_Hotel, ktorý si drží vlastný vibe
Almhof Schneider funguje takmer sto rokov a stále zostáva v rukách jednej rodiny. Gerold a Katia Schneider vedú hotel osobne a zároveň ho rozvíjajú cez architektúru, umenie a prácu s priestorom.
Ich prístup sa líši od bežného luxusného štandardu. Namiesto univerzálneho dobrého vkusu, ktorý dnes často pôsobí rovnako kdekoľvek, tu navnímate konkrétne miesto a jeho charakter. Ako hovorí Gerold Schneider, cestovanie má zmysel vtedy, keď objavíte niečo, čo nepoznáte.
Aj preto hotel nepôsobí ako starostlivo naaranžovaný projekt, ale skôr ako prostredie, ktoré si zachováva prirodzenosť.
_A veci plynú
Základná myšlienka je jednoduchá. Nevysvetľovať dopredu viac, než je potrebné. Schneiderovci otvorene hovoria, že nechcú riadiť zážitok.
Je to čitateľné aj v architektúre. Parkovací priestor z betónu a lešteného asfaltu dopĺňa kruhový svetlík od japonského dizajnéra Shinichira Ogatu. Nie je to typické horské riešenie, no práve preto pôsobí presvedčivo.
Hostia často opisujú hotel ako domov. Nie preto, že by im bol dobre známy, ale skôr preto, že na nich v ničom netlačí.
Umenie v Almhofe sa objavuje na nečakaných miestach naprieč celým hotelom. Väčšina diel vznikla na mieru pre jednotlivé izby, ďalšie boli súčasťou výstav v rámci allmeinde commongrounds.
„Nikdy sme nechceli, aby bol Almhof art hotelom,“ hovorí Katia. „Náš vzťah k umeniu vychádza zo vzdelania. Architektúra a umenie formujú naše uvažovanie už od čias štúdia. Diela, ktoré tu nájdete, sú výsledkom stretnutí s výnimočnými ľuďmi - a práve tie dávajú tomuto miestu ďalšiu vrstvu.“
_Výstava, ktorú objavujete popri samotnom dni
Projekt Provenance, pripravený s kurátorom Rajanom Bijlanim, pracuje s dizajnom 20. storočia.
Objekty nie sú sústredené na jednom mieste. Objavujú sa naprieč hotelom. V izbách, na chodbách aj v spoločných zónach. Nenachádzate ich naraz, ale postupne, počas bežného pohybu.
Kurátor trval na tom, aby diela zostali bez ochrany. Aj za cenu toho, že si na ne niekto odloží mokrú bundu. Práve v tom je pointa. Veci tu nie sú nedotknuteľné, ale sú súčasťou každodenného používania.
Aj preto má pobyt počas výstavy iný rozmer. Nejde len o to, čo vidíte, ale aj o to, ako sa s tým stretávate.
_Modernizmus bez odstupu
Názov Provenance vychádza z rovnomenného filmu americkej umelkyne Amie Siegel z roku 2013, ktorý mapuje presun nábytku Pierra Jeannereta a Le Corbusiera z Chandigarhu do západných zberateľských kruhov. Výstava pracuje s tým, ako sa objekty, idey a estetika presúvajú medzi kontinentmi, kultúrami a ich každodenným prostredím.
Modernizmus nepôsobí ako uzavretý systém, ale ako niečo, čo sa neustále mení podľa prostredia, v ktorom sa ocitne.
Vidieť to napríklad na nábytku Pierra Jeannereta, navrhnutom pre indické Chandigarh, alebo na práci Lucie Rie. Tá sa vyučila vo Viedni a v roku 1938 odišla do Londýna, kde si postupne vytvorila vlastný prístup, formovaný mestom, no zároveň citlivý na materiál a prírodu. Výrazným bodom výstavy je jej skorá šálka s podšálkou z viedenského obdobia okolo roku 1936.
Doplňujú ich kresby Franka Auerbacha a ďalšie diela, pri ktorých je jasne čitateľné, kde vznikli a ako sa posúvali ďalej.
_Čo bude nasledovať?
Schneiderovci plánujú tento prístup rozvíjať aj ďalej. V neďalekom Zugu pripravujú obnovu historického domu Haus W - pôvodne chalupy zo 17. storočia, ktorú citlivo prispôsobujú na celoročné pobyty.
Miesto má fungovať nielen ako dom, ale aj ako priestor pre umelecké rezidencie. Súčasťou bude aj pracovný stôl od Le Corbusiera, o ktorom sa predpokladá, že ide o unikátny kus.
Text: Katarina Konradova foto: Almhof Schneider