí byť sladký, ružový ani dokonale naaranžovaný. Môže byť pokojný, mestský, praktický, kultúrny, krátky, vtipný aj úplne obyčajný.
Text: redakcia foto: Pinterest
