Top Fashion Bar
Kúpiť predplatné Search
Kúpiť predplatné

Rozhovory / 3. October 2024

Ester Parásková / Výstava plná emócií a odvážnych myšlienok

Ester, jedna z najvýraznejších súčasných mladých českých umelkýň, predstavuje svoje nové diela na výstave SNATCH v Sophistica Gallery, len kúsok od Staromestského námestia. Výstava, ktorá potrvá do 10. októbra, prináša návštevníkom hlboký a nezvyčajne úprimný pohľad do sveta umelkyne, ktorej tvorba prekypuje energiou, kreativitou a dynamikou. Ester je známa svojím nekompromisným prístupom k tvorbe – ak niečo nesplní jej vysoké štandardy, jednoducho to zavrhne. Jej diela nie sú len dekoráciou. Sú to komplexné výpovede, ktoré často vyvolávajú silné reakcie. Môžete sa o tom presvedčiť sami, Ester dnes začína totiž vystavovať aj vo VUNU Gallery v Bratislave.

Ester Parásková / Výstava plná emócií a odvážnych myšlienok

Kurátor Michal Štochl, ktorý s Ester spolupracuje už niekoľko rokov, opisuje vzťah ako priestor pre hlbšie pochopenie jej tvorivého sveta. Spomína, ako ho už pri prvom stretnutí v roku 2019 oslovil čiernobiely obraz s provokatívnym názvom „Champagne holokaust“. Plný krížoviek, mestských scenérií, rozbitých predmetov a postáv, mu neskôr visel nad jedálenským stolom a u návštevníkov často vyvolával šokujúce reakcie.

Michal vníma Esterinu tvorbu ako výnimočne komplexnú a náročnú. ,,Jej diela si vyžadujú pozorného a vnímavého diváka, ktorý je ochotný preniknúť hlbšie pod povrch, aby odhalil skryté vrstvy významov a kompozícií, nie sú pre každého,“ hovorí Michal, „Sú pre tých, ktorí sú ochotní investovať čas a pozornosť. Ponúkajú nezabudnuteľný zážitok.“ Pokračuje. 

Výstava je dokonalou príležitosťou pre všetkých milovníkov súčasného umenia, aby zažili surovosť a odvahu tvorby Ester. Top Fashion dostal možnosť priniesť vám spoločné rozhovory týchto dvoch. Prinášajú pohľad na spoluprácu, ale aj na Esterine najnovšie diela.

 

Ester môžete tiež dnes osobne stretnúť na zahájení výstavy BABEL vo VUNU Gallery v Bratislave, kde vystavuje spoločne s Céline Struger. 

Medzi domovom a ateliérom

Michal: Ahoj, Ester, ako sa máš?  

Ester: Ahoj, dobre, mám tu bordel, nerieš to.

Michal: Asi ti malá dáva zabrať, čo?  

Ester: Mala som tu snáď niekedy poriadok?

Michal: Pamätám si, keď si bývala v ateliéri.

Ester: To bol pre niektorých ľudí zážitok. V podstate jediné miesto, kde bolo relatívne čisto, bola moja posteľ, takže si tam zberatelia, galeristi a iná high society odkladali Fendi kabelky a kožuchy, a aj keď mali u mňa doma topánky, chodili po špičkách.

Bola to zábava, ktorá sa striedala s čudným pocitom, že by som mala niečo zmeniť. Každopádne tieto myšlienky, po odchode návštevníkov a silnej vôni parfému obklopujúceho môj byt/ateliér, nenávratne odišli. Týmto ľuďom s drahými kabelkami sa samozrejme nevysmievam, teraz žijem podobne ako oni, ale keď už hovoríme o minulosti.

Michal: Prečo vlastne chodili?  

Ester: Je to jasné, pozerali sa na obrazy a na to, ako divne bývam. Pamätám si, keď sa u mňa prvýkrát zastavila Veronika, teraz už moja kamarátka, ale vtedy sme sa ešte nepoznali. Priniesla si so sebou plátenú tašku a v nej staré oblečenie na prezlečenie. Zrejme ju niekto varoval, že to u mňa nie je úplne bezpečné miesto pre jej biele nohavice. Mne to prišlo normálne žiť s farbami. Pracovať tam, kde spím, bolo extrémne pohodlné. Teda pre moje zdravie to asi nebolo najlepšie.

