_Óda na samotu
Martens neprišiel do Margiely preto, aby prepisoval pravidlá. Skôr sa rozhodol ich zdokonaliť a vložiť priamo do svojej práce. Jeho Artisanal kolekcia bola jasným odkazom k základom značky. Každý detail – od masiek až po rozpadajúce sa povrchy – niesol stopu Martina Margielu.
Priestor s holými stenami, rozhádzané stoličky, papier na podlahe. Atmosféra ako vystrihnutá zo starých čias, keď značka vznikala mimo hlavných svetiel módy. Martens to vedel a nič nenechal na náhodu. Nešlo o modely, išlo o nastavenie mysle.
_Veľmi intímne divadlo
Tento večer sa odohrával inak. Skôr ako prehliadka pôsobil ako divadlo bez jasne určenej hranice medzi publikom a dejom. Modely sa pohybovali pomedzi hostí, akoby práve vystúpili z múrov okolo nich. Scéna pôsobila chladne, možno až neosobne, no spojenie sa napriek tomu vytvorilo. Možno zámerný odkaz na dnešné časy?
Efekty tu nikto nehľadal. Každá scéna bola stavaná tak, aby postupne odhaľovala vrstvy – doslova aj obrazne. Martens pracoval s materiálmi, ktoré pôsobili, akoby boli dávno zabudnuté. Papier, plast, stará bižutéria, koža zo sezón dávno minulých. Všetko pretvorené do nových foriem.
_Cez vrstvy až k podstate
Silných momentov sa v Paríži odohralo viac. Napríklad keď sa medzi divákmi objavili postavy v transparentných plášťoch pripomínajúcich fúkané sklo. Martens ukázal, ako sa dá odkaz značky preniesť do súčasnosti bez toho, aby stratil váhu.
Kolekcia sa rozvíjala v niekoľkých častiach. Najskôr prišli jednoduché siluety, potom postavy s tvarmi ako zo stredovekých sôch, napokon šaty s kovovým leskom a drapériami. Všetko dopĺňali motívy starých tapiet, kvety, perie, krajka, vrstvy tylu. Bolo jasné, kde sa nachádzame – toto bola Maison Margiela.
Martens ukázal, že wow efekt sa dá postaviť aj na detailoch. Celé predstavenie pôsobilo ako tichá, no presná reakcia na súčasný módny svet, ktorý často pôsobí uhladene, no prázdno. Možno práve čas ukáže, či sa toto celé dá čítať aj ako tichá kritika dneška.
_Svetlá budúcnosť v tmavých odtieňoch
Martens sa netajil tým, že kolekcia bola osobná. Inšpiráciu hľadal vo svojom rodnom meste Bruggy – v jeho gotických stavbách a melanchólii. V kolekcii sa to odrazilo vo farbách, tvaroch aj celkovej nálade.
Kolekcia však nezostala len vo svete ideí. Prvýkrát sa otvorila aj klientom. To, čo bolo celé roky vnímané ako experiment a priestor na skúšanie, sa po novom dostáva do predaja.
Dizjanér ukázal, že Maison Margiela vie fungovať aj dnes – bez potreby prispôsobovať sa okoliu. Stačilo zostať pri tom, čo značku vždy držalo pohromade.
Ak sa móda často spolieha na rýchle efekty, toto bolo presne naopak. Skôr než prehliadka to bola výpoveď. A Maison Margiela tak našla hlas, ktorý jej zjavne dlho chýbal.
Text: KK foto: Getty
