„Byť krásnou nie je len o predpísanej symetrii, ale práve o vnútornej pohode a schopnosti na sebe stále pracovať a mentálne sa posúvať,“ hovorí Leona, ktorá zaujala porotu nielen prirodzeným pôvabom ale aj svojím intelektom.
Si oficiálne najkrajšou Slovenkou roka 2020. Čo je pre teba ideálna ženská krása?
Krása je nemerateľná, vnímame ju ako súhru mnohých znakov, ktoré na nás vplývajú, nedá sa zaškatuľkovať. Krása je pre takmer každého iná. Objektívny ideál krásy neexistuje – udáva ho skôr spoločnosť. Ideál krásy je dynamický a neustále sa mení. Byť krásnou, preto pre mňa nie je len o nejakej predpísanej symetrii, ale práve o vnútornej pohode a schopnosti na sebe stále pracovať a mentálne sa posúvať.
Čo bolo impulzom k tomu, prihlásiť sa do súťaže krásy?
Bol to nápad, ktorý sa zrodil v mojej hlave už v roku 2016, kedy som začala študovať v Londýne. Po zvážení situácie sa do popredia dostalo štúdium. Tento rok mi však už nič nestálo v ceste, a tak som skúsila poslať prihlášku. Môj vnútorný hlas mi našepkával, že by som si to jedného dňa mohla vyčítať, ak by som si to aspoň nevyskúšala.
Máš exoticky znejúce priezvisko, pre ktoré si mnoho ľudí myslelo, že nie si Slovenka. Ako to teda je?
Ja som rodená Bratislavčanka. Moje priezvisko má však balkánsky pôvod.
Čomu si sa venovala pred súťažou?
Po ukončení BSc in Political Economy z King’s College London a pred prihlásením sa do súťaže Miss Slovensko som sa venovala primárne mojej práci. Pracujem pre investičnú spoločnosť. Moja agenda je celkom rozsiahla, keďže zastrešujem komunikáciu s EU inštitúciami (European Investment Bank, European Commission, atď.) Pracujem napr. na projektoch v odvetví energetickej efektívnosti a infraštruktúry.
Keď si prvýkrát stále vo finálnej dvanástke, čo ti preblesklo hlavou a koho si považovala za najväčšie konkurentky?
Keď som sa dozvedela, že som postúpila do finálovej dvanástky, neverila som! Nevedela som sa uvoľniť, prežívala som silné emócie, preto som v tej chvíli konkurenciu nevnímala. A myslím, že žiadna z nás.
Muselo byť zvláštne po toľkých mesiacoch príprav absolvovať súťaž v prázdnej sále bez divákov. Si typ, ktorému to pomohlo, lebo nemusel mať trému pred publikom alebo ti to naopak chýbalo?
Po dlhom čakaní na finále kvôli opatreniam, môžem povedať, že ja a Viki (finalistka č. 11), sme mali v pláne si finálový večer užiť, vnímali sme ten večer, že to bude zážitok na celý život. Deň pred finále sme sa dozvedeli, že sa pôjde bez divákov. Spätná väzba od divákov chýbala. Na druhej strane, o to intenzívnejšie boli emócie v backstage. S dievčatami sme si boli navzájom oporou.
Zmenili sa po víťazstve v súťaži tvoje životné plány na najbližšiu budúcnosť?
Všetko závisí od situácie, ale ak to bude možné rada by som sa popri magisterskom štúdiu na University College London a mojej práci, aktívne venovala modelingu. V súčasnosti vnímam prirodzenosť a možno aj určitú odlišnosť ako dôležité faktory v modelingovom svete, sama som zvedavá na moje kroky a na príležitosti, ktoré prídu. V celom svete je možností kvôli pandémii výrazne menej.
Porotu si zaujala nielen vzhľadom ale aj svojím intelektom a záľubami. Čomu všetkému sa venuješ?
Minulý rok som dokončila bakalára v politickej ekonómii na King’s College London. Momentálne sa nachádzam v Londýne, kde si dokončujem magisterské štúdium na University College London. Popri štúdiu pracujem v investičnej spoločnosti a vo voľnom čase sa pripravujem na triatlon, ktorý by sa mal konať v Taliansku. Niekedy si cvičenie spestrím jógou, tento relax si doprajem už viac ako 8 rokov.
Víťazstvo v MISS obnáša aj množstvo povinností. Museli ísť niektoré tvoje dovtedajšie aktivity bokom?
Môj deň sa nijako závažne nezmenil - pracujem, študujem a cvičím. Samozrejme, z mojej novej úlohy vyplýva mnoho povinností, ktorým sa musím venovať (rozhovory, fotenia, atď.), ale dá sa to všetko zvládnuť.
Nestretla si sa vo svojom okolí s predsudkami ohľadom tejto súťaže?
Predsudky sú zvyčajne negatívne a riadia sa emóciami. Je dôležité byť empatickou voči ostatným, pretože empatia pomáha predchádzať konfliktom, pochopiť ostatných a tak to mám ja nastavené. V mojom okolí som nemala žiadnu negatívnu skúsenosť s predsudkami ohľadom súťaže. Projekt, je zameraný hlavne na ženskú krásu, a tú mnohí považujú za povrchnú záležitosť. Predtým, ako som sa prihlásila do súťaže som ju vnímala ako komplexnú prezentáciu osobnosti. Kde musí mať miesto popri kráse aj vzdelanie, komunikatívnosť, prirodzenosť ... Každý rok je aj absolútnou prioritou súťaže poskytnúť pomoc minimálne jednej charitatívnej organizácií.
Každá žena na svete si na sebe dokáže nájsť chybu. Čo považuješ ty za svoje nedostatky?
Nemyslím si, že existuje ideálna odpoveď na otázku, aké sú naše nedostatky. Jediná nesprávna je, ak si myslíme, že žiadne nemáme. Umením je, dokázať sa nad to povzniesť a naučiť sa byť spokojná sama so sebou. Aj keď nad nedochvíľnosťou a puntičkárstvom sa mi to stále nedarí.
Aký štýl outfitov a styling sa ti na iných ženách páči a v čom sa cítiš najlepšie ty?
Christian Dior povedal: „Mať vkus znamená mať svoj vlastný vkus.“ V obliekaní mám rada jednoduchosť, ktorú rada doplním niečím zaujímavým. Páči sa mi vytvárať kontrasty a mixovať štýly. Snažím sa doplnkami odlíšiť od ostatných a kombinovanie kúskov je moja obľúbená činnosť. Cítim sa dobre v oblečení, ktoré je ako moja druhá koža. Biela košeľa, úzke čierne nohavice prípadne rifle, kožená bunda, ale aj priliehavé šaty.
Aká je Leona, keď nie je MISSkou, keď sa od nej nič neočakáva, keď je medzi svojimi?
Je s ňou zábava, veľa rozpráva.
