Trendy sa menia zo dňa na deň, ponuka produktov je široká, sú čoraz dostupnejšie, stúpa ich spotreba a s tým súvisiaci odpad. A aj napriek čoraz akútnejšej ekologickej situácii sa zdá, že udržateľnosť stále ťahá za kratší koniec. Len naše zodpovednejšie správanie zjavne stačiť nebude a do hry budú musieť vstúpiť materiály, ktoré celý proces devastácie planéty zmiernia.
Foto: Evelyn Benčičová
„Ľudstvo používa veľmi široké spektrum materiálov, no ani jeden z nich nie je úplne nahraditeľný iným. V súčasnosti sa azda najviac krivdí plastom. Viníme ich za to, že sú ich plné oceány a pritom ich tam „hádžeme“ my. Nevidíme už ich pozitívne stránky v širších súvislostiach. Ideálny materiál je však taký, ktorý je vyrobený z obnoviteľných zdrojov surovín a na konci svojho životného cyklu ho možno likvidovať tak, ako to robí sama príroda so živými organizmami,“ hovorí profesor Pavol Alexy stojaci za vývojom plastov, ktoré sú vyrobené výlučne z obnoviteľných zdrojov surovín a sú 100% biodegradovateľné a kompostovateľné. A to prináša nádej, že riešenie predsa existuje. O čo presne ide? „Zamerali sme sa na riešenie bez ekologických kompromisov. Aby sme sa pokúsili priniesť nie čiastočné, ale úplné riešenie aspoň v materiálovej oblasti. A tak vznikol NONOILEN®.
 |
 |
Nová cesta
O tom, z akého materiálu vyskladáme svoj svet, rozhodujú aj dizajnéri. Často oni navrhujú, aký materiál zvoliť, ako ho použiť, a čoraz viac riešia aj to, ako skončí po využití. Ako hovorí produktová dizajnérka Vlasta Kubušová z crafting plastics!, predovšetkým v módnom priemysle je práve tá časť života produktu, keď ho naozaj používame, tá najkratšia. „Ešte ako študenti dizajnu sme sa rozhodli, že chceme hľadať radikálne udržateľné riešenia a byť si istí tým, s čím pracujeme. Nástup nových materiálov do spotrebiteľského systému býva často veľmi zdĺhavý a netransparentný. Situácia sa však zlepšuje, spotrebiteľ sa viac pýta, takže musia výrobcovia reagovať. Ako dizajnéri, ktorí pracujú s materiálmi dennodenne, sme začali hľadať spôsob, ako si byť istí, odkiaľ prišli suroviny na výrobu materiálu, ako ho budeme schopní spracovať a zároveň ako sa uzavrie cyklus jeho života. V roku 2013 sme organizovali podujatie na festivale Pohoda, kde sme pozvali profesora Pavla Alexyho, ktorý práve vtedy zaregistroval patent na prvú generáciu svojich bioplastov,“ spomína dizajnérka na začiatky ich spolupráce. Zdanie, že všetko je ešte len v teoretickej rovine a materiál budúcnosti v praxi je akési sci-fi, klame. Profesor Alexy so svojím tímom už teraz vyrába stovky kíl materiálu na malosériovú výrobu. Koncom minulého roka uzrelo svetlo sveta prvé komerčne dostupné puzdro na telefón, tesne pred spustením je aj komerčná výroba pohárov, prebehla výroba zubných kefiek, nových obalov na ekologickú prírodnú kozmetiku a ďalšie produkty bežnej spotreby.
„Ideálny materiál je taký, ktorý je vyrobený z obnoviteľných zdrojov surovín a na konci svojho životného cyklu ho možno likvidovať tak, ako to robí sama príroda so živými organizmami.“ profesor Pavol Alexy
Tandem: Vedci a dizajnéri
Na to, aby sa bioplasty novej generácie dostali k ľuďom do bežného používania, je nutný záujem aj dizajnérov výrobkov. Ten sa našťastie neustále zvyšuje a dopyt po udržateľnom materiáli narastá. Potvrdzuje to aj Pavol Alexy: „Spolupracujeme s dizajnérmi z fakulty architektúry STU v Bratislave, ale aj so študentmi a zamestnancami VŠVU. Na stole mám z tejto „dielne“ napríklad sériu gombíkov. Približne pred 6 rokmi sme začali spoluprácu s dizajnérmi z crafting plastics!.“ Práve tento tandem vedcov a dizajnérov bol základom mnohých ďalších projektov. „Keď som sa presťahovala do Berlína kvôli štúdiu interdisciplinárneho dizajnu, začala som sa venovať problematike bioplastov v oveľa širšom kontexte a vytvorili sme partnerom Miroslavom Králom projekt crafting plastics!. Neštudovali sme chémiu, a preto bola práca s polymérmi a ich spracovaním neznámou. Chceli sme však tomu rozumieť, a preto sme trávili mnoho hodín a dní v laboratóriách, kde sme spoznávali, ako sa materiál pripravuje, správa, kde sú jeho súčasné a budúce možnosti. Zároveň neboli kapacity na to, aby nám na experimenty niekto miešal materiál, tak sme to často robili my s odbornou asistenciou tímu profesora Alexyho a tiež v laboratóriách Technickej univerzity v Berlíne. Vďaka tomu sme dokázali lepšie pochopiť nielen ekologický, ale aj estetický a kreatívny potenciál. Rýchlejšia integrácia materiálov, ako je bioplast, do každodenného života sa urýchľuje najmä odhodlaním a medzisektorovou kreatívnou spoluprácou. Nie je to však jednoduché. Proti bioplastom lobuje množstvo ľudí a firiem, ktorí by v prípade zmeny prišli o biznis. Nie je to teda iba ekologická, ale aj politická a spoločenská téma. Je dôležité o tom čo najviac hovoriť. Okrem iného ide najmä o spotrebiteľské správanie, ktoré treba zmeniť,“ vysvetľuje Vlasta Kubušová, ktorá považuje spoluprácu medzi vedou, priemyslom, komerčným spracovaním a konzumentom za kľúčovú.
