Psychologička Martina Matúsová v texte My Heart Belongs to Daddy píše, že pre mnohé ženy je otec prvým mužom, ktorý im ukáže, ako má vyzerať láska. Princ a ochranca. Tento obraz si v sebe často nesieme hlboko, aj keď realita je zložitejšia.
V mojom prípade to nikdy nebol rozprávkový príbeh. Môj otec bol pre mnohých symbolom sily. Úspešný boxer, deväťnásobný majster Československa, držiteľ olympijského bronzu. Archetyp ochrancu. Pre mňa však bola jeho sila dlhé roky vzdialená. Po ukončení športovej kariéry prišla do jeho života závislosť, ktorú sa mu podarilo poraziť len nedávno. Pri písaní tohto textu som s ním prvýkrát viedla otvorený rozhovor o tom, čo sa stalo. Nie preto, že predtým nebola príležitosť, ale preto, že niektoré veci si uložíme hlboko v sebe a presvedčíme sa, že sme ich uzavreli, no v skutočnosti ich len odkladáme, až kým sa v nás nevypovedané slová raz nezačnú ozývať. Prípravou tohto čísla som našla odpovede na otázky, ktoré som v sebe nosila roky. Dnes viem, že odpustiť otcovi neznamená zľahčiť minulosť ani poprieť bolesť, ktorá s ňou súvisí. Znamená to pochopiť, že každý z nás koná z miesta, kde sa práve nachádza, a možno práve bojuje svoj vlastný zápas. Že niekedy ten, od koho sme čakali ochranu, sám potrebuje byť chránený. A že človek, ktorý nám ublížil, nás zároveň môže naučiť, ako sa chrániť. Možno práve vďaka nemu už rozumiem, že aj vzťahy, ktoré sa nikdy nestali tým, čím mohli byť, majú svoj zmysel. Formujú nás. Naše strachy, naše lásky aj spôsob, akým sa pozeráme na svet. Hovorí sa, že niektoré veci sú zapísané v génoch. Tieto drobné, nenaučené prejavy sú nielen schopnosti, ale aj rytmus reči alebo chôdze, gestá, spôsob, akým držíme predmety či reakcie na stresové situácie. Behaviorálne paralely, ktoré si nesieme po rodičoch, v nás žijú, aj keď s nimi nevyrastáme. Vieme si byť viac podobní, ako by sme možno chceli. A predsa, keď sa dnes pozerám na svojho brata, napĺňa ma pokoj a šťastie. Vidím, že sa stal otcom, ktorý dokáže dať svojim deťom to, čo nám chýbalo. Cítim v tom isté uzavretie kruhu.
Toto číslo je venované vzťahom s otcami. Tým zložitým aj tým vyrovnaným, pretože takmer v každom z nich je túžba po blízkosti a po pochopení. Možno práve preto sa k tejto téme vraciame znova a znova. Aby sme si pripomenuli, že aj v nedokonalosti môže byť láska. Čo by ste odkázali svojmu otcovi vy? Môže to ostať len medzi nami.
