Scéna začala žiť ešte skôr, než sa oficiálne rozsvietili svetlá. Moderátorka večera Adela Vinczeová vstúpila do priestoru, ktorý tentoraz nebol len pódiom, ale otvoreným zákulisím. Vysokozdvižné vozíky, skúšky spevu, pohyb technikov, napätie pár minút pred začiatkom. Nadácia tento rok symbolicky odkryla, čo sa deje za oponou. Publikum sa tak nestalo iba divákom, ale súčasťou procesu.
Večer otvoril zbor Viva Musica! pod vedením zbormajsterky Evy Šuškovej. Intenzívny hudobný úvod okamžite nastavil atmosféru a naznačil, že ide o viac než symbolický ročník.
A hoci Cena Nadácie Tatra banky oslávila už tridsiate výročie, niektoré výrazné tváre, ktoré za ňou stoja, sa na pódiu objavili po prvýkrát. Medzi nimi aj Michal Liday, predseda Správnej rady, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Tatra banky.
,,My v Tatra banke žijeme v hlbokom presvedčení, že firma - rovnako ako ľudská bytosť - by mala rozmýšľať solidárne a snažiť sa rozširovať zmysel svojej existencie aj za hranice vlastného záujmu. Cítime, že je našou prirodzenou povinnosťou pomáhať zušľachťovať a humanizovať prostredie, v ktorom pôsobíme."
,,Umenie je dar, ktorý zmýva z duše prach každodennosti.”
,,Umelci robia tento svet hlbším a zmysluplnejším. A dnes ho potrebujeme možno viac ako inokedy. Žijeme v časoch vážnych globálnych aj lokálnych problémov. Vo svete polarizácie, nervozity a postpravdy. Práve preto potrebujeme všetko, čo nás zjemňuje, učí empatii a robí nás lepšími. Nadácia Tatra banky si pred tridsiatimi rokmi dala predsavzatie stať sa mostom medzi dvoma odlišnými svetmi. Jej ambíciou vždy bolo a bude prispievať k harmonickej spoločenskej rovnováhe. Umelci darujú krajine svoj talent. My im za to vraciame uznanie a podporu, aby mohli tvoriť ďalej. Umenie je investícia, ktorá sa neprejaví v tabuľkách, ale v odvahe byť autentickými a v schopnosti pomenovať to, čo my ostatní nevieme vyjadriť."
,,Hoci je umenie ťažko merateľné, jedno je isté. Bez neho je krajina iba priestor. S ním je domovom.”
_Detail, ktorý určoval smer
Pozornosť tradične pútali aj šaty moderátorky. Terézia Feňovčíková, ktorá tvorí pod značkou freier, zvolila pánsku oversized siluetu obleku. Minimalistickú formu nechala vyznieť spolu s výrazným detailom - nerezovou aplikáciou so slovom popol. Symbol bilancie, pamäti aj očisty. „Popol v sebe nesie minulosť, ale aj schopnosť priznať si chyby a ísť ďalej,“ vysvetlila dizajnérka. Model tak reagoval aj na tridsiate výročie ceny. Ako moment zhodnotenia aj nového začiatku.
_Prvá cena večera
Ako prvá bola vyhlásená kategória Dizajn. Ocenenie získal Ondrej Jób za digitálne písmo Zed Icons, súbor 2 000 ikon publikovaný písmolejárňou Typotheque. Projekt nadväzuje na americké piktogramy DOT no posúva ich do 21. storočia.
_Kameň ako výstup na horu
Cenu za výtvarné umenie si prevzal Štefan Papčo za sochu Imricha Karvaša pre Národnú banku Slovenska. Monumentálna realizácia vznikala tradičnou technikou delenia kameňa pomocou vrtov a klinov.
„Snažil som sa uchopiť hĺbku jeho uvažovania, jeho pokoj. Tá práca bola ako expedičný výstup na horu Karvaš. Na jednej strane osobnosť nedosiahnuteľných kvalít, na druhej dva kamióny plné kameňa,“ povedal. Zdôraznil, že takáto realizácia nevzniká každý deň - a že dôležitá bola dôvera aj možnosť konzultovať každý krok.
_List Milanovi
Ocenenie za hudbu získala Eva Šušková za album Konštelácie / Permutácie, inšpirovaný dielom Milana Adamčiaka. Na pódiu sa rozhodla pre osobný formát - prečítala list adresovaný samotnému autorovi.
„Milan, ďakujem ti. Ty si vedel tvoriť slobodne. Dnes cítim bezmocnosť, keď sa do našej krajiny vracia normalizácia a cenzúra,“ zaznelo. Hovorila o obavách, o rušení relácií, o tlaku na kultúru. No aj o nádeji. „Nemôžno ostať ticho.“ Svoj príhovor uzavrela citátom Václava Havla: „Až to bude nejblbější, najednou se to začne obracet k lepšímu.“
_Zrkadlo krajiny
Márius Kopcsay bol v kategórii Literatúra ocenený za román Dedo Lužko, ktorý vytvára presný a miestami znepokojivý obraz spoločnosti v krízovom pohybe - v období normalizácie aj dnes. Naznačuje, že dejiny nie sú uzavretou kapitolou, ale dlhodobým napätím, ktoré sa vracia v nových podobách.
