Čo dnes znamená verejné múzeum? Miesto, kde si pozriete výstavu, ideálne so zážitkom, ktorý vo vás ešte chvíľu doznieva, a potom idete domov? Alebo priestor, ktorý aktívne vstupuje do spoločenských tém, hľadá nové formy podpory a otvorene sa pýta, komu vlastne patrí?
Berlínsky Hamburger Bahnhof pri svojom 30. výročí ukazuje, že odpoveďou môže byť pokojne aj tá druhá možnosť.
_Model podpory postavený na dôvere
V marci pripravuje múzeum podujatie Noc v Berlíne (A Night in Berlin). Na prvý pohľad gala večer. V skutočnosti však ide o niečo viac než len spoločenskú udalosť.
Do príprav sa zapojili osobnosti z rôznych oblastí – od herečky Cate Blanchett, cez film directora Edwarda Burgera, producentku a DJ-ku Ellen Allien, umelcov Elmgreen & Dragset a Anne Imhof, zakladateľku milánskeho 10 Corso Como Carlu Sozzani, fotografa Wolfganga Tillmansa, až po zástupcov opery a filharmónie.
V rámci galavečera bude sprievodný orchester obliekať berlínska značka Ottolinger, čím sa večer prepojí aj so súčasnou módnou scénou mesta.
Nejde však o zvučnosť známych mien. Umenie je prirodzenou súčasťou širšieho kultúrneho diania. Dokáže otvorene komunikovať s hudbou, filmom, módou aj samotným mestom.
A čo je podstatné? Hostia si nekupujú vstupenky. Neplánuje sa aukcia diel. Nikto od umelcov nežiada, aby darovali svoje práce na predaj. Múzeum neusiluje o rýchly zisk, ale o dlhodobé vzťahy založené na podpore a dôvere.
_Podpora umenia ako záväzok
Hamburger Bahnhof je financovaný najmä z verejných zdrojov. Nemecko má stabilný model podpory kultúry, no aj ten dnes naráža na limity. Rozpočty sa krátia a inštitúcie musia hľadať nové riešenia.
Riaditelia Sam Bardaouil a Till Fellrath to formulujú jasne – nejde o krízové riešenie ani o rýchlu reakciu na škrty. Ide o nový spôsob uvažovania. Podpora múzea nemá byť jednorazová záležitosť. Má byť záväzkom. Dlhodobým a postaveným na dôvere.
Aj preto bude súčasťou večera udeľovanie cien za celoživotný umelecký prínos a zároveň granty pre mladých umelcov do 35 rokov. Nejde len o formálne ocenenia, ale aj o reálne zdroje.
_Keď galéria otvorí dvere
Národná galéria súčasného umenia sídli v bývalej železničnej stanici z 19. storočia. Monumentálna budova dnes stojí oproti modernému hlavnému nádražiu a vytvára s ním výrazný architektonický stret. No nejde len o stavbu, ale o život, ktorý sa v nej odohráva.
Múzeum sa v posledných rokoch snaží byť otvorenejšie. Minulé leto napríklad organizovalo bezplatné víkendové DJ sety pod názvom Berlín Beats (Berlin Beats), ktoré prilákali desiatky tisíc ľudí. Umenie sa tak dostalo aj k tým, ktorí by si možno bežne lístok na výstavu nekúpili.
V meste, kde má každý štvrtý obyvateľ migračné pozadie, to nie je detail. Znamená to pracovať s rôznymi publikami, s rôznymi očakávaniami a skúsenosťami.
_Nová energia
Za celou iniciatívou stoja spoluriaditelia Hamburger Bahnhof Sam Bardaouil a Till Fellrath, ktorí múzeum vedú od roku 2022. Bardaouil vyrastal v Libanone, študoval divadlo a dejiny umenia. Fellrath pochádza z Nemecka a jeho zázemie je bližšie k ekonómii a politológii. Jeden premýšľa cez kultúru a kontext, druhý cez štruktúru a systém. Spolu vytvárajú vedenie, ktoré nepôsobí akademicky odťažito, ale premýšľa prakticky a otvorene.
Výraznú rolu zohrávajú zberateľka a filantropka Monique Burger spolu so svojou kolegyňou Christine Wuerfel-Stauss, predsedníčky večera. Ich prístup je jednoduchý. Podpora umenia nemá byť o tom, aby bolo meno viditeľné na plagáte, ale aby mala zmysel v dlhšom horizonte. Práve spolupráca založená na dôvere dnes múzeum posúva ďalej.
_Aktuálna otázka
Na záver si múzeum kladie jednoduchú otázku: Pre koho tu sme? A kto sa u nás stále necíti vítaný?
Možno práve toto je najdôležitejšie posolstvo ich výročia. Múzeum nemá byť pevnosťou. Nemá byť ani atrakciou na jedno popoludnie. Má byť miestom, kde sa dá premýšľať, cítiť sa dobre a byť vítaný.
Hamburger Bahnhof tak po tridsiatich rokoch neoslavuje len minulosť. Skôr ukazuje, ako by mohla vyzerať budúcnosť verejných inštitúcií. Menej odstupu. Viac otvorenosti. Viac dôvery.
A to je dnes možno tá najväčšia ambícia.
Text: KK foto: archív značky
