Únik ako skúsenosť
- Grécko
Grécky pavilón patrí Andreasovi Angelidakisovi a jeho Escape Room patrí k projektom, ktoré si pýtajú plnú pozornosť. Nejde o klasickú výstavu ani o scénu, ktorú si rýchlo prejdete. Pracuje s architektúrou ako s niečím, čo sa mení podľa toho, ako sa v priestore pohybujete.
Postupne sa dostávate z jednej situácie do druhej, bez jasného prechodu. Autor pracuje aj s historickými vrstvami, ktoré nenápadne vstupujú do prítomnosti. V jednej chvíli máte pocit, že ste v uzavretom priestore, o pár krokov ďalej sa ocitnete inde – časovo aj mentálne. Zostáva skôr pocit než jasné vysvetlenie.
Hernan Bas a jeho zvláštni návštevníci
- Ca’ Pesaro
Hernan Bas prináša do Ca’ Pesaro sériu obrazov, ktoré si vás získajú postupne. Na prvý pohľad pôsobia známe, no čím dlhšie pri nich stojíte, tým viac detailov začnete vnímať.
Postavy sa pohybujú medzi známymi miestami, no vždy mierne mimo reality. Turisti, ktorí nezapadajú, situácie, ktoré sú jemne posunuté. Bas sa pozerá na cestovanie bez romantizovania. Skôr ukazuje, ako sa vieme ocitnúť na mieste, ktoré je síce krásne, ale zároveň zvláštne vzdialené.
Pocit domova nie je samozrejmosť
- Britský pavilón
Lubaina Himid pracuje s témou, ktorá je aktuálna a zároveň veľmi osobná. Jej maľby sa venujú tomu, čo znamená mať domov – a čo sa stane, keď ho začneme vnímať inak.
Priestor dopĺňa zvuková vrstva, ktorá nenápadne mení atmosféru. Nie je dominantná, skôr vás udržiava v sústredení. Výstava nepôsobí dramaticky, skôr vás nechá prechádzať jednotlivými situáciami vlastným tempom a skladať si vlastný pohľad.
Amerika bez filtra
- Fondazione Prada
Helter Skelter od Arthura Jafu a Richarda Princea patrí k projektom, ktoré si držia jasnú líniu. Pracujú s obrazmi, ktoré sú súčasťou každodennej reality – médiá, reklama, internet – no menia ich význam.
Niektoré časti sú nepríjemné, iné ironické, ďalšie až prekvapivo presné. Výstava nepôsobí uhladene, skôr priamo. Núti vás zostať o chvíľu dlhšie a premýšľať nad tým, čo všetko denne prijímame bez väčšej pozornosti.
_Budúcnosť tela
- Dánsko
Maja Malou Lyse otvára tému, ktorá sa postupne dostáva do popredia – mužská plodnosť a jej vývoj. Projekt je zasadený do blízkej budúcnosti, no pôsobí veľmi realisticky.
Kombinuje vedecké poznatky s obrazmi, ktoré poznáme z digitálneho prostredia. Výsledkom je priestor, ktorý je zároveň príťažlivý aj mierne znepokojivý. Neponúka jednoduché odpovede, skôr situácie, nad ktorými sa oplatí zastaviť.
Počúvať namiesto pozerať
- Vatikán
Pavilón Svätého stolca patrí k miestam, kde sa automaticky spomalí. Namiesto vizuálneho pretlaku pracuje so zvukom a pohybom v priestore.
Prechádzate záhradou so slúchadlami a jednotlivé kompozície sa menia podľa toho, kde sa nachádzate. Medzi autormi sú Brian Eno, Patti Smith či FKA Twigs. Nejde o klasickú výstavu, skôr o skúsenosť, ktorá vás na chvíľu odpojí od okolitého ruchu.
Materiál s vlastným príbehom
- Maroko
Amina Agueznay pripravila pavilón, ktorý vznikal v spolupráci s komunitami a pracuje s tradičnými technikami bez nostalgie. Materiály sú prítomné v celej svojej fyzickosti – váha, štruktúra, povrch.
Priestor vás prirodzene spomalí. Nie je to výstava, ktorú odškrtnete. Skôr miesto, kde zostanete o niečo dlhšie a vnímate detaily, ktoré by ste inde prehliadli.
_Bvlgari po prvýkrát
Ak máte chuť pridať ešte jednu zastávku mimo klasických pavilónov, oplatí sa zamieriť do Spazio Esedra v Giardini. Bvlgari tu prvýkrát vstupuje do role exkluzívneho partnera Biennale na najbližšie tri edície, čím posilňuje svoju dlhodobú prítomnosť v umeleckom prostredí.
Pre Biennale Arte 2026 značka predstavuje novú inštaláciu od Lotus L. Kang. Autorka je známa prácou s prostrediami, ktoré sa menia v čase a reagujú na okolie. Pohybuje sa medzi sochou, fotografiou a priestorovými realizáciami, pričom často využíva materiály, ktoré nie sú stabilné – napríklad fotografický film citlivý na svetlo alebo objekty, ktoré sa postupne menia.
Jej projekt pre Benátky rozvíja tému času ako niečoho, čo nemá pevný začiatok ani koniec. Návštevník vstupuje do priestoru, ktorý sa nedá čítať jedným smerom. Skôr ide o vrstvy, ktoré sa postupne odhaľujú a menia sa podľa pohybu a svetla.
Pre Bvlgari ide o ďalší krok v práci s umením – od podpory obnovy historických miest v Taliansku až po spoluprácu so súčasnými inštitúciami ako MAXXI či Whitney Biennial. V Benátkach sa tieto dve línie prirodzene stretávajú. Výsledkom je zastávka, ktorá nepôsobí okázalo, ale zostáva v pamäti ešte dlho po odchode.