_Keď prevezme cenu matka
Cenu za divadlo získala Sláva Daubnerová za réžiu opery Příhody lišky Bystroušky. V emotívnom príhovore prebrala cenu jej mama a odpovedala na otázku o výchove a slobode.
„Deti potrebujú čas, rozprávanie, lásku, objatie. To je základ,“ povedala. Neskôr prečítala list od samotnej laureátky: „Aký má zmysel hovoriť o čase, keď sa hodnoty rúcajú a lož sa vydáva za názor? Poslaním umelcov je hľadať pravdu.“ Ceny nie sú len uznaním, ale aj záväzkom.“
_Krehkosť človeka
Záver patril audiovizuálnej tvorbe. Hlavnú cenu získala Tereza Nvotová za film Otec, uvedený aj na MFF v Benátkach. Film sleduje príbeh rodiča, ktorý zabudne dieťa v aute - a v dlhých, neprerušovaných záberoch necháva diváka prežiť jeho vnútorný rozpad.
„Uvedomila som si, že hovorí o našej krehkosti. O tom, že nemáme veci pod kontrolou tak, ako by sme chceli,“ vysvetlila režisérka. Forma bez strihov mala kopírovať plynutie života - bez jasných začiatkov a koncov.
Vo svojom záverečnom príhovore poďakovala nielen tímu a hercovi Milanovi Ondríkovi, ale aj všetkým, ktorí napriek neistote zostávajú tvoriť na Slovensku. „Žijeme ťažké časy. Každý, kto robí umenie, zažíva neistotu. Ďakujem vám, že zostávate. A že tvoríte.“
_Orchidea ako symbol rozkvetu
Súčasťou večera bolo aj odhalenie nového umeleckého diela, ktoré odteraz putuje do rúk ocenených. Jeho autorom je vizuálny umelec Kristián Németh.
Ocenenie má podobu orchidey - symbolu rozkvetu a momentu, keď sa tvorba dotýka svojho vrcholu. Németh ho vníma ako oslavu výnimočnosti - tradície, osobností aj diel, ktoré v jednotlivých kategóriách zarezonovali najvýraznejšie. Orchidea podľa neho nesie jedinečnosť, vnútornú silu a eleganciu - rovnako ako umenie, ktoré presahuje konkrétny večer.
Galavečer uzavrela Adela Vinczeová slovami o múzach, šťastí aj období, v ktorom tvoríme. Vrátila sa k symbolu popola - ako niečomu, z čoho sa dá vstať.
„Nech sa koleso šťastia točí akokoľvek, potreba tvoriť zostáva,“ povedala. Poďakovala umelcom, publiku aj všetkým, ktorí sa podieľali na večeri.
Možno práve to bola odpoveď na úvodnú otázku. Krása svet nezachráni sama. No môže nám pomôcť zostať ľuďmi.
Ocenení umelci
- Audiovizuálna tvorba, film, TV a rozhlas
Tereza Nvotová za réžiu filmu Otec, MFF Benátky
- Divadlo
Sláva Daubnerová za réžiu opery Leoša Janáčka Příhody lišky Bystroušky, Slovenské národné divadlo
- Dizajn
Ondrej Jób za autorstvo digitálneho písma Zed Icons, Typotheque
- Hudba
Eva Šušková za autorstvo a interpretáciu albumu Šušková / Adamčiak – Konštelácie / Permutácie, vydavateľstvo Real Music House
- Literatúra
Márius Kopcsay za autorstvo románu Dedo Lužko, vydavateľstvo KK Bagala
- Výtvarné umenie
Štefan Papčo za autorstvo sochy Imricha Karvaša, Národná banka Slovenska
Cena Nadácie Tatra banky za umenie 2025 v kategórii Mladý tvorca
- Audiovizuálna tvorba
Rebeka Bizubová za réžiu dokumentárneho filmu Spoveď, FIPADOC
- Divadlo
Dávid Paška za réžiu troch inscenácií v sezóne 2024/2025 v štyroch divadlách:
Inscenácia Tatarka v Slovenskom národnom divadle,
Inscenácia The Bloody Sonnets v Divadle P. O. Hviezdoslava,
Inscenácia Negatívy snehu: Wetzler, Vrba, Schulman, Lux v Divadle Jána Palárika/ JK Opole Theatre Poľsko
- Dizajn
Karolína Kučerová za dizajn kolekcie EMBRACE, UMPRUM (Vysoká škola umeleckopriemyselná v Prahe), Praha
- Hudba
Fvck_Kvlt za autorstvo a interpretáciu albumu Mŕtva revolúcia, vydavateľstvo KVLT Records
- Literatúra
Viliam Nádaskay za autorstvo básnickej knihy Strmhlav, sliepňajúc, vydavateľstvo Vlna
- Výtvarné umenie
Simona Gottierová, Adela Mede, Jakub Smiček, Juraj Gábor za intermediálny výstavný projekt Ešte predtým, ako to povieš, Galéria MEDIUM
Text: KK foto: Nadácia Tatra banky