V tehotenstve som odsúhlasila niekoľko výstav, lebo som to zvládala naozaj dobre. Maľovala som do začiatku deviateho mesiaca a cítila som sa skvele. Po pôrode som zistila, že to nestíham. Moja najväčšia vášeň je teraz Dakota, moja dcéra, a nechcem ju ochudobniť o čas, ktorý máme spolu. Vždy, keď prídem do štúdia, ešte hodinu pozerám na jej fotky v telefóne a plačem od šťastia, že ju mám. Potom ale musím začať pracovať. Po troch hodinách väčšinou odchádzam domov a ďalší deň opäť.

Michal: A čo zberatelia? Ako vnímali tvoje prostredie a obrazy?  

Ester: Nemám tušenie, asi ako kto. Niekedy mi prišlo, že niektorých viac fascinovali spoločná sprcha, prenosný sporák, netesniaca chladnička než obrazy. Mala som všetko, čo som potrebovala. Niektorí to chápali, niektorí obdivovali, niektorí sa už nevrátili.

Myslím si, že väčšina umelcov nedokáže so svojimi dielami dlhodobo žiť. Keď som bývala v ateliéri, mala som okolo seba len svoje diela a cítila som neustále pnutie ich prerábať. Nedokázala som sama so sebou vydržať. Teraz máme v kuchyni jednu zarámovanú kresbu, ktorú sme s partnerom Davidom vytvorili minulý rok ako kolaboráciu, je geniálna a stále nás baví.

Michal: Kde si predstavuješ svoje obrazy? Dokážeš sa na to naladiť?  

Ester: Nikdy som si nepredstavovala, čo sa vlastne s mojimi obrazmi deje ďalej, kde visia, u koho, v akom vlhkom depozitári sa pomaly rozkladajú. Úprimne, moje staré obrazy mi nechýbajú, nemám k nim úplne vrúcny vzťah. Skôr som ku všetkému, čo vytvorím, stále veľmi kritická, takže som rada, že si na väčšinu už ani nespomeniem. Niekedy vnímam maľovanie obrazov ako vytváranie produktov.

Michal: Páči sa mi, ako kombinuješ rôzne prvky a dizajny. Čo ťa k tomu vedie? Pamätám si na ten betónový stôl v tvojom starom byte, bol veľmi pôsobivý.  

Ester: Vďaka za pripomenutie toho betónového stola, chýba mi. Vážil okolo dvesto kíl a ukradla som ho, takže možno dobre, z karmického hľadiska, že tu nie je. Nechala som ho v starom byte, dúfam, že nikomu neprinesie smolu. Niekedy mám pocit, že tento dom je z papiera, takže sa ho snažím naplniť ťažkými materiálmi, aby som ho mohla zaťažiť. Milujem kameň, betón, masívne drevo a kožu.

Michal: Keby si si teraz mohla niečo vybrať do bytu, čo by to bolo?  

Ester: Obraz od Josha Smitha. Ten by mi spravil pravý domov, ani by som si nemusela kupovať tento prenajatý byt a cítila by som sa ako doma.

Michal: Na čom teraz pracuješ?  

Ester: Momentálne vyberám plátna na art fair do NYC.

Michal: Dieťa, domácnosť, maľovanie obrazov a business? To je celkom záťaž, nie? Ako to zvládaš?  

Ester: V tehotenstve som odsúhlasila niekoľko výstav, lebo som to zvládala naozaj dobre. Maľovala som do začiatku deviateho mesiaca a cítila som sa skvele. Po pôrode som zistila, že to nestíham. Moja najväčšia vášeň je teraz Dakota, moja dcéra, a nechcem ju ochudobniť o čas, ktorý máme spolu. Vždy, keď prídem do štúdia, ešte hodinu pozerám na jej fotky v telefóne a plačem od šťastia, že ju mám. Potom ale musím začať pracovať. Po troch hodinách väčšinou odchádzam domov a ďalší deň opäť.

Michal: Nové výstavy, účasť na Art fairu v NYC, to je celkom úspech. Si spokojná s tým, ako sa ti to vyvíja?  

Ester: Som veľmi spokojná. Všetko sa nejako samo vyvíja a deje, nič neočakávam, a preto som asi spokojná.

 

 

Skorší spoločný rozhovor s Top Fashion v rubrike ART day nájdete tu. 

Michal: Niekedy sa ťa bojím, že tvoja reakcia bude tvrdá, ale naša práca ma baví. Ten tvoj posledný obraz, čierne mŕtve oči postavy, z toho mrazí. Zároveň je to plné tajomstva, chceš to mať doma a pozerať sa na to. Som zvedavý na reakcie ľudí. Ester: A kto je kompetentný to súdiť?

text: KK, Michal Štochl foto: Ester Parásková, Michal Štochl

    791

    Súvisiace články