 Foto: Dana Tomečková |
 Nuatan Cup |
Svet nových možností
Čím viac sa dizajnéri púšťali do porozumenia celkovej problematiky, tým viac zisťovali, ako veľmi je vývoj nových materiálov prepojený na rôzne iné odbory a ich problémy. Po rokoch bádania a experimentov sa „zrodil“ Nuatan®, značka bioplastových riešení, ktorý vzišiel zo spolupráce práve s profesorom Alexym a firmou Panara. „Úplne prvým produktom boli okuliare, z ktorých momentálne vytvárame už štvrtú kolekciu. Zaujímavá je aj spolupráca so slovenskou bankou, kde ide o vývoj biologicky odbúrateľnej platobnej karty. Ďalším produktom sú poháre na viacnásobné použitie. Postupne sme skúšali trvácnosť bioplastov aj do objektov a interiérových produktov ako stolíky, vázy, interiérové prvky. Momentálne sa v rámci crafting plastics! štúdia venujeme unikátnejším solitérom a nábytkom v prepojení bioplastových dosiek a dreva, pracujeme na okuliaroch tlačených 3D z práškovej tlače, rozbiehame spolupráce s dizajnérskymi značkami a firmami, pre ktoré vyvíjame módne doplnky ako gombíky či pracky, dokonca aj tašky a masky a aktuálne sme sa pustili do hračiek. Jedným z aktuálnych projektov je premyslenie take away systému. Situácia s Covidom-19 nám totiž ukázala, ako málo sme pripravení z hľadiska nových materiálov a aké neskutočné množstvá odpadu dokážeme tvoriť už len tým, že si objednávame jedlo cez donášku,“ vymenúva dizajnérka problémy obalovej politiky, ktorá je predmetom mnohých diskusií, a plasty sa ukazujú ako nepriateľ číslo jeden. Odborník na výskum udržateľných materiálov Pavol Alexy však tvrdí, že nič nie je čierno-biele a nemožno jednoznačne tvrdiť, či je lepší papier, sklo, alebo plast. „Často sa vyjadrenia odborníkov, ale najmä laikov uchyľujú ku generalizovaniu. Každý materiál má svoje uplatnenie, ak sa nájde vhodný segment na aplikáciu. Príkladom je napríklad sklenená fľaša. Ako obal na nápoje je skvelá a ekologická. Ak ju nepoužijeme ako transportný obal a neprevážame ju na dlhé vzdialenosti. Potom sa jej uhlíková stopa tak výrazne zvýši, že začne byť pre životné prostredie nevýhodnejšia ako tá plastová. A takýchto príkladov je veľké množstvo.“
Foto: Adam Šakový
V hre sú nielen bioplasty
Naša budúcnosť je definitívne o novom prístupe k životu. Nie je však o tom, aby sme pre záchranu planéty obetovali svoj doterajší spôsob života a komfort. Stačí len premýšľať v súvislostiach. Presne podľa tohto vzorca pracujú aj dizajnéri, ktorí materiál vnímajú cez rôzne odtiene jeho vlastností. „Občas prichádzame aj k bodu, keď si nezvolíme bioplast, ale zvolíme recyklované plasty, prípadne tradičné materiály z lokálnych zdrojov, ktoré sa ukážu ako ekologickejšia alebo vhodnejšia cesta. Týka sa to nielen materiálov samotných, ale aj výrobných procesov, hľadania estetiky, ale aj komunikácie produktu. Inovatívne materiály môžu byť založené aj na poznatkoch z biológie. Biotech je jedno z rozrastajúcich sa odvetví v oblasti nových materiálov budúcnosti. Laicky povedané, správnym nastavením a podmienkami môžeme materiál nechať vyrásť. Príkladom toho je napríklad aj materiál Malai, ktorý vytvorila Slovenka žijúca v Indii Zuzana Gombošová. Je to alternatíva kože, ktorá vyrastie na bakteriálnej celulóze. Pridaním rôznych vlákien a olejov môže dolaďovať vlastnosti. Ďalším príkladom inovatívneho riešenia je napríklad Karuun, ktorý vytvorilo nemecké dizajnérske štúdio Out for Space. Zistili, ako spracovať ratan tak, aby bol pevný, frézovateľný a mal mnoho využití vďaka infúzovaniu živice a rôznych plnív do kapilár. Vďaka tomu vznikla skvelá možnosť, ako nahradiť drevo novým materiálom, ktorý by mohol byť oveľa rýchlejšie dostupný. Momentálne skúšame aj rôzne kompozity, kde chceme prepojiť lokálne zdroje (ako napríklad vlnu) a biomateriály. Spoločne by mohli mať vynikajúce izolačné vlastnosti a zároveň majú všetky zložky podobný čas rozkladu,“ vymenúva ďalšie materiály budúcnosti Vlasta.
Spolupráca s Malai bola doteraz najmä experimentálneho charakteru. Chceli sme zistiť, či sme schopní vytvoriť obuv, ktorá je vytvorená práve z bioplastov z kompletne obnoviteľných zdrojov a materiálu Malai (teda alternatívy kože z bakteriálnej celulózy), vďaka čomu by mohla byť po používaní aj vhodná na kompostovanie. V súčasnosti sa totiž na výrobu topánok používa aj 80 materiálov naraz, čo znemožňuje ich recykláciu.
Fashion svet motivuje
Aj keď patrí módny priemysel k najväčšiemu znečisťovateľovi planéty, je aj segmentom, ktorý má na ľudí a ich správanie najväčší vplyv. Svetoví aj lokálni dizajnéri, módne domy aj reťazce postupne naskakujú na udržateľný mód, čím vplývajú aj na spotrebiteľov. „Odev alebo módny doplnok je osobný produkt, vie rozprávať príbeh a vzťah si k nemu vytvoríte skôr ako napríklad k obalu z bioplastu. Zároveň módny priemysel a ľudia, ktorí sa v ňom pohybujú, ovplyvňujú názory množstva konzumentov. Ak bude ekológia dostatočne atraktívna, trendy a aj úprimná, veci sa začnú hýbať rýchlejšie. Kľúčom je najmä to, aby sa limitovala zbytočná nadprodukcia, zvýšila sa motivácia nakupovať v štýle „kvalita nad kvantitou“. Je to na dobrej ceste. Bude však ešte dlho trvať, kým produkty z udržateľných materiálov budúcnosti budú naozaj použiteľné v dennodenných produktoch. Bioplasty ako také majú k tomu pomerne blízko, len im treba venovať dostatočnú pozornosť, pochopiť, kde sa dajú využiť a ako sa majú správne používať,“ uzatvára dizajnérka. V otázke, či sa nám podarí zvrátiť klimatickú krízu, však hráme najzásadnejšiu úlohu stále my. „Ako riešenie by som na prvé miesto nepostavil vývoj nových materiálov ani vývoj nových zelených energií, ale správanie človeka. Musíme eliminovať plytvanie materiálmi a energiami zbytočnou nadspotrebou. Musíme triediť odpad. A vtedy bude efektívne, ak vedci prinesú nové materiály a energie. Všetky tieto aspekty sú potrebné na trvalo udržateľný rozvoj v súlade s ekologickými štandardmi. Osobne si myslím, že sme na križovatke a ak sa nevyberieme správnou cestou, vrátiť sa už nebude dať. Ak budeme zodpovední a vyberieme si vhodné alternatívy, uprednostníme ekológiu pred ekonomikou a budeme sa správať zodpovedne, máme šancu zachovať našu planétu v takom stave, aby sa nám tu žilo aspoň tak dobre ako doposiaľ,“ dodáva profesor Alexy.
Profesor Ing. Pavel Alexy, PhD., sa už viac ako 25 rokov špecializuje na výskum a vývoj biologicky rozložiteľných plastov z obnoviteľných zdrojov. Spolu so svojím tímom z FCHPT STU vyvinul 100 % rozložiteľný bioplast NONOILEN®, ktorý je považovaný za materiál budúcnosti.
Vlasta Kubušová a Miroslav Král z crafting plastics! pôsobia v rôznych sférach umenia a dizajnu už takmer 10 rokov. Spolu s tímom prof. Alexyho a výskumnou firmou Panara vytvorili firmu a značku Nuatan® na bioplastové riešenia s pridanou hodnotou. Vlasta je momentálne doktorandkou na STU, kde vyučuje predmet experimentálny dizajn. Obaja dizajnéri externe prednášajú aj na iných školách a snažia sa inšpirovať študentov k cirkulárnemu a materiálovému dizajnu.
Text: Jana GOMBOŠOVÁ